Ak medzi hernými vývojármi hľadáte stálicu, ktorá vám zakaždým poskytne chutnú porciu zábavy, máte s Obsidian Entertainment dostatočnú záruku, že sa nesklamete. Už mnohokrát prinieslo známe meno kožu na trh s projektom, ktorý začal rúcať alebo úplne zdemoloval naivnú gloriolu úspechu daného zoskupenia. Niežeby sa menšiemu zakopnutiu nevyhol aj Obsidian, na Dungeon Siege III málokto spomína s nadšením. Avšak zástup skvelých titulov je aspoň malou garanciou toho, že The Outer Worlds sa oplatí vítať s otvorenou náručou.

Pre nostalgické rozjímanie je úplne jedno, či si vyberiete KOTOR 2 či Neverwinter Nights 2 z počiatkov štúdia, nedocenený a nie každým nadšene prijatý Alpha Protocol, uznávaný Fallout: New Vegas alebo z novších počinov vtipné Stick of the Truth, skvelé Pillars of Eternity (a ešte lepšie pokračovanie) alebo Tyranny či Pathfinder. Je z čoho vyberať a k tým podareným kúskom sa zaradí aj The Outer Worlds. Sci-fi akčná RPG z vlastného pohľadu, v ktorej cestujete vesmírom po rôznych planétach, plníte množstvo úloh s  posádkou, občas sa „vykecáte", inokedy to vystrieľate, ale predovšetkým sa klasicky „obsidianovsky“ bavíte. A občas trpíte.

Netreba chodiť okolo horúcej kaše. The Outer Worlds má aj chyby, dokonca nemalé, ale stále od radostného hrania príliš neodrádzajúce. Všetko začína príbehom, ktorý v niektorých hrách od Obsidianu exceluje, inokedy je taký nemastný-neslaný. Pri všetkej úcte k New Vegas, spadá do druhej kategórie a obdobne i The Outer Worlds. Nie, že by to bola zúfalá nuda, ale zápletka nedrží pohromade. Samotné questy a rozhovory sú zaujímavé, výborne napísané, avšak nedržia pohromade, navyše jednotlivé NPC sú ľahko zabudnuteľné, bez výraznej identifikácie a nedokázal som s k ním vybudovať vzťah a ani žiadny názor. Nezáležalo mi na nich. Ono sa v podstate nič markantné nedeje, a to, že vlastne zachraňujete zbytky civilizácie, beriete akoby každodennú samozrejmosť. Videnie sveta však nie je čiernobiele, pri svojom putovaní vás čaká mnoho volieb, kde tá druhá strana neodíde smutne domov, lež často ľahne popolom. Doslova. Pulzné zbrane sú nebezpečné.

V ďalekej budúcnosti je ľudstvo prinútené pozerať sa po iných svetoch a dobrá korporácia Halycon sa o nás postará. Aj sa tak stane, no ružové sny o Halycone (veď prečo si galaxiu nepomenovať po sebe) sa začnú postupne rúcať – nádherné reklamy sľubujúce úžasný život trošku zavádzali. Archa Hope plná ľudí uložených k spánku a čakajúcich na svetlú budúcnosť je však možno len planou nádejou, ktorá sa snaží odvrátiť nevyhnutné: neúspech kolonizácie, obmedzenie zásobovania úspešnejších kolónií. Hlavne ak na všetko tvrdo dohliada Halcyon Holdings Corporate Board, ktoré chce neúspech ututlať. Aj náš hrdina, ktorého si prostredníctvom jednoduchého editoru vytvoríte, je len hračkou v rukách šialeného doktora Phineasa Wellesa bojujúceho proti všadeprítomnej korporácie alebo ľudí bojujúcich o svoj úbohý život. Riešite primárne ich problémy, rozdelením na rôzne frakcie sa musíte prikloniť či už na jednu alebo druhú stranu, pričom vyslovene kladná nie je žiadna. Morálne voľby len určujú to, kto proti vám bude napokon stáť.

