Ako sa dá vylepšiť desiatková hra? Niektorí čitatelia šomrali pri udelení najvyššej známky pre Persona 5 istou zaujatosťou či prihrávaním bodov japonským hrám, ale vyložme karty na stôl: Persona 5 je aj po troch rokoch jednou z najlepších hier, nielen JRPG súčasnej generácie konzol. Na rozdiel od iných titulov sa pokúsila a aj uspela v dvoch cenných atribútoch. Prenikla pod pokrývku zhnitej spoločnosti, z ktorej si zobrala do scenára viaceré pálčivé témy, o ktoré mnohé hry nezavadia ani o omylom: korupciu, falošné pohnútky, ohrozenie žien v spoločnosti. A zároveň nasadila ohromnú štylizáciu, o ktorej môžu mnohé hry iba snívať: azda prehnanú pre istú časť publika, ale neuveriteľne spojitú v kontexte predkladaného diela a jeho vrstevnatých tém.

Aj na druhý či tretí raz pôsobí úvod neuveriteľne košato a motivuje vás hrať ďalej. Pravda, len do prvého savu ubehne 65 minút a to sa premelie strašne veľa vecí. Joker skáče po strechách budov, preletí kasínom, zmeria si sily s prvým bossom, pri pokuse utiecť dôjde ku zrade a končí v cele a na policajnom výsluchu. Prichádza krásna prísna vyšetrovateľka a odpálime prvý flashback o pár mesiacov do minulosti, kedy mladý hrdina (meno mu môžete dať sami) prichádza do Tokia, aby býval v kaviarni jedného chlapíka a chodil do školy, kde dostáva druhú šancu. Tú svoju prvú premárnil (pozor, ďalší flashback) ešte skôr ako 9. apríla, kedy sa počas jednej noci pri návrate domov rozhodol postaviť na stranu tej slečny, ktorú chcel istý politik zatiahnuť do auta.

Takže náčrt hrdinu je celkom zrejmý a nie príliš bezpečný z hľadiska možností a dobrodružstiev. Pokiaľ sa má úspešne dostať na koniec tohto ročníka a neskončiť vo väzení či polepšovni nadobro, mal by sekať dobrotu. Čo sa mu spočiatku celkom darí, ale rýchlo skĺzne do dvojakého života: počas dňa chodí normálne do školy, venuje sa spolužiakom, štúdiu i záľubám. Ale počas nocí sa prepadá do nočnej mory, jeho alter ego funguje ako sprievodca ľudskými túžbami, ktoré vyzerajú ako náročné bludiská plné nepriateľov a cieľom je kradnúť poklady, aby sa ľudia prestali upínať na niečo materiálne či chorobne zlé a zbavili sa opantania či pochybných vášní. Toto abstraktné zosobnenie spoločenských problémov je geniálne pretavené do palácov, kde na vás číha rozmanité dobrodružstvo, či ide o skorumpovaného politika alebo šialeného učiteľa.

Kto nemá vnútorných démonov alebo s nimi nezvádza boj? Persona 5 ide ešte ďalej v tom, že ich personifikuje nechá vás medzi nimi voľne chodiť. Psyché človeka sa niekedy veľmi ťažko zobrazuje – a často si naň trúfajú aj filmy. O to väčším víťazstvom je Persona 5, ktorá ich dokáže nielen nahlodať, ale bravúrne ukázať. Svojím spôsobom má cnostnejšie myšlienky ako klasickú záchranu sveta od zla, pretože sama kladie otázky: čo je ešte zlé a čo je už dobré? Čo je už za hranou a kedy ľudia tým vnútorným démonom prepadnú a škodia okoliu?

Bolo by príliš jednoduché poukázať na hrdinu Persony 5 ako na všemocný liek. Je skôr katalyzátorom diania, no ako jeden z mála je správny a jasne vyprofilovaný, zatiaľ čo zlých ľudí alebo tých balansujúcich na pomedzí rôznych odtieňov sivej morálky objavujete postupne. I keď aj on je čiastočne v spoločenskej pasci, lebo jeho nemilosrdná podmienka ďalšieho prekročenia „zákona“ / „pravidiel“ je v kontraste s nočnými aktivitami alebo príslušnosťou ku skupine Phantom Thieves.

Čo vás čaká v jadre hry? Poctivá JRPG, ktorá ľahko presahuje stovku hodín a má dve časti hrateľnosti. Prvou je sociálna simulácia, ktorá priamo odkazuje na štruktúru v podobe kalendára, ktorý jednoznačne v ľavom rohu indikuje dni a časti (ráno, poobede, večer). Môžete (a neraz) musíte chodiť do školy, venujete sa spolužiakom, nadväzujete sociálne kontakty – ste na strednej škole, takže sa od vás očakáva nejaká romanca. Lenže Persone 5 nejde o milostné pletky ako spoznávanie pestrých postáv v brilantne napísanom scenári, či ide o tínendžerov alebo dospelých, každý si so sebou ťahá náročnú líniu. Nedajú sa hodiť do vreca s tým, že majú traumatickú minulosť alebo pošramotené roky života. Sú to veľmi ľudské príbehy, aké sa vo videohrách bežne nevidia a ku každej vlastnosti treba pristúpiť citlivo – aj k perfektnej gymnastike novej postavy Kasumi Yoshizawa.

Áno, do scenára sa veľmi, veľmi elegantne priplichtili dve postavy, ktoré sú vkladané do existujúcej hlavnej porcie hry od prvej hodiny. Kasumi patrí medzi tínendžerov, priestor dostane už v prvej polovici a naplno je rozvinutá v druhej. Takuto Maruki dostáva priestor vo finálnej tretine, resp. novej porcii hry nalepenej až na samotný koniec, ale prináša parádnu líniu s problémami duševného zdravia. Vynikajúci prístup k postave!

Z toho vyplýva aj fakt, že túto hru musíte hrať úplne od začiatku a nedajú sa vytiahnuť iba staré uložené hry a hurá odkrútiť si 20-hodinový epilóg. Nie, Persona 5 Royal nie je iba DLC alebo datadiskom, pôsobí skôr ako predĺžená verzia filmu, ktorý dôverne poznáte. Rovnako aj Royal verzia sem vkladá nové scény, postavy alebo umne skracuje iné pasáže, a to najmä v tej druhej hrateľnej časti.

Metaverse je paralelná realita, kde sa zhmotňujú všetky psychické poruchy či temné kúty duší. Každý Palace je venovaný jednej postave a predstavuje labyrint prehnaných túžob i ťaživých trápení – snažíte sa tam bojovať v klasických ťahových súbojoch, kde vaše postavy získajú tzv. Persony a môžu sa pustiť do náročných ťahov. Bežní protivníci sú dobrí na rozbeh, ale už menší bossovia predstavujú solídne výzvy. Musíte sa spoľahnúť na fyzickú silu, ale ešte viac na schopnosti Persony a elementárne útoky, ktoré padnú vhod pri odhaľovaní slabín. Bludiská sú vylepšené vo viacerých smeroch: niektoré mierne skrátené, iné získali lepšie tempo a nad všetko úsilie prichádza nová pomôcka – zachytávací hák, ktorý vás pošle do nevídaných nových pasáží.

Zbierate aj nové predmety menom Will Seeds a zážitok z hlavných bludísk je celkovo lepší. A dokonca aj Mementos, náhodne generované miesta, kde ste chodili grindovať sú bohatšie na nepriateľov, predmety i hudbu. Čím viac investujete do súbojov, tým skôr odhalíte nové predmety, jedlá, nápoje, schopnosti či vylepšenia. Korunu dáva súbojom nový element tzv. Showtime útokov, ktoré prídu v čase minimálneho zdravia či tesne pred porážkou nepriateľa: odohrá sa šialená animácia pripomínajúca prestrelku či wrestling v aréne a odpáli oponenta ďaleko.

Palaces sú pomyselné vrcholy celej hry – každý je iný, mapuje iný charakter a hneď ten prvý, ktorý sa zameral na učiteľa a trénera volejbalu, odhalí žiakov vo väzení, trpiace mužstvá i jeho egoistickú povahu. A Persona 5 sa špecializuje na čierne body aktuálnej spoločnosti: sexuálne útoky a slabosť žien, politická moc bedačujúca bežných ľudí či japonský známy systém pracovného vyhorenia. Nie, toto nie sú bežní japonskí démoni, ktorí vyskočili z podzemia, aby si podmanili Shinjuku či Shibuyu. V tejto hre ide o oveľa viac.

Aj na konci dostávate oveľa viac. Tretí semester je nečakaný prídavok, ktorý nielenže zužitkuje dvojicu nových postáv (Kasumi, Maruki), ale pridá dobrých 20 hodín hrania. Sú tu ďalšie civilné dni a šanca skúmať postavy, vďaka lepšej dĺžke môžete nadviazať ešte viac interakcií aj s existujúcou partiou. Pribudla nová štvrť Tokia s názvom Kichijoji – znalci lokálnej metropoly vedia, že sa rozprestiera na západ od Shibuye a je to zábavno-študentsko-obchodná destinácia, nakoľko neďaleko sídli niekoľko univerzít či internátov. Sem chodia mladí vypnúť po škole a môžete sa túlať na známej ulici Sun Road s obchodmi alebo vypnúť pri poháriku v Harmonica Yokocho. Celkovo platí, že vďaka novému semestru i ďalším dňom dokáže stihnúť na jeden herný záťah viac. Možno aj naplno spoznať všetky postavy a interakcie s nimi.

Royal verzia prináša aj novú Persona a úplne nový Palace, kde sa autori vyšantili a prinášajú jeden z najlepších dungeonov vôbec. Azda to, že je iba jeden, slúži v prospech vecí, pretože maximálne úsilie smerujú na jedinú plochu. Okrem výborného dizajnu sa môžete tešiť aj na nového nepriateľa, ktorý má úplne iné smerovanie ako tí minulí – jeho ciele, motívy a vystupovanie je odlišné od doterajších postáv, čo je obrovské plus. Dokonca sa dá napísať, že vďaka jeho zaradeniu pôsobí celá hra celistvejšie – akoby mala dosť času na úspešné ukončenie a rozlúčku so svojimi hrdinami, zatiaľ čo pôvodná hra sa síce tiež lúčila umne, ale zbrklejšie. Na druhej strane sa netreba báť, že Persona 5 Royal pôsobí ako posledný Pán prsteňov, pri ktorom si niektorí robili srandu, že tiež mal asi tri konce, kým prišli záverečné titulky. Tu všetko do seba zapadne a radi sledujete finiš. Budete mať chuť hrať potom ešte raz? Ak ste hrali základnú verziu, možno už nie. Ale ak Persona 5 milujete a Royal porcia vám nestačí, stále sa dá odštartovať New Game+, kde čaká finálna Persona či pár tajných bossov.

Persona 5 Royal je vylepšená verzia prakticky vynikajúcej hry. Prináša nové herné mechanizmy (Showdown a hák), veľa nových predmetov, ale najmä dve skvelé ženské postavy, nového záporáka, celý tretí semester a viac herných dní. Royal verzia prospela aj hrateľnosti, je celkovo lepšia a svižnejšia, autori naplno prekopali, čo sa dalo. Vďaka tomu má čo dať nielen nováčikom (pre nich je to ultimátna voľba), ale aj veteránom. A stále platí, že je to jedna z najlepších JRPG a hier vôbec v tejto generácii.

PS: Dajme ešte pár slov k hodnoteniu. Po správnosti by mala dostať táto verzia o pol boda viac, ale dá sa ísť na 10,5? Nie, takže ostáva konzervatívna 10. Znamená to, že minulá verzia je teraz slabšia? Ani nie, stále má čo ponúknuť a je to jedna z najlepších hier poslednej dekády.