Mám rád ťažké hry. Keď neuspejem na prvý, druhý, tretíkrát, neberiem to ako chybu hry, ale ako moju neschopnosť pochopiť na prvý raz, čo treba urobiť, akým spôsobom prekonať nepriateľa, akú prípravu hra vyžaduje predtým, aby som sa znova vrhol do boja. Pocit zadosťučinenia je potom o to silnejší, keď ako hráč dostanem odmenu, až keď si ju naozaj zaslúžim. Ritual: Crown of Horns ale hráča vezme, pomelie ako kus mäsa a vyvrhne, a to takmer bez odmeny či pocitu zadosťučinenia.

Ale pekne od začiatku. Príbeh sa odohráva v alternatívnom svete divokého západu v roku 18XX. Ste Daniel Goodchild vyslaný na misiu zabiť čarodejnicu, ktorá podľa vašich nadriadených predstavuje hrozbu pre krajinu. Všetko sa ale škaredo zvrtne, keď vás tesne pred priamou konfrontáciou s čarodejnicou prepadne horda rohatých démonov a váš titul ,,najlepší z najlepších" efektívne za pár sekúnd zadupú pod čiernu zem. O to väčšie prekvapenie vás čaká, keď vás po vašej zdanlivej smrti znova oživí práve tá istá čarodejnica a navrhne vám obchod. Vašu dušu a srdce za možnosť pomstiť sa za zradu, ktorej obeťou ste sa práve stali. V Amerike totiž vládne nebezpečná sekta, ktorej vplyv siaha až do najvyšších vládnych kruhov. Celá krajina je postavená na utrpení nevinných a práve energia z duší mučeníkov poháňa moc tejto sekty, putujúc krajinou po magických trasách. A našu novoobjavenú priateľku čarodejnicu vláda chce zabiť práve preto, že sa naučila kúzlo, ktoré tieto duše oslobodzuje a dopomôže im k zaslúženému odpočinku. Keďže ale kúzlo nie je dokonalé, potrebuje pri tom vašu ochranu.

Čarodejnica vás teda zavedie na miesto zvané Bloody Heartland, čo slúži ako útočisko, z ktorého sa budete vydávať na misie Cieľom bude oslobodiť napríklad legendárneho výrobcu zbraní, ktorý si trefne hovorí God of Guns, alebo poslať na večný odpočinok dušu zatrpknutého starca, ktorý je plný nenávisti. Toto miesto sa postupne zaplní spojencami, ktorí vám predajú nové zbrane alebo časti výstroja. Tieto budú ovplyvňovať vaše štatistiky, napríklad rýchlosť prebíjania, pohyb po bojisku či dosah a silu kúzel. Nové kúzla sa postupne ako prechádzate krajinou učíte priamo od čarodejnice. Naučíte sa používať ľadové bomby, ktoré zmrazia nepriateľov, reťaze, ktoré všetkých pritiahnu na jedno miesto, alebo sa obkolesíte smrtiacimi čepeľami a vrhnete sa priamo do hordy rohatých démonov. Zbraní je v hre dostatočne veľa na výber, od brokovníc, revolvera, kuší, či poriadnej pušky, ale objavia sa aj kúsky menej pasujúce do doby a zasadenia hry.

Potiaľto všetko v poriadku, máte arzenál zbraní, kúzel, RPG prvky vo forme rôznych typov výzbroje a mapu, na ktorej si postupne budete odomykať misie. Začína sa teda púť za očistením prehnitej krajiny od zlej sekty a pomstou za váš biedny osud. Vašou úlohou v prvej misii bude, ako ste sa predtým s čarodejnicou dohodli, chrániť ju pred nájazdom nepriateľov. Časový limit tri minúty, poviete si, to nie je veľa. Hor sa do akcie. Hra s cieľom čo najefektívnejšie sa zbavovať nepriateľov od vás vyžaduje, aby ste (pomocou auto-aim systému, ktorý sa síce dá vypnúť, ale neodporúčam) najprv trpezlivo zamierili a až keď sa nad nepriateľom objaví červená ikona lebky, vtedy strieľali. Z nepriateľa po jeho smrtí vyletí duša, ktorú pohltíte a pomocou týchto duší buď vyšlete kúzlo, alebo ich spotrebujete na krátky teleport po bojisku, aby ste sa vyhli útoku nepriateľov, či sa dostali na výhodnejšiu pozíciu pre efektívnu streľbu. Niekedy sa na zemi po nepriateľovi objaví aj power-up na zrýchlenie pohybu, rýchlejšie prebíjanie zbrane alebo doplnenie strateného života.

