Tento rok to asi s dovolenkami nebude také ružové a aj keď ľudia nariekajú, že ich potrebujú, s vírusom za rohom možno bude predsa len lepšie necestovať po celom svete. My hráči však máme jednu výhodu oproti ostatným. Nielen iné krajiny, ale aj úplne iné svety môžeme objavovať z pohodlia nášho domova. Tohtoročnú dovolenku tak môžete stráviť naozaj kdekoľvek, napríklad aj so Shantae. Tá už má predsa len za sebou štyri úspešné hry a v tej piatej si dovolenku rozhodne zaslúži. Ako však asi tušíte, ani táto dovolenka nebude tak úplne o oddychu, no čaká vás na nej poriadne veľa práce.

Séria je tu od roku 2002 a od začiatku kvalitatívne rúbe vysoko a drží sa tam. Navyše jej autori pracujú aj na iných hrách, ktoré vydávajú prakticky každý rok. Až by sa zdalo, že prakticky nemôžu zakopnúť a kvalitatívne klesnúť dole. Piata hra v sérii, Shantae and The Seven Sirens, ukazuje, že klesnúť naozaj nevedia, no už prišlo na tie zakopnutia. Možno trošku predbieham, no ako aj môžete vidieť podľa známky hore, oni to vo Wayforward nakoniec aj tak vytiahli aj tentoraz dosť vysoko. Len to mohlo byť ešte o niečo lepšie.

Shantae so svojou bandou prichádza na exotický ostrov, kde sa pripravuje veľká show aj s ďalšími polovičnými džinmi tohto sveta. Všetko to pôsobí idylicky, každý si užíva exotiku a luxus (teda až na Bola), no stačí jeden moment a to všetko je preč. Shantae ako jediný hrdina široko ďaleko tak opäť ide do boja, aby zachránila svojich priateľov a aj priľahlé mestečká na tomto pestrom a z dizajnového hľadiska poriadne komplikovanom ostrove. Na niekoľko hodín tak máte o zábavu postarané a keďže je Shantae séria zaradená v žánrovej škatuľke metroidvania štýlu, tak tento ostrov budete prechádzať krížom-krážom.

Príbeh je jednoduchý, pomaly až infantilný. Všetky zvraty tu očakávate a nedeje sa nič, čo by vás tu prekvapilo. Vír udalostí tu aj tak rozpútajú staré známe postavy, takže sa to všetko točí okolo dobre známych nepriateľov. Dôležité tentoraz je, akým štýlom je príbeh rozprávaný. Vývojári sa totiž spojili s japonským štúdiom Trigger (na konte majú napríklad Kill la Kill, Little Witch Academia a ďalšie známe anime), aby pre hru pripravili animované sekvencie v anime štýle, ktoré tu slúžia práve ako cutscény. A tieto aj tak jednoduchému obsahu dokážu dať  príťažlivú formu, ktorá sa vás získa. Až tak, že budete chcieť, aby Shantae dostala vlastný seriál.

Sú naozaj pekné, štýlové, dabované a hra dostala aj novú ústrednú pieseň so spevom od herečky, ktorá dabuje Shantae. To všetko dokazuje zvýšené produkčné hodnoty, no na druhej strane tým viac vynikne nerovnováha v tejto prezentácii. Anime vsuviek je to vlastne málo, niektoré postavy sa ich dočkajú, iné zas nie. Taktiež dabing nie je kompletný. V prestrihových scénach sú dabované všetky postavy, v dialógoch počas hry už nie. Dokonca niektoré postavy povedia napríklad len prvé slovo svojej repliky a zvyšok klasicky čítate a odklikávate. Chápem, že Wayforward stále nemá veľký rozpočet na hry, ale takto to pôsobí divne.

Koncept metroidvania hier je založený už dekády na jednom prostredí, ktoré postupne skúmate čoraz širšie a detailnejšie podľa toho, ako vylepšujete vašu postavu a získavate nové schopnosti. Zo začiatku sa dostanete len do jednoducho dostupných lokalít, až postupne si otvárate ďalšie cesty a možnosti, ktoré vám zase umožnia priestor na iné miesta a takto to ide stále dookola. Je to koncept, ktorý funguje už roky a aj keď v ňom neraz prechádzate už známe lokality, s novými schopnosťami v nich vlastne objavíte novú tvár. Pre hru tak je veľmi dôležité to, aby našla správny balans medzi backtrackingom a objavovaním nových možností.

To tentoraz kolíše trošku viac ako v predchádzajúcich častiach, čo pre hru znamená to, že si v nej začnete viac všímať repetitívnosť, ktorá vám následne začne aj o niečo viac prekážať. Stále je to kvalitná hra, ale ak ste hrali predchodcov, budete vedieť porovnať, že to mohlo byť aj lepšie v tomto ohľade. Dôvodom je jednak možno až priveľmi komplikovaný dizajn sveta, no taktiež najmä tým, že nevie úplne jasne komunikovať úlohy, ktoré hráčov čakajú. S tým súvisia aj cesty, kam sa máte vybrať. Nie je žiadna novinka, že vám hra takéto informácie podsúva v dialógoch, no nová Shantae niekedy až príliš zahmlieva a vám tak zostáva len behať všade navôkol a skúšať všetko na všetko. Z adventúr vieme, že toto nie je toto nie je pocit, ktorý vy hráči pri hraní chceli zažívať.

Je tu niekoľko spôsobov, ako môže Shantae v hre dostať nové schopnosti, pričom niektoré sú aktívne, iné pasívne a len niektoré priamo slúžia na to, aby ste sa v hre dostali ďalej. iné zas slúžia na to, aby ste jednoduchšie zdolali aj čoraz náročnejších nepriateľov. V prvom rade prakticky neustále rozbíjate rôzne vázy a ďalšie nádoby, z ktorých padajú drahokamy. Tie môžete v obchode zameniť za vylepšenia, zbrane, prípadne nápoje na doplnenie zdravia a magickej energie. Taktiež v hre nachádzate (neraz poriadne skryté, že umiestnené za nejakou hádankou) srdiečka, ktorá vám zase trvalo zlepšujú zdravie.

Hlavne ale zachraňujete ďalších polovičných džinov. Každá z týchto postáv vám daruje dve schopnosti – jednu rýchlu premenu a jeden tanec. Rýchla premena slúži napríklad na to, aby ