Bohatstvo, sláva, moc. Muž, ktorý toto všetko získal, sa volal Gold Roger, kráľ pirátov. Počas svojej verejnej popravy vyzval prizerajúce davy: „Chcete môj poklad?! Tak ho nájdite! Celý som ho nechal tam, na tom jednom špeciálnom mieste! " Tento poklad sa volá One Piece, najväčší poklad na svete a je ukrytý niekde v najväčšom oceáne sveta, Grand Line. A tak posledné slová Gold Rogera, umierajúceho s obrovským úškľabkom na tvári, inšpirovali nespočetné množstvá dobrodruhov, aby sa vydali na more a hľadali legendárny poklad. Táto éra histórie sa preto nazýva Veľká pirátska éra. V nej sa ocitne aj mladý hrdina jednej z najpopulárnejších anime a manga sérií na svete, Monkey D. Luffy.

Príbeh One Piece je masívny, v základnej kostre síce jednoduchý, v jednotlivých detailoch ale nesmierne zložitý a premyslený. Snaha prerozprávať ho celý fanúšikom, ktorí nečítajú mangu či nesledujú anime, prišla už dávnejšie s dovtedy posledným dielom Musou série prenesenej do tohoto sveta, One Piece: Pirate Warriors 3. A podľa hodnotenia tu aj inde vo svete, ako aj podľa mojich vlastných skúseností (a to sa považujem za odborníka na One Piece) sa to trojke podarilo nadmieru dobre. Lenže čas letí, príbeh sa posúva, druhá polovica Grand Line s názvom New World, kde sa hrdinovia aktuálne v rámci príbehu nachádzajú, je obrovská, a tak urobiť niečo podobné aj so štvrtým dielom by bolo už kontraproduktívne. A tak sa k tomu autori postavili trocha ináč, minimálne po príbehovej stránke.

Stále síce sledujeme príbeh Luffyho pirátskej družiny, ale už zabudnite na pomalý rozbeh v East Blue ságe, naháňačky so Smokerom v Loguetowne (miesto kde zahynul práve Gold Roger), dokonca sa nepozrieme ani na vstup našich hrdinov do Grand Line. Hra nás namiesto toho hodí rovno do Arabasta ságy, kde Luffy zažil prvú drvivú porážku, znova vynechá veľký kus príbehu, privedie nás do Water 7 a Enies Lobby a nastolené tempo nepoľaví ani pri ďalších kapitolách hry. Dôvodom na to je, že sa autori chcú dostať čo najrýchlejšie do Wano, kde sa aktuálne aj nachádzajú naši hrdinovia. Práve tam si autori aj vymysleli vlastný príbeh, takže nečakajte príbehové spoilery z mangy.

Príbeh je tak oveľa skratkovitejší ako predtým, ale zas autori vybrali naozaj kľúčové miesta v príbehovej línii a čo chýbalo, sa snažili doplniť v obrovskom množstve prestrihových scén. Čo môže prekážať je fakt, že sa prestrihová scéna spustí uprostred zápalu boja a vytrhne hráča z opojenia pri hraní. Fanúšikovia tak budú známe miesta a postavy veľmi dobre rozpoznávať a budú si vedieť dať príbeh dohromady napriek obrovským skokom (teoreticky teda môžu niektoré scénky preskakovať a venovať sa len hraniu), pre ostatných je hra, bohužiaľ, menej vhodná ako diel predchádzajúci. Minimálne ale môže navnadiť skúsiť tomuto obrovskému eposu dať šancu. V čase písania recenzie totiž manga aj anime pomaly, ale isto atakujú tisícovku dielov, resp. kapitol mangy.

Lenže my sme sa prišli hrať, a tak sa pozrieme aj na to, čo nám hra ponúka po tejto stránke. One Piece: Pirate Warriors 4 je inšpirovaná známou sériou Dynasty Warriors, ktorá už dostala odnože aj zo sveta Hyrule či temného fantasy anime Berserk. Jadrom hry je v koži hrdinu poraziť doslova stovky až tisíce nepriateľov, obsadzovať územia a plniť rôzne hlavné aj vedľajšie úlohy, ktoré sa väčšinou točia okolo porážky špecifických nepriateľov, či pomoci inej postave dobyť územie. To sa ideálne hodí práve na pirátsku tematiku, pretože nechať z neba pršať desiatky vojakov z radov mariňákov či znepriatelených pirátskych posádok je jav, ktorý bežne vidíme aj v anime či mange.

Na spustenie takéhoto ľudského dažďa máte k dispozícii ohromné množstvo úderov a komb, pričom ale ovládanie je veľmi jednoduché a intuitívne. Väčšinu útokov vyvoláte kombináciou dvoch tlačidiel, okrem toho máte k dispozícii štyri špeciálne schopnosti, ktoré ale môžete použiť až po naplnení ukazovateľa a majú devastačný účinok. Na porazenie obyčajných vojakov vám stačia bežné útoky, pri bojoch s bossmi a veliteľmi ale už treba aj dávať pozor na HP, používať všetky kombá a sledovať si naplnenie ukazovateľov pre špeciálky. Ďalšie kombinácie úderov a vylepšenie štatistík, ako obrana, útok, životy a podobne si vylepšujete pomocou žetónov aj peňazí, ktoré získate za splnenie hlavných aj vedľajších úloh počas misie. Pričom máte k dispozícii až tri stromy vylepšení. Prvý je všeobecný pre všetky postavy, ďalší je už špecifický pre zvoleného hrdinu a tretí je takisto špeciálny a ešte k tomu si do neho prístup odomknete až v priebehu hry.