Je to iné ako vo väčšine prestreliek tohoto typu, kde len stláčate tlačidlo pre streľbu a všetko okolo vás sa rozprskne v kalužiach krvi. Problémom ale je, že kým sa pomalým mierením zbavíte troch nepriateľov, objaví sa desať ďalších. Niektorí dokonca aj po trpezlivom mierení znesú dve - tri strely z revolvera, iné príšery majú dokonca štít a treba ich obísť, aby ste ich mohli zabiť. A tak, než uplynie minúta, je Goodchild beznádejne obkľúčený. Vyťahuje brokovnicu, ktorá ale má zas len dva náboje v komorách a ani účinnosťou práve neohúri a znova prepínate na revolver. Ani neviete, ako sa horda prebije do centra bojiska, kde čarodejnica chystá ono dôležité kúzlo a začne ničiť kruh, v ktorom sa nachádza. Alebo sa k nej rohatí ani nedostanú, namiesto toho prevalcujú vás a rozsekajú na kúsky, lebo ich skrátka nestíhate likvidovať. K tomu výdatne napomáha aj fakt, že sa Goodchild často zasekne o nejaký objekt na bojisku a kým sa odtiaľ nejakým spôsobom dostane, je po ňom. V obidvoch prípadoch prichádza reštart misie od začiatku.

Aby toho nebolo málo, takáto je náplň drvivej väčšiny misií. Niekedy sa stane, že dokonca chránite dve či tri čarodejnice naraz. Občas síce prišlo osvieženie v podobe misií, kedy treba ničiť obrovský stroj alebo len ochrániť si holý život bez toho, aby sme sa museli starať o nejaký magický kruh, ale takýchto obmien je až zúfalo málo. Hra dokonca ponúka možnosť misie hrať opakovane, kedy sú na mape pridané dodatočné ciele (ako napríklad použiť len jednu zbraň či špecifické kúzlo). Odmenou sú dodatočné ,,horns", ktoré sluúžia ako platidlo pri nákupe nových kusov výbavy, ale pri takom neuveriteľnom stereotype a masochisticky nastavenej obťažnosti na to fakt nebola dostatočná motivácia. Jedinou motiváciou hrať tak ostáva, že sa chcete dozvedieť, ako to nakoniec celé dopadne a počúvať soundtrack, ktorý hru sprevádza.

Tak ako som sa tešil, keď som prvýkrát Ritual spustil, tak sa s každou misiou moje nadšenie vytrácalo. Všetko, čo mohlo byť v hre dobré a zaujímavé, zabila nevýslovne hlúpo nastavená obťažnosť hry. Hudba sa počúvala pri hraní skvelo, ale prebilo ju moje nadávanie na desiaty raz nesplnenú misiu. Čítanie zaujímavých rozhovorov medzi Goodchildom, čarodejnicou a ďalšími postavami v hre sa zmenilo na zbesilé klikanie ,,preskočiť, preskočit" lebo som tie dialógy poznal naspamäť. Nebavilo ma obmieňanie kúzel a častí výbavy, lebo nech som protagonistu obliekol do čohokoľvek a vybavil kúzlami od výmyslu sveta, naozaj som väčšinu času skrátka zlyhal v prvej minúte hrania, beznádejne zaplavený hordou nepriateľov.

Verím, že sa nájdu hráči, ktorým Ritual napriek tomu sadne, pretože ich baví, keď ich hra chce pomlieť na kusy mäsa. Aby som bol úprimný, baví to aj mňa. Ale nie v tomto titule, nie takýmto spôsobom. Rád sa učím a odhaľujem mechaniky v hre, rád potím krv a potom sa ešte viac teším z odmeny. Nechcem ale desiatky raz prechádzať aj úplne obyčajnú misiu len preto, lebo hra, ktorá vyžaduje na jednej strane trpezlivosť a precíznosť, na druhej strane na vás vysiela úplne nevyváženú hordu nepriateľov. Ja jednoznačne odporúčam - vyhnite sa hre, kúpte si soundtrack.