Ešte takto pred rokom len málokto tušil, že už o nejaký ten týždeň budeme môcť hrať novú hru od štúdia, ktoré je pozliepané z bývalých vývojárov z Ubisoftu či EA. Typhoon Studios je totiž pomerne mladý tím, nakoľko vznikol len začiatkom roka 2017. Keďže sa však skladá z dosť skúsených vývojárov, pomerne rýchlo sa spoločne vrhli do svojho prvého projektu s názvom Journey to the Savage Planet. Aj napriek trojáčkovým skúsenostiam sa rozhodli ísť v podstate na istotu, a tak ich prvý titul rozhodne nepatrí medzi tie najväčšie. Journey to the Savage Planet nie je žiadna veľkolepá AAA adventúra, ale skôr menšia oddychovka na víkend, ktorá by chcela ponúknuť kvality AAA hier. Plán je teda jasný, no ako sa autorom podaril pretaviť do praxe, zistíme len jediným spôsobom - stlačíme play.

Už z prezentácie hry od jej ohlásenia bolo jasné, že sa autori snažia kombinovať viacero prvkov. Skúmanie prostredia neznámej, no na pohľad minimálne farebne zaujímavej planéty skrátka vizuálne pôsobí dobre. Tvorcovia vedia ako zapôsobiť na hráča, no oveľa dôležitejšia je, samozrejme, hrateľnosť. To, že vývojári vedia, ako spraviť celkom pekné prostredie v rozprávkovom štýle, ešte neznamená, že pôjde o kvalitnú hru. Priniesť aspoň aký-taký príbeh napojený na chytľavú hrateľnosť je základ, a tak sa poďme pozrieť na to, ako si Typhoon Studios poradilo so svojím debutovým projektom.

Je to už obohrané, no príbeh a charakter hry vám naznačuje už názov. Podrobnosti vám už neprezradí, a to je dobre. Autori sa totiž do svojej hry rozhodli vniesť poriadnu dávku svojského humoru. Nájdete ho v podstate na každom rohu, a tak je veľmi dôležité, aby ste sa s ňou v tomto smere dokázali stotožniť. Ak vám prekážajú do istej miery prehnané vtipy, asi vám tvorcovia nebudú brnkať na správnu strunu, práve naopak. Preafektovaný humor na vás vyskočí už v prvých minútach hry s predstavením príbehu a vašej úlohy. S humorom sa však stretnete naozaj len vtedy, keď ho hľadáte, a tak sa mu do istej miery viete aj vyhnúť.

V hre sa stávate zamestnancom firmy Kindred Aerospace, ktorá sa už roky venuje osídľovaniu planét. Konkrétne sa samotný CEO v hre chváli, že ide o štvrtú najlepšiu firmu v tomto biznise. Nuž, asi ste zamestnancom v dosť prestížnej firme, a tak sa od vás očakávajú adekvátne úkony. Toto predstavovanie prebieha formou videa, pričom takýchto videí vám do schránky vo vašej poškodenej vesmírnej lodi prichádza pravidelne celá kopa. Práve tie sú hlavných zdrojom vtipných podivností, najmä reklám. 

Pre vás je však loď veľmi dôležitá, nakoľko ide o miesto, kam sa budete neustále vracať. Naozaj neustále. Po každej smrti, pri každom pokuse o vylepšenie vašich schopností. Aj keď sa to možno nemusí zdať, svet v Journey on the Savage Planet nie je práve malý. Obsahuje niekoľko častí, ktoré sú dosť rozsiahle, čo pochopíte najmä vtedy, keď zistíte, že nie všetky zákutia musíte nutne odhaliť. Množstvo skrytých jaskýň, útrob, robí hru zaujímavejšou. Jednotlivé časti sa pritom až tak zásadne nelíšia. Najdôležitejšie rozdiely sú v stvoreniach, s ktorými sa musíte v prostredí vysporiadať, no taktiež v členitosti prostredia. Občas sa budete musieť šplhať do výšky, inokedy zase na vás bude čakať množstvo menších lietajúcich ostrovov, medzi ktorými sa budete musieť pohybovať. Teda áno, prostredie mohlo byť predsa len o niečo rozmanitejšie, no keďže má ísť o jednu a tú istú planétu, minimálne rozdiely sú pochopiteľné.

Postupné prispôsobovanie sa okolitému prostrediu je nutné a zároveň to jemne obmieňa hrateľnosť. Práve takýmto odlišnostiam sa treba aj prirodzene prispôsobovať, k čomu slúži systém výroby, respektíve vylepšovania existujúcich nástrojov a vybavenia. Pre každé vylepšenie, pochopiteľne, budete musieť niečo obetovať, a to niečo sú suroviny. Na planéte sa však nachádzajú pomerne štandardné zdroje, no v celku neštandardnej forme. Jednoducho povedané, hra od vás bude vyžadovať napríklad silikón, kobalt či hliník, no okrem toho, že sa výnimočne vyskytuje vo väčších množstvách v prírode, ho môžete získavať aj zo živočíchov. Nie nutne ich ale musíte zabiť - v istých prípadoch stačí, ak ich nakŕmite a po pár sekundách z nich vyjde potrebná surovina. Neštandardné, bizarné, no zaujímavé.

Počas kampane sa dostanete do kontaktu s jedným hlavným typom zbrane. Vaša pištoľ na „batériu" má nekonečný počet nábojov, no musíte ju prebíjať. Zároveň sa však dá vylepšovať, a tak si postupne viete zdokonaliť jej parametre. Niektoré vylepšenia sú navyše závislé od ďalšieho postupu. V istých momentoch totiž budete potrebovať väčší skok, a tak je logické, že ak ho nemáte prístupný, hra vás ďalej nepustí. Na druhej strane, nakoľko je dizajn hry v zásade jeden veľký kolotoč, v ktorom sa neustále vraciate na to isté miesto, vylepšovanie často budete skôr vnímať ako prekážku, nie pomoc. Podobne to však je aj s misiami. Teda či už pri misiách alebo vylepšovaní, často sa musíte prechádzať z bodu A do bodu B. Viackrát za sebou takéto prechádzky nepôsobia dobre, čo, samozrejme, nie je šťastný spôsob, ktorým sa dá predĺžiť herná doba. Viackrát som sa musel vracať z miesta na miesto aj preto, aby som si čo-to vylepšil, nakoľko niektoré úpravy síce nemusia byť nutné, no dokážu vám uľahčiť ďalší postup.

K štandardnej zbrani sa postupne pridávajú rôzne doplnkové predmety v podivných formách. Môže ísť o útočné, napríklad bomby, no taktiež praktické, ktoré vám umožnia prejsť sa na miesta, na ktoré by ste sa inak nedostali. Celkovo mi však systém, ktorým tieto dodatočné predmety fungujú, úplne nesadol. Preklikávať sa medzi nimi mi pripadalo dosť nepraktické, no možno je to spôsobená gamepadom a na klávesnici by som takýto problém nepociťoval.

Bežné skúmanie sveta a stretnutie so štandardnými nepriateľmi párkrát doplnia súboje s bossom. Tie nie sú v podstate vôbec náročné, ak sa naučíte ich systém a dokážete vyčítať úmysly protivníkov. O niečo horšie je to s hlavným bossom, ktorý vám už môže dať trochu zabrať. Všetko je to o dôslednosti a aj šťastí. Práve pri bossoch si najviac dokážete overiť hrateľnosť, nakoľko vtedy potrebujete presné a rýchle reakcie, teda práve pri nich sa ukáže, ako veľmi sa autori dokázali pohrať s detailami a ako vám to sedí. S hrateľnosťou som vyslovene nemal problém, no nie vždy som mal pocit plnej kontroly nad mojou postavou. Taktiež ma zamrzeli občas vyššie prepady snímkovania, nakoľko nejde až o taký hardvérovo náročný titul.

Journey to the Savage Planet je rozhodne zaujímavou hrou, ktorú dokážete dohrať na dve-tri sedenia. Samozrejme, záleží aj na tom, koľko času na jeden záťah pri hre strávite, no prejsť až k záverečným titulkom nemusí byť žiadny problém ani na jeden pokus. Hlavný príbeh vám môže zabrať nejakých sedem až osem hodín, v závislosti od toho, ako veľmi sa budete venovať vedľajším úlohám, zbieraniu surovín, odhaľovaniu skrytých miest a ako rýchlo si poradíte s bossmi. Journey to the Savage Planet vás síce neposadí na zadok, no rovnako ani neurazí. Hra ponúka príjemný zážitok na neznámej planéte s podivnou flórou a ešte podivnejšími zvieratami. ktorý ozvláštňujú maličkosti, vrátane svojského humoru.