Problémom zápletky The Outer Worlds je to, že nemá dostatočné grády a nedokáže poriadne uchopiť hráča pod krkom. Prinútiť ho, aby sa ponoril do prostredia a nevedel, čo sa deje mimo obrazovky. Príbehové úlohy tvoria približne tretinu úloh a nejedná sa o žiadne prekvapivé výlety. Niečo priniesť, niekoho navštíviť a o niekoľko desiatok hodín klopete na nepriateľské brány. Omnoho viac zábavy poskytujú postranné úlohy, ktorým nechýba humor. Rôzne bizarné osobnosti si získajú vašu priazeň len na začiatku, neskôr sú ako bez duše a nedávajú najavo žiadne emócie. Niektorí zástupcovia sa k vám neskôr aj pridajú. Často riešite ich osobné problémy, ktoré v porovnaní s tým, čo vás ešte len čaká, sú malé, lokálne konflikty a žabomyšie vojny. Lenže neskôr vám možno podajú vo finálnom zúčtovaní pomocnú ruku.

Hoci je teda zásoba desiatok úloh občas naháňačkou za šípkou – nestalo sa mi ani raz, že by išlo o monotónne pobehovanie, pri ktorom by som zíval od nudy, avšak zároveň to nie je žiadna sláva. Pri zadávaní alebo plnení môžete využiť jednu zo svojich schopností ostrého jazyka a miesto boja sa z problému môžete vyhovoriť rozhodnosťou alebo postavy zastrašovať, iné zas presvedčiť vďaka vedeckému skillu. RPG systém je dostatočne robustný na to, aby ste nemuseli vždy siahnuť po zbrani. Obdobne ako v New Vegas, sa okrem tradičných schopností líderstva či stealthu môžete hackovať do rôznych zariadení a vypnúť bojový režim robotov. Úplne nenápadne sa správať nemožno a či už pištoľ, brokovnicu, snajperku či automat vytiahnete napokon takmer vždy, avšak streľba môže byť až to posledné riešenie.

Pri boji frakcií môžete presvedčiť lídrov na spoluprácu, no vyžaduje si to schopnosti – takže nestačí zvoliť vždy prvú odpoveď v poradí, ktorá vám zabezpečí priazeň, ale je fajn ich čítať. Už len preto, že sú výborne napísané. Body rozdeľované po dosiahnutí úrovne preto rozdeľujte s rozvahou, každá schopnosť dodáva bonusy práve tej oblasti, ktorou je charakterizovaná. Nechýbajú ani perky, kde okrem pasívnych vylepšení môžete zvýšiť svoju nosnosť, účinnosť vo vybranej oblasti, presnosť, rýchlosť či bonusy k vašim parťákom. Tí disponujú taktiež vlastným vývojovým stromom. The Outer Worlds teda nie je klasická prestrelka z vlastného pohľadu, hoci sa to tak môže na prvý pohľad zdať. Akčný skill je výhodou, no stále je podstatné i to, čo máte na sebe, čo držíte v rukách a ako vám to s danou zbraňou ide. Bonusom je možnosť spomaľovania času ako vedľajší efekt dlhých rokov v umelom spánku.

Dôležitou súčasťou hrateľnosti je vaše vybavenie. Hoci si na seba môžete dať len brnenie a prilbu, čo sa prejaví aj vizuálne, nepotrebujete viac. Podstatné sú zbrane – a lootu nájdete hromadu – hoci je škoda, že vizuálne je zbraní len zopár a líšia sa vlastnosťami. Voľba medzi kontaktnými a strelnými zbraňami je len základom. Okrem poškodenia majú aj rôzne bonusy k atakom či obrane a poškodenie je možné dávať v rôznych formách. Každý nepriateľský druh je náchylný k iným a zároveň má citlivé miesto, ktoré im vezme viac zdravia, než vyprázdnený zásobník kamkoľvek, kde kurzor zasvieti na červeno. Navyše je potrebné zbrane pravidelne opravovať a netreba zabúdať na ich vylepšovanie špeciálnymi zariadeniami či za peniaze zvyšovať poškodenie. Aj z obyčajnej snajperky sa v správnych rukách stane smrtiaci nástroj skazy – len to treba vedieť a zároveň na to mať. Prestrelku od The Outer Worlds naozaj nečakajte, ďaleko sa s týmto prístupom nedostanete.