Aby to nebolo také ľahké, postáv, s ktorými budete môcť rozsievať chaos na bojisku, je takisto ohromné množstvo, aj keď v rámci príbehu máte vždy na výber len niektoré z nich podľa toho, akou epizódou sa musíte prebiť. Hra sa ale ani v tomto neobmedzuje len na pirátov z Luffyho bandy, dostane sa vám do rúk aj niekoľko členov Worst Generation ako napríklad Trafalgar Law, či Eustass Captain Kid, za Shichibukai si okúsite, ako sa hrá za Sira Crocodila či rybieho (presnejšie žraločieho) muža Jinbeia. Lahôdkou je aj Edward Whitebeard Newgate, pri ktorom naozaj pocítite, čo je to mať v rukách schopnosti jedného zo štyroch najmocnejších pirátov sveta. A to všetko len v rámci Dramatic Logu, čo je vlastne príbehová línia hry. Oveľa viac postáv si užijete v ďalších dvoch herných módoch Treasure Log a Free Log.

Free Log vás totiž nechá vychutnať si príbehové misie v koži akejkoľvek postavy, ktorú máte z veľkého zoznamu odomknutú. Takže už nie je problém dobyť celé Enies Lobby napríklad v koži Carrot zo slonieho ostrova Zou. Treasure Log je zas súbor nepríbehových misií a drobných epizód, kde sa náhodne generujú nepriatelia aj spojenci, takže sa proti Luffymu často postaví aj niekto z jeho pirátskej bandy a naopak spojencom mu môžu byť za normálnych okolností jeho nepriatelia. V oboch režimoch, samozrejme, naďalej získavate žetóny a peniaze na odomykanie špeciálnych schopností, perkov a štatistík z troch spomínaných stromov vylepšení. Grind je v hre teda naozaj veľký, ale je tu len pre hráčov, ktorí chcú vyzbierať všetky postavy, ich kostýmy a urobiť z nich neprekonateľných bojovníkov. Na klasické prechádzanie príbehovej línie si vystačíte bez grindovania, čo je určite príjemné vyváženie pre rôzne druhy hráčov, ktorí po hre siahnu.

Hra má ale aj svoje veľké neduhy, napríklad už spomínanú skratkovitosť príbehu či prerušovanie hrania občas veľkým počtom prestrihových scén. Veľkým problémom bola aj kamera, ktorá si chvíľami lietala, ako chcela a aj po zameraní bossa ste sa veľakrát pozerali viac do textúr skál na bojisku ako na nepriateľa. Okrem toho svet One Piece je preplnený obrovskými protivníkmi, ako je Kaido, či Big Mom a bojovať s nimi s takouto kamerou bolo naozaj chvíľami otravné. Potom sú tu skôr drobné problémy, veci, ktoré môžu chýbať či prekážať skôr fanúšikom, ako napríklad to, že chýba licencovaná hudba z anime a niektoré postavy sa v hre fyzicky neobjavia, aj keď v prestrihových scénach rozprávajú. Za všetky spomeniem napríklad lodiara Iceburga z Water 7, ktorého model v hre nebol a keď rozprával, postavy pozerali do prázdna a jeho prítomnosť zastupoval len statický avatar s textom.

Chvalabohu sa ale hra vyhla napríklad technickým problémom, takže aj na základnom modeli Xboxu hra beží aj pri veľkých množstvách nepriateľov stabilne, prostredia sú veľmi pekne spracované a verné predlohe, útoky postáv majú váhu a efekt, takže sa naozaj cítite ako neprekonateľný hurikán rozosievajúci skazu medzi protivníkmi bez rušivých poklesov snímkovania. Hra má aj v samotnom art štýle výhodu, že nemusí mať detailné prostredia a modely postáv, pretože vychádza z predlohy, ktorá ma takisto skôr jednoduchší štýl. Aby ale nedošlo k nedorozumeniu, každá postava je unikátna vzhľadom aj útokmi, takže aj pri jednoduchšom art štýle si ich dizajn vychutnávate a aj pre hráčov čo predlohu nepoznajú, budú ľahko zapamätateľné.

Písať recenziu hry zo sveta One Piece je pre mňa ako nehynúceho fanúšika veľkou výzvou aj cťou. Musím na hru prihliadať opatrne a snáď ešte kritickejším okom ako bežný, predlohou nedotknutý recenzent či hráč. Ja som si hru, samozrejme, z pohľadu fanúšika užil náramne a nejaká kamera či občasné zmeny a medzery v príbehu ma nemôžu rozhodiť. V koži Luffyho som predsa konečne vlastnými Gomu Gomu no päsťami rozbil odpornému Doflamingovi jeho špinavú hubu a dokázal som si na svoju stranu nakloniť dokonca samotného Whitebearda. Pozrel som sa vlastnými očami do Wano, čo bolo lákadlo, na ktoré počas predstavovania hry stavili veľa aj samotní autori a stálo to za to.

Lenže na druhej strane hra má aj chyby a z profesionálneho hľadiska jej ich musím vytknúť a podľa toho prispôsobiť výslednú známku. Ak ste fanúšikovia, prirátajte si pokojne body do plného počtu, ak vám to urobí radosť a vrhnite sa na to. Hra má atmosféru a epickosť sveta One Piece výborne vychytanú. Doplnené to je fakt zábavným bojom, ktorý má šmrnc. Ostatní hráči rátajte s tým, že príbeh je dosť osekaný a budete sa v ňom strácať a občas vás bude hnevať kamera. Ale existuje aj možnosť, že vás hra navnadí a zaradíte sa medzi fanúšikov seriálu. A verte mi, stojí to za to.