From Software dnes každý pozná ako autorov temných fantasy svetov plných brutálnych monštier a ťaživej atmosféry. Dark Souls, Bloodborne či Sekiro stáli mnohých z nás kopu zlomených gamepadov, zničených nervov, ale za odmenu sme zažili nádherné momenty víťazstva nad mocným bossom či prekonanou náročnou pasážou hry, kde sme predtým umreli snáď stokrát.

V roku 2004 ale prišla od From Software úplne iná hra. Hra plná amerického patriotizmu, prehnaných hlášok a vtipných narážok na vtedajšiu a (čírou náhodou) aj súčasnú politickú scénu v USA. Nie nadarmo si hra vo svetových herných médiách vtedy vyslúžila prívlastok ,,najamerickejšia hra na svete". Hra vtedy vyšla exkluzívne pre Xbox, dokonca len v Japonsku, do zvyšku sveta sa nedostala a aj keď bolo plánované neskoršie vydanie aj na západe, nakoniec sa tak stalo až s terajším vydaním remasteru Metal Wolf Chaos XD.

Hra nás prenesie v čase do blízkej budúcnosti, kde sa v dôsledku ekonomickej krízy viceprezident Richard Hawk úspešne pokúsi o štátny prevrat. V okamihu preberá kontrolu nad väčšinou dôležitých vládnych inštitúcií a jedinou a poslednou nádejou na obnovenie spravodlivosti a slobody v krajine je prezident Michael Wilson (fiktívny potomok Woodrowa Wilsona, trinásteho prezidenta USA). V jeho koži sa nám podarí na poslednú chvíľu uniknúť na palube Air Force One z Bieleho domu až na západné pobrežie krajiny. Tam sa začína strastiplná cesta nielen za znovudobytím a obsadením dôležitých miest a inštitúcií naprieč celou krajinou, ale aj za očistením vlastného mena potom, ako hlavného hrdinu označili za teroristu.

Táto cesta nás zavedie od ostrova Alcatraz, cez Chicago, až po New York a dokonca sa vydáme aj na obežnú dráhu. To všetko v záplave explózií, burácajúcej hudby a nikdy nekončiacich hlášok o hrdinstve, patriotizme a slobode, ktorá musí byť vydobytá za každú cenu. Sme predsa prezident Spojených štátov amerických a nielen taký hocijaký. Máme totiž k dispozícii Metal Wolfa, obrnený robotický oblek vyzbrojený všetkými možnými zbraňami.

Zbraní sa dá u seba nosiť podľa výberu až osem naraz a vačšinou používate dve aktívne, zbytok máte v zálohe a prepínate ich podľa situácie. Každá zbraň je totiž vhodná na iný cieľ, niektoré sú silné proti hordám pechoty, iné poľahky prevŕtajú pancier tanku, iné zas z budov, ktoré máte zničiť, narobia v priebehu pár sekúnd hromadu sutín. Samozrejmosťou je, že k najsilnejším kúskom sa dostanete až potom, ako si zaplatíte ich výskum a za ďalšie peniaze ich aj vyrobíte. Takto sa od obyčajne M4-ky v jednej a revolveru v druhej ruke dostanete napríklad k obrovským guľometom, samonavádzacím raketometom alebo energetickým zbraniam a laserom. 

Vyzbrojení až po zuby sa vydávate na misie, kde treba buď zničiť kľúčové body v meste, poraziť obrovských protivníkov, či zachraňovať vedcov, civilistov aj muzikantov. Napriek zadaniu či cieľu je ale samotný priebeh misií vždy takmer totožný. Dorazíte na miesto, asistentka Jody vám povie, čo je cieľom misie, sem-tam dôjde ku klasickému záporáckemu monológu od Richarda Hawka a potom už len brázdite oblasť, ničíte cieľové budovy, ktoré vyzerajú všetky úplne rovnako. A je jedno či ich ničíte v Grand Canyone alebo uprostred Beverly Hills. Ak máte zničiť boosa v podobe obrovského bojového vrtuľníka či pavúčieho bezpilotného robota (ktorý je asi 10-krát väčší ako vy - zdravím bossov zo Souls série), treba najprv zlikvidovať skupinu malých základní roztrusených po mape, aby ste bossa vyprovokovali k priamej konfrontácii. Ak zachraňujete mesto od plynového útoku, znova ničíte približne rovnaké budovy, ktoré ale tentoraz slúžia ako dávkovače plynu do okolia.

Protivnící sú takisto približne rovnakí - vojaci, vrtuľníky, tanky. Hra sa snaží občas priniesť niečo iné v podobe rôznych robotov, ale je toho málo a tak z davu vyčnievajú naozaj len bossovia. Takto inak zábavná, rýchla a adrenalínová akcia upadá do stereotypu, miestami až do frustrácie. V hre totiž úplne chýba nejaký systém checkpointov, takže hlavne v časovo obmedzených misiách, ak nesplníte zadanie načas, začínate celú spanilú deštruktívnu jazdu lokalitou od začiatku.

A keď hovorím deštruktívnu, tak hovorím aj o prostredí. Na celej mape sú rôzne zátarasy, kontajnery a konštrukcie, ktoré sa dajú ničiť. Niektoré sú len ako dekorácia, v iných sa skrývajú rôzne power-upy, ktoré vám zvýšia silu útokov, doplnia energiu či nabijú špeciálny meter, ktorým potom vypustíte salvu zo všetkých zbraní naraz. Vtedy padajú základne, bossovia a občas, bohužiaľ, aj framerate (ktorý je mimochodom uzamknutý na 30 fps). Popri power-upoch môžete občas objaviť aj novú zbraň, muníciu a to najdôležitejšie - Energy Pody. Tie slúžia na postupné vylepšovanie vašeho Metal Wolfa. Celé to prebieha automaticky, po dosiahnutí určitého množstva nazbieraných Energy Podov sa navýši zdravie, rýchlosť a podobné štatistiky.

Po úspešnom ukončení misie získate peniaze a podobné bodové ohodnotenie ako v sérii Metal Gear Solid, takže hodnotenie od S po E pri rôznych atribútoch prechádzania danej misie. Nechýba zhrnutie v podobe predelovej scény či rozhovoru s vašou asistentkou. Príbeh takto pekne odsýpa a aj keď je gýčovitý až strach, skrátka vás zaujíma, čo sa bude diať ďalej a držíte prezidentovi palce. Nájdu sa aj momenty, pri ktorých mi behali zimomriavky po chrbte, ale bolo ich veľmi málo. Hra sa rozhodne netvári, že chce byť silným eposom útočiacim na vaše emócie a slzné kanáliky. Na bránicu útočí oveľa častejšie. A na ušné bubienky taktiež - skvelým soundtrackom, ktorý som si párkrát pustil aj mimo práce na recenzii, len tak pre radosť a určite to ešte niekoľkokrát spravím.

Nakoniec sa teda podarilo vzkriesiť hru, ktorá baví. Bohužiaľ, je to skrátka stará hra, ktorá beží na nových systémoch. Má tak všetky prednosti, ale aj neduhy starých hier. Hrá sa skvelo, prvoradá je nepochybne hrateľnosť, ale občas je to stereotyp. Ovládanie je miestami kostrbaté, Metal Wolf sa sem-tam zasekne do textúry, čo má za následok smrť a reštart celej misie od úplného začiatku. Pre pamätníkov a starších hráčov je to príjemný návrat do minulosti alebo splnený sen po rokoch hrať ,,najamerickejšiu hru na svete" na inom systéme ako na pôvodnom Xboxe. Mladším hráčom, bohužiaľ, nemá tento titul veľmi čo ponúknuť. Snáď len vzbudí túžbu, aby From Software skúsilo znovu spracovať niektorú zo svojich mecha hier v úplne novom titule. V takom prípade by som i ja rozhodne neodolal.