Munícia delí strelné zbrane na tri druhy: ľahké, ťažké a energetické. Do prvej kategórie patria klasicky pištole a ľahké automaty, druhá ukrýva brokovnice, snajperky a ťažšie automaty, no a nesmú chýbať ani plameňomety či rôzne experimentálne kúsky. Každú zbraň si môžete upraviť a možnosti sú neskutočne bohaté. Užívateľsky interface možno nepôsobí vizuálne ohromujúco, ale je dostatočne funkčný a prehľadný. Menší font v konzolových verziách bude čoskoro upravený, na TV ide skutočne o nezanedbateľný problém. Trochu ma otravovala nutnosť prísť ku každej mŕtvole či kôpke popolu alebo šrotu, aby som mohol zozbierať korisť. Vláčiť toho budete so sebou tony.

Menším sklamaním je dĺžka hry. Kráčať vyslovene po hlavnej príbehovej linke odporučí málokto, avšak dve desiatky hodín (vrátane vedľajších úloh) sú sakramentsky málo. Na druhej strane sa opakované hranie pri rôznych možnostiach volieb priam núka. Zatiaľ chýba možnosť New Game+, pri ktorej by ste rozohrali príbeh na vyššiu obtiažnosť s dobre známym charakterom. Pretože najťažšia Supernova obtiažnosť ponúka nezanedbateľné výzvy. Okrem vyššieho poškodenia a zdravia nepriateľov musíte jesť, piť a spať, aby ste v nehostinnej krajine prežili, spolubojovníci vám môžu permanentne zomrieť, výrazné poškodenie vyliečite len v posteli (spánkom, žiadne kučeravé myšlienky, vážení) a taktiež si nemôžete ľahnúť kdekoľvek či rýchlo cestovať kedykoľvek. A vtedy to je skutočne výzva, no ak vám po prvom dohraní prirastie vaša postava k srdcu, je ľúto ju opúšťať.

V technickom spracovaní The Outer Worlds v žiadnom prípade neexceluje. Hudba je čarovná a v niektorých momentoch podmanivá, dabing dostatočne čistý a s postavami, ktoré si svoju prácu poctivo odmakali. Ale v ničom špecifickom nevyčnieva – dupľom, ak je hlavný hrdina nemý, avšak na rozdiel od Code Vein prehovorí aspoň prostredníctvom textu. Graficky sa hra na technologicky vyspelé tituly v žiadnom prípade nedoťahuje, no kvalita drieme v štýle. Dizajn prostredí je úžasný a v mnohých prípadoch som s úžasom len tak pozoroval prostredie a užíval si cestovanie po vlastných rôznofarebnou krajinou. Spojenie westernu a military sci-fi v štýle Firefly má svojské čaro a atmosféra tohto gulášu je podporovaná úpadkom civilizácie v Halcyone, takže nechýbajú ani zdevastované časti mapy, opustené továrne, havarované lode či šedivé mesačné základne.

Rôznorodosť v prostredí či zbraniach hre nechýba, bohaté možnosti v štýle hrania sa taktiež vypláca. Horšie je to s jednotvárnymi nepriateľmi – tých niekoľko druhov podivnej fauny a generických vojakov, dronov a robotov sa príliš rýchlo opozerá. Obdobne je to v otvorenom svete: pravidelne rozhádzané krabice na ceste symbolizujú prítomnosť hliadky, ktorú viete dopredu predvídať. V interiéroch cítiť príchuť Bioshocku a je to dobre. To, čo v Obsidiane vždy vedeli a vedia, je napísať pútavo texty. Nie je tomu inak ani tentoraz, avšak – čisto subjektívne – je infikovanie humorom možno trochu scestné a tlačí sa do popredia viac, než by bolo potrebné. Berte to len ako upozornenie, nakoľko mne osobne odľahčenie niektorých situácií prekážalo viac, než by bolo vhodné a vytrhávalo ma z celkovej atmosféry, ktorá by mohla brnkať na vážnejšiu strunu.