Atari je na hernom trhu od začiatku 70. rokov a je to firma, ktorá pomohla definovať herný priemysel a niekoľko dekád prinášala jedny z najpopulárnejších značiek vôbec. Zároveň je to firma, ktorá herný priemysel pomohla dostať do kolien, keď na začiatku 80. rokov chrlila hromadu zlých hier, ktoré nikto nechcel. Tak prispela svojou trochou ku krachu herného priemyslu na západe, ktorý potom muselo zachraňovať Nintendo a ďalšie japonské spoločnosti (pozn. redakcie - je to subjektívny názor recenzenta). Kde je Atari teraz? To je skôr smutné, no zároveň to ukazuje, že je veľmi náročné aj také legendárne a zbožňované značky adaptovať pre moderných hráčov.

Nevzdávajú to však a skúšaj to opäť. Tentoraz si zobrali legendárnu značku Missile Command, ktorú sa snažia priblížiť dnešným hráčom. Tá po prvý raz vyšla v roku 1980 na automatoch, v roku 1981 na konzolu Atari 2600 a odvtedy sme sa dočkali mnohých ďalších portov, reinkarnácií a klonov. Ani neviem, kedy som sa k značke prvý raz dostal ja. Nepamätám si už ani, či to bola originál Atari hra, alebo jeden z klonov, zamiloval som si ju však. Ten koncept predstavuje číru hrateľnosť bez akýchkoľvek omáčok okolo a ak sa snažíte s niečím bojovať, tak ste to len vy sami.

Koncept je jednoduchý. Na malé a jednoducho vyobrazené mestečko sa rúti jedna raketa za druhou a vy ich musíte svojim protiraketovým systémom likvidovať. To znamená namieriť tam, kam raketa poletí, a vystreliť. Snažíte sa zničiť čo najviac rakiet, kým vaše mestečko ľahne popolom. Popritom zbierate body a chcete prekonať samých seba. Prípadne iných hráčov, ktorých iniciály svietili v tabuľke vyššie ako tie vaše.

Presne to isté platí aj pre mobilnú novinku Missile Command: Recharged. Jej autori sa pozreli do minulosti a v prvom rade zahodili všetky moderné prvky, ktoré sa do značky niekedy niekto snažil zakomponovať. Nie je tu žiadne 3D, nie je tu žiaden príbeh o mimozemšťanoch útočiacich na našu planétu a podobné nezmysly, ktoré sa v pokračovaniach časom začali hromadiť. Sú tu len prvky, kvôli ktorým si hráči obľúbili originál – jednoduchá a okamžitá hrateľnosť, ktorú si ihneď osvojí každý a zároveň hneď nabáda na opakované hranie, keď vám rakety zničia celé mestečko, čo je najmä zo začiatku veľmi skoro.

Samozrejme, hrateľnosť je teraz zmenení tým, že nemierite joystickom ani gamepadom, ale ťukaním palcami po displeji. Je to tak asi najviac organické ovládanie hry v rámci celej jej histórie. Vidíte pohyb rakety, bleskovo odhadnete jej trajektóriu, k tomu v hlave pripočítate rýchlosť vašej strely a ťuknete tam, kde si myslíte, že ju zničíte. Vaša strela navyše na danom mieste vybuchne a jej výbuch má nejaký rádius, takže zničí raketu aj v tom prípade, že sa nachádza v tejto blízkosti.

Čím dlhšie svoje mestá chránite, tým viac rakiet na vás letí, no náročnosť nerastie len tým. Líši sa ich rýchlosť aj veľkosť, niektoré sú tak drobné a jednoduchšie uniknú vašim raketám, prípadne ich netrafíte kvôli rýchlosti. Prípadne narazíte aj na taký druh rakety, ktorá sa vám dokáže vyhnúť, ak ju netrafíte naozaj presne. Samozrejme, že sa postupne všetky tieto nebezpečenstvá a nástrahy začnú kombinovať, takže máte doslova plné ruky práce, aby ste sa ubránili. Ak je moc zle, tu a tam ponad vás preletí nejaký chvíľkový power-up, ktorý vám môže dočasne poskytnúť štít nad budovami, či zrýchli strely a podobne. Je to jednoduché konceptom, no časom náročné obťažnosťou a aj chytľavé.

Čím dlhšie hráte a čím viac rakiet zničíte, tým lepšie je vaše skóre. No a potom je to už tá klasika, čím vyššie je vaše skóre, tým vyššie ste v tabuľkách. Čím vyššie sa vidíte, tým lepší pocit z toho máte. Hra obsahuje denné, týždenné a aj celkové rebríčky, pričom nezabúda ani na porovnávanie s priateľmi. Vyššie skóre so sebou ale prináša aj niečo nové – upgrady. Vylepšujete si silu, nabíjanie, rýchlosť a respawn zbraní. Dostanete sa tak do chytľavého kruhu, kedy sa vylepšíte, čo vás v hre dostane ďalej, za čo získate viac bodov, aby ste sa zas mohli vylepšiť.

To všetko tu autori podporili retro audiovizuálom. Nemyslím v tom zmysle, že by sa snažili napodobniť pôvodnú hru, to práve vôbec a Recharged sa od nej líši ako to len šlo. Autori sa snažili nabudiť dojem 80. rokov. Jednoduchá 2D grafika je tak typická neónovým štýlom. Všetko je to plné svetielok, blikania, vyzerá to ako niečo, čo by ste čakali v Tron filme a to je len dobre. Rovnako hudba je jednoduchá syntetizátorová slučka, ktorá sa pri hraní príjemne počúva.

Problémom je, že to je všetko. Hra je taká „záchodovka", na hranie nejakých pár minút denne je skvelá, no nikdy tento tieň neprekročí, čo je škoda. Chýba jej niečo viac, lebo aj keď je hrateľnosť chytľavá, v skutočnosti si ju zahráte naozaj len vtedy, keď napríklad čakáte na nejaký update na PC/konzole pár minút, či sedíte tam, kde aj králi chodili pešo. Je tu síce AR režim navyše, ale ten je skôr na okrasu, keď hru hráte na virtuálnom automate umiestnenom vo vašej obývačke, či kúpeľni. Nehrá sa tam však práve najlepšie, takže aj to si len párkrát vyskúšate a budete hrať klasicky. Missile Command: Recharged ale aspoň nie je drahá hra. Môžete ju hrať zadarmo a čakanie na „recharge“ si skrátiť reklamami. Prípadne jednorazovo zaplatíte 2,99 € a máte ju úplne bez reklám a čakania. A to podľa mňa nie je veľa, zvlášť keď som doteraz v hre nazbieral nejaké 2-3 hodinky herného času.