Korupciu, žiaľ, poznáme mnohí zo svojho skutočného života. A tá na najvyšších miestach, v zložkách, ktoré by nás mali chrániť a pomáhať, je takmer každý deň prepieraná v rôznych médiách. Rebel Cops, nepriame pokračovanie a menšia odbočka úspešnej a nezvyčajnej manažmentovky This is Police, prichádza v podobe ťahovej stratégie, ktorá nám ukazuje, ako by to vyzeralo, keby sa zopár policajtov bojujúcich proti korupcii zahodili svoje odznaky a zákon išli presadzovať svojou vlastnou cestou.

Izometrická kamera, ťahový spôsob boja, nutnosť krytia sa za prekážkami – to smrdí XCOMom, ale mne sa nostalgicky vybavil aj Shadow Watch. Štylizovaný a dnes už zabudnutý projekt, ktorý sa netrafil do vkusu každému. V mnohom je Rebel Cops tomuto titulu od Red Stormu podobný: má svojské pravidlá, ktoré mnohým nesadnú, niekedy to možno až nezmyselne preháňa s obťažnosťou a občas vsádza na náhodu. Avšak ruku na srdce, podobných hier nemáme okolo seba toľko, že by sme si mohli každý mesiac vyberať, v ktorej utopíme svoj drahocenný čas. Navyše Rebel Cops predsa len dokáže chytiť.

Zostava, ktorú si do jednej z  príbehových misií vezmete, je len čisto na vás. Okrem rozsiahlejších máp tu nechýbajú ani sekundárne odrobinky, kedy pomôžete civilovi a on je potom rád, dostanete odmenu (zlepší sa vám prestíž u civilov a taktiež vám obohatia inventár), s ktorou sa kráča k ďalšiemu úspechu ľahšie. Alebo prijmete niektorú zo sekundárnych úloh. Avšak ak ju nesplníte, prestíž u civilov vám poklesne a ak nemáte podporu obyvateľov, chýba ich podpora aj v obchode. Na svoju armádu – ak teda policajtov mimo zákona tak možno charakterizovať – si musíte dávať pozor, pretože ak niekto exne v bitke, je s ním nadobro amen. Postreleného musíte ošetriť priamo na bojisku behom niekoľkých ťahov, inak vám vykrváca či podľahne zraneniu. Samozrejme počas doby, kedy sa mu nedostáva pomoci, nie je k dispozícii. Za všetko dostanete skúsenosti - za úspešnú streľbu, liečenie a taktiež zatknutých nepriateľov.

Navyše vaši hrdinovia získavajú počas boja skúsenosti a ak sa im darí dostatočne, poskočia o úroveň vyššie v troch schopnostiach (sila, streľba a rýchlosť) plus dostanú perk k dobru. Škoda, že ich prínos nie je viditeľný, keďže po vzore XCOMu sa aj jasná šanca na zatknutie môže vyjsť nazmar. Prísť o skúseného pištoľníka preto bolí nielen pre stratu jeho inventáru. Pred každou misiou vybavujete svojich druhov nakúpeným tovarom a vyberať rozhodne je z čoho. Len to musíte robiť vždy a opakovane pred každou misiou. Nič nie je zadarmo a či sa vyberiete do boja s obyčajným šesť-ranovým revolverom alebo pištoľou, puškou či brokovnicou, pocítite pri úspešnosti streľby. Vybaviť ich aj nepriestrelnou vestou, investovať do lekárničky a namiesto ďalších zásobníkov vziať lekárničku? Pri zatýkaní je lepší obušok, pretože nie každý lump sa vzdá. A máte vôbec na to? Tradičná dilema obmedzená veľkosťou vašej virtuálnej peňaženky, pričom platí, že lepšia výbava viac stojí, za plnenie sekundárnych úloh sú financie navyše a nie každý môže byť superman.

Takže máme tu policajtov-odpadlíkov, tí vzali spravodlivosť do svojich rúk a bojujú proti zločinu svojským spôsobom. Presne mierenou strelou medzi oči. A ako to už býva zvykom, jedna rana môže znamenať nečakanú smrť alebo aspoň postrelenie. A to často stačí, nepriateľ je vyradený z akcie. Len sa trafiť, percentuálnu šancu na úspech mať tréningom panáka čo najvyššiu. Tak ako šteklíte protivníka olovom vy, sa nenecháva druhá strana zastrašiť a vysiela k vám pozdravy rovnakého charakteru. Ono to zabolí, často nečakane, takže zabrániť nešťastiu možno len zúfalým nahraním jednej z uložených pozícií alebo reštartom misie. Dá sa to vyriešiť nasadením nepriestrelnej vesty, ale poznáte to, šťastie je vrtkavé a náhoda občas pošle parte aj postave ukrytej za polovičnou prekážkou.

Práve v tom je niekedy hra až zbytočne krutá. Plný úkryt vo väčšine prípadov zaručuje akú-takú ochranu, v polovičnom riskujete, dupľom s nováčikmi. Streľba nie je vždy tak úspešná ako vám to ukáže odhad, ale o tom sme sa presvedčili už v XCOMe. Rozostavenie vašich jednotiek sa ukazuje byť základom úspešného napredovania. Hranie sa na stealth je výhodnejšie, pretože presila býva markantná, no práve tu je hra neprehľadná, neinformuje dostatočne hráča. Nakoľko som nevedel odhadnúť kedy ma ešte niekto vidí v kombinácii s neznalosťou prostredia, bolo to často utrpenie. A občas je to náhoda, takže sa vám darí, inokedy zas pozeráte na to ako sa behom jedného ťahu rozsype všetko ako domček z karát. Jeden zásah a koniec, môže prísť smrť. Reštartovanie v snahe zachrániť obľúbenú postavu budete neraz voliť ako vhodnejšie riešenie. Hlavne ak ide o postavu vylevelovanú a s riadne naprataným inventárom.

Chvalabohu aspoň vidíte podľa ikony nad protivníkom, či ho niečo nevyrušilo alebo vás napokon nezbadal. Na obrovských mapách, ktoré sú až zbytočne rozsiahle, sa panákov k odstrelu nájde niekoľko desiatok. Lenže vy zastupuje zákon, za opaskom máte aj putá. Nie vždy to funguje. Ak zakričíte na nepriateľa, aby dal ruky nad hlavu, často sa na mňa len začudovane pozrel a ignoroval ma. Naopak to však funguje vždy: hlavne v prípade bossov, z ktorých mali aj moji skúsení borci nohavice o čosi viac nafúknuté a pokorne sa vzdávali. Vyradí to postavu na dva ťahy, kedy sa nebráni, nestrieľa, len stoja s rukami nad hlavou. Správať sa bez zbytočnej streľby je náročné a málokedy funkčné.

Bonusom sú extra policajné body, ktoré získavate (šokujúco) za riešenie situácie po vzore slušných policajtov. Takže na panáka najprv zakričíte, nech sa vzdá, zamávate mu putami pred ksichtom a ak to zaberie, pekne mu ich nasadíte. Lenže znovu sa vraciame na začiatok. Ak to zaberie. Šanca býva nižšia ako pri streľbe, navyše býva presila markantná, takže si dvakrát premyslíte na akú akciu vyplytváte cenný bod. Na druhú stranu je strelivo nesmierne cenná komodita, o ktorú ak prídete, tak konečná, po nepriateľoch nevezmete nič, nemôžete ich ani prešacovať. Nie je to príliš realistické, čo trochu podkopáva nohy pohlcujúcej atmosfére a zbytočne ešte viac zvyšuje náročnosť. A tie bonusy? Dostanete šancu na extra akciu, vidíte nepriateľov na mape, zvýši sa presnosť policajtov v aktuálnom ťahu a podobne.

Vlastne niekedy to už nie je náročnosť, lež frustrácia. Náhoda je niekedy nepríjemná a keď sa inak nedá, tak ukladáte pozíciu. Lenže pozor, spustíte si hru tak na strednú obtiažnosť a miest, kedy si pozíciu uložíte, spočítate na zmrzačenej ruke nešikovného drevorubača. Slovom tri. Nie, nestačí to vzhľadom na rozlohu mapy. Minimálne na začiatku, kedy danú oblasť nepoznáte, skúmate ju, skúšate – a občas to proste vypáli zle. Srabácky som preto zvoliť obťažnosť najnižšiu, kde si môžete ukladať, koľko len chcete. Hodina na jednu mapu je optimálny čas, avšak ak neviete kam ísť, chcete vyzobávať aj postranné úlohy, doba sa adekvátne natiahne. Počas prestreliek totiž frustrácia narastá v momentoch, kedy netušíte, čo ste spravili zle, čo ste mali spraviť inak a ono sa to proste stalo a dvaja najlepší borci vám ležia v kalužiach vlastnej krvi.

Grafické spracovanie nepatrí medzi obdivovania hodné, ale izometrická kamera plní svoju úlohu v prehľadnosti. Jednoduchšie prostredie bez zbytočného zahltenia predmetmi nie je takmer vôbec interaktívne, predmety sa výstrelmi nepoškodzujú, význam nezohráva materiál, z ktorého je predmet vytvorený a ide len o nevýraznú kulisu. Animácie pohybov neprekvapia, kamerou nebudete rotovať, aby ste si našli ten najkrajší pohľad. Ani to vlastne v hre nejde. Ozvučenie nie je minimalistické, hlasy postáv si užijete pri ich kričaní príkazov (zopár fráz) nepriateľom, aby sa vzdali. Inak prebieha komunikácia prostredníctvom textu. Bežné zvuky prostredia ustupujú do pozadia, pretože ako to už býva, medzi výstrelmi je ticho a nikto sa nechce prezradiť. Hudba sa v hre nachádza, ale je inak dostatočne nevýrazná, aby ste si na ňu ani nespomenuli. Žiaľ tým nepodporuje napätú atmosféru, iba v menu sa prejaví základný motív.

Dôležitou súčasťou je interface a ovládanie. V strategických hrách na týchto dvoch parametroch môže akokoľvek dobrá hra padnúť na kolená. V Rebel Cops sa to dá, hoci by som privítal interaktívnejší kurzor. Každá postava má niekoľko akčných bodov, pričom ich môžete rozdeliť medzi pohyb (každý bod vás posunie do príslušnej zóny), akciu, medzi ktorú patrí streľba, liečenie, vyjednávanie, otváranie dverí (vykopnutie, pakľúčom) alebo vzatie predmetu. Môžete si teda vybrať, či sa posuniete do prvej zóny a vystrelíte, alebo prebehne až do druhej, kde sa ukryjete bez nároku na streľbu. Pohyb potvrdzujete kliknutím na zvýraznené miesto, akciu vyberáte z kruhového menu alebo sa vám pri predmetoch vyroluje s možnosťami. Funguje to na klávesnici a na konzolách nebudete gamepadom trieskať o zem.

Horšie sa mi pracovalo s inventárom – hlavne pri výbere postáv na konkrétnu misiu. Pred každým výletom musíte znovu vybavovať všetky postavy, čo je občas otravné. Obdobne pri nakupovaní: potvrdenie pre každý predmet vyžaduje kliknutie na „Buy" v pravom, spodnom rohu obrazovky. Ale to sú len drobnosti, ktoré neznižujú hrateľnosť. Horšie je to, že tá sa drží len v priemerných vodách a občas upadne ešte hlbšie. Práve pre frustráciu a z toho prameniacu nudu, keď sa hrateľnosť zvrhne v nudný postup, kedy vám pomerne hlúpi nepriatelia nabiehajú pod mušku. Vôbec ich neprekvapí, ak na zemi leží trojica kamarátov. Nespia, naozaj sa nerozhodli si dať šlofíka – ale napriek tomu tam ten panák vlezie a otočí sa chrbtom k miestu, odkiaľ najpravdepodobnejšie môže niekto vystreliť.