Práca inžiniera vo vesmíre je veľmi nevďačná a jednoznačne nedostatočne finančne ohodnotená. Presvedčil sa o tom pred rokmi Isaac Clarke v Dead Space a svoje by teraz k tomu vedel povedať aj Shane Newhart, ktorý je zamestnancom Orochi Group na výskumnej stanici na Marse. A môžete si byť istí, že situáciu, v ktorej sa čoskoro ocitne, by mu nezávidel ani ostrieľaný Marťan, akým je Matt Damon.

Moons of Madness je hororová adventúra odohrávajúca sa v univerze The Secret World, ktorá prenáša svet H. P. Lovecrafta na červenú planétu. O tom, že o nervydrásajúce momenty nebude núdza, sa presvedčíte hneď v prvých minútach hry.

The Orochi Group je megakorporácia túžiaca po moci so sídlami po celom svete a nielen tam. Ako to je už u bohatých korporácií zvykom, ambíciám sa hranice nekladú a tučné konto dokáže prekonať dokonca aj hranice planéty Zem. Orochi Group tak vybudovala na Marse základňu, kde sa malý tím vedcov v tichosti snaží pátrať po známkach mimozemského života. A môžete si byť istí, že na nejaký ten život natrafíte, aj keď nie presne tam, kde by ste ho čakali. A tak zatiaľ čo si vaša rodina a blízki myslia, že ste na expedícii na Antarktíde, vám bude behať mráz po chrbte z úplne iných vecí.

Shane Newhart je členom malého tímu na Marse a vedúcim inžinierom s najnižším stupňom bezpečnostnej previerky, ktorý je zodpovedný za údržbu a chod všetkej techniky, zatiaľ čo jeho kolegovia sa venujú vznešenejšej, vedeckej činnosti. Izolácia 77,5 miliónov kilometrov od Zeme, červená pustina plná prachu a skál a dva mesiace menom Hrôza a Des - Deimos a Phobos. No komu by z toho po čase nepreskočilo? Posádka základne tak začína mať nepríjemné sny a najhoršie to asi znáša práve Shane. A to, že všetko neostane len pri snoch, vám už musí byť dávno jasné.

Samotný príbeh je asi najväčším ťahákom hry a autorov treba pochváliť, že sa im celkom slušne podarilo preniesť atmosféru H. P. Lovecrafta do sci-fi prostredia. Na Marse vás tak budú prenasledovať preludy, halucinácie, rozličné monštrá a hlavne plno chápadiel. No a vy si vlastne nikdy nebudete istí, či je to skutočné, alebo len vo vašej mysli. Počas hrania naviac natrafíte na nejeden súkromný denník, zápisky alebo emailovú komunikáciu, z ktorých sa dozviete ďalšie detaily o vašej misii a množstvo informácií, ktoré by obyčajný inžinier nemal a vlastne ani nechcel vedieť. Menšiu výčitku by som mal možno len k hororovej zložke hry, pretože vyslovene vystrašiť zvláda hra len v pár momentoch. Napriek tomu je príbeh veľmi kvalitný a dokáže zaujať aj hráčov mimo adventúrového a hororového žánru.

Aj keď hra začína poriadne intenzívne, celkový rozjazd je pomerne pomalý. Na začiatku sa tak venujete pomerne rutinným činnostiam vesmírneho inžiniera a rôznym opravám, ale zaujímavo spracovaným. Prídete tak hneď do kontaktu menšími hádankami, alebo sa preveziete vo vesmírnom Roveri, avšak len ako pozorovateľ. Hra vám totiž do rúk nikdy ovládanie vozidla nezverí, a tak slúži Rover len na presun medzi lokáciami formou animácií.

Samotná sloboda v pohybe hráča je možno až príliš obmedzená aj na pomery žánru. Od začiatku do konca sa tak pohybujete striktne v koridore a až na pár výnimiek vo forme vetviacich sa chodieb základne môžete na voľný prieskum zaujímavého sveta zabudnúť. Na jednej strane to síce dáva autorom kontrolu nad príbehom a jeho dávkovaním a nedochádza tak k hluchým miestam, na strane druhej ale hráč prichádza o úplný strach z neznáma, ktorý sme mohli napríklad nedávno zažiť v rovnako situovanej hre Prey. Podobne sú na tom aj strety a s monštrami, ktoré sú silne skriptované, a tak na nejakú hru zmutovanej mačky a myši príde len na vopred pripravenej cestičke.

Aj napriek veľkej linearite a obmedzeným možnostiam pohybu si ale dokáže hra svojou atmosférou veľmi rýchlo omotať hráča okolo prsta. Interiér vesmírnej stanice je spracovaný veľmi presvedčivo a celkový kladný dojem dotvára aj kvalitná grafika. Hra vás naviac vezme aj do terénu a tak sa sem-tam naskytne aj pekná scenéria. Za vizuálnou stránkou ale trochu zaostáva hudobná zložka, ktorá je nevýrazná.

Náplň hry je celkom jednoduchá. Vystačíte si s chôdzou, občasným skrčením a interakciou s prostredím. Zaujímavosťou je počítač, ktorý máte na ruke a ktorý slúži ako inventár, sprievodca a hlavne ako skener, ktorým interagujete s prostredím a objektmi. Autori tak minimalizovali akýkoľvek HUD, ktorý by rušil celkovú imerziu hráča. Dodatočné ukazovatele sa zobrazujú len na prilbe, ktorú nosíte mimo stanice. Keďže sa nachádzate na Marse, je tu tiež mechanika kyslíka a jeho doplňovania. Je však absolútne nevyužitá, pretože počas hrania som sa ani raz nedostal do situácie, kedy by mi hrozilo udusenie. Stanice na doplnenie sú na každom kroku, a tak môžete tento problém hneď vypustiť z hlavy. Veľká škoda.  

Za zmienku stoja aj hlavolamy, ktoré vám niekoľkokrát skrížia cestu. Sú originálne, premyslené a nepôsobia prvoplánovo, takže výborne zapadajú do deja. Ich náročnosť nie je nijaká extrémna, ale v pár prípadoch som sa zasekol na dlhé minúty, pretože hra nedostatočne vysvetlila, čo mám vlastne robiť. Napriek tomu ide o zábavné spestrenie hrateľnosti.

K slovu sa dostane tiež pasáž s quick time eventmi, ktorá je pomerne banálna, lebo po vás požaduje len stláčanie jedného tlačidla myši. Avšak kvôli tomu, že mi hra nijako nenaznačila, že mám aj natočiť kameru presne na stred svietiaceho bodu, som túto pasáž opakoval snáď šesťkrát.

Nedostatočné vysvetlenie a absencia nápovedy sa potom naplno prejaví v úplnom závere hry, kde na základe vášho rozhodnutia uvidíte jeden z dvoch možných koncov. Máte tak niekoľko sekúnd na interakciu s objektom, ale z deja hry ani popisu ani len netušíte, čo sa stane, napriek tomu, že viete, ako sa chcete rozhodnúť. Bol som tak nútený hru natvrdo vypnúť a zopakovať si pár minút od posledného checkpointu, aby som uzavrel príbeh tak, ako som to plánoval. Ten vám vydrží slušných 6-7 hodín, ak poctivo čítate každý dokument a email a nechcete si nechať ujsť žiadnu zaujímavosť. Na adventúru celkom slušná herná doba, počas ktorej som sa vlastne ani raz nenudil. 

Moons of Madness je v konečnom dôsledku podarená hororová adventúra, ktorá skôr ako k hororu má bližšie k filmovej sci-fi tvorbe posledných rokov. Spojenie Lovecrafta a prostredia Marsu funguje na jednotku, príbeh dokáže hráča zaujať a zároveň nepôsobí béčkovo, naivne alebo hlúpo, čo je v žánri hororových adventúr v poslednej dobe výnimočné. Aj preto by som si hru pokojne vedel predstaviť vo sfilmovanej podobe. Pridaná hodnota pre znalcov The Secret World v podobe spoločného univerza len prehlbuje zážitok z deja, ale pre ostatných nie je prekážkou a na svoje si príde každý nadšenec sci-fi. Dávam osem chápadiel z desiatich.