Override: Mech City Brawl je tak trochu ako staré série Power Rangers. A rovnako ako tento seriál aj napriek svojim zjavným chybám si hra stále dokázala získať fanúšikov a jednoduchým spôsobom naozaj zabaviť. Už rozpútala boje na PC, Xbox One aj PS4, no chvíľu to trvalo, kým hra dorazila aj na Nintendo Switch, no autori to hráčom vykompenzovali aspoň tým, že im rovno hru naservírovali v podobe Super Charged Mega Edition. Okrem základnej ponuky tak hráči získali aj všetky dodatočné DLC. Otázne však je, či to stačí.

Možno ste už z obrázkov okolo a aj úvodného textu domysleli, že Override je bojovka. Nie úplne tradičné v štýle Mortal Kombat, Street Fighter či Tekken, ale vo svojom vlastnom, v ktorom sa lámu plechy, ničia mestá a proti sebe stoja ozrutné stroje akoby vystrihnuté z Pacific Rim. Vystrihnuté v tom zmysle, že vyzerali strašne lacno, tak ich režisér radšej vystrihol, tak vo filme zostal najmä Gipsy Danger. Ale aspoň si vďaka tomu utvoríte obraz o tom, akým dizajnovým smerom sa autori pri hre uberali. Arénou je mesto a v jeho uliciach sa tlčiete s nepriateľmi, až kým na nohách zostane len jeden.

A ono je to strašné béčko. Naozaj to budí dojem ako práve Power Rangers, kedy máte dojem, že sa pozeráte na niekoho v kartónových škatuliach, ako sa pohybuje v naozaj lacno vyhotovenej miniatúre mesta. Ale aj napriek tomu to má isté čaro a ani toho obsahu tu nie je práve málo. Hra pritom ponúka aj vlastnú príbehovú kampaň, ktorá zas čerpá z kaiju filmov. Na našu modrú planétu útočia podivné obrovské monštrá, ktoré sú čoraz silnejšie a ľudia im už nevedia čeliť. Tak je do boja povolaná jediná osoba, ktorá to dokáže, no utiahla sa do ústrania. Nechýbajú spolubojovníci, s ktorými si vaša postava najskôr lezie na nervy. Rovnako nechýba ani plán na zničenie monštier, o ktorom však vedci vo vašom tíme zistia, že nevyjde. Kde som to len videl?

Dĺžka kampane zodpovedá nočnému kaiju béčku vo vysielaní našich televízií, takže ju prejdete za nejaké dve hodiny, možno o trošku viac. Príbeh je jednoduchý, predvídateľný, postavy sú šablónovité a už v úvode viete, ako to celé skončí. Sami si môžete vybrať, s akým strojom sa do kampane vyberiete a tam si ho následne postupne vylepšujete a upgradujete, aby ste dokázali obstáť proti monštrám, ktorých je na vás čoraz viac a navyše sú čoraz silnejšie. Počas tohto celého sa dobre naučíte základy hry, osvojíte si jej mechaniky a môžete sa potom smelo vrhnúť na multiplayer, ktorý je dnes ťažiskom každej dobrej bojovky.

V rámci ponuky herných režimov tu nesmú chýbať tutoriál a tréningy, no neukážu vám nič, čo by ste sa sami nenaučili z príbehovej kampane. Multiplayer je tu ako lokálny, tak aj online, takže klasická zostava, aby ste si s priateľmi mohli dať do držky na doma na gauči aj cez internet. Štvorica mechov sa môže navzájom tĺcť každý proti každému v režime Free for All, alebo sa rozdelíte na dve dvojice a rozdáte si to v tímoch. Zápasy ďalej môžete nastaviť aj detailnejšie. Napríklad pridáte časový limit, aj keď teda súboje sú také dynamické, že snáď ani nedôjde na to, aby časomiera vypršala. Taktiež môžete úplne vypnúť ultimátne útoky, nastaviť násobenie života, alebo upraviť mieru padania zbraní na mape, ktoré môžete využiť v boji.

Rovnaké veci prakticky platia aj pre online multiplayer. Opäť je aj tu limitom štvorica hráčov na jednej mape, no ak by ste chceli serióznejšie zápasy, môžete sa zapojiť aj do 1v1 bitiek, ktoré sú šité na priame meranie síl medzi hráčmi. Jediným problémom online multiplayeru je fakt, že som nenašiel jediného súpera. Navyše to vyzerá tak, že to nie je len problémom Switch verzie. Možno by crossplay pomohol a tých pár hráčov naprieč platformami spojil do jedného poolu, inak multiplayer v tejto hre mŕtvy zostane.

Celkovo tu narazíte na 16 strojov, každý má k dispozícii hneď niekoľko skinov a tieto stroje sa líšia svojimi bojovými schopnosťami. Vyvážené sú pomerne dobre, čo je možno až trochu prekvapujúce. K tomu si pripočítajte 10 arén, na ktorých sa bojuje. Samotné súboje sú pomerne intuitívne, kde ovládate každú končatinu jedným tlačidlom. K tomu sú tu rôzne špeciálne útoky a navyše dokážete do rúk zobrať aj štíty, meče, brokovnice, prípadne ďalšie veci, ktoré spadnú na mapu. Záleží od konkrétnej zbrane, ale jej použitie je potom namapované na ruky, v ktorých ich držíte. Môžete tak tradičné pästné údery nahradiť štítom v jednej ruke a mečom v druhej. Pôsobí to ťažkopádnejšie, ale aj napriek tomu pomerne zábavne.

Technická stránka dokonale odzrkadľuje menší nezávislý tím, ktorý za hrou stojí. Ako už naznačil skôr, vizuál je štylizovaný skôr „škatuloidne“, pôsobí to pomerne lacno a aj tie ťažkopádnejšie animácie pri bojoch sú skôr výsledkom toho, že autori viac nezvládli. Je to tak jednoduché a nie práve pekné, ale na druhej strane hra aj na Switchi beží bez akýchkoľvek problémov. PC verziu hry rozbehnete aj na starých zostavách a predpokladám, že ostatné konzoly tiež nemajú problémy. Nejaké bugy tu tiež nenájdete. Bohužiaľ tu nenájdete ani zaujímavé audio. Celá zvuková stránka je veľmi fádna.

Override: Mech City Brawl nie je ani dobrá, ani zlá bojovka. Len je veľmi nezaujímavá. Dole ju ťahá menej obsahu (až na počet mechov), lacné spracovanie a absencia niektorých dôležitých nastavení pre online hranie. To vás ale aj tak nebude trápiť, lebo ju online nemáte s kým hrať, čo pre hru znamená prakticky KO, akého sa dočkal Vémola. Naopak ju zachraňuje pomerne zaujímavý súbojový systém a aj jeden drobný bonus. Je tu totiž kooperácia štyroch hráčov, ktorí spoločne ovládajú jedného mecha – každý jednu končatinu. Nie je to nejaký zázrak a vlastne to je dosť nepoužiteľné priamo v boji, ale spoločne sa pri tom nasmejete. A občas pri hrách ide hlavne o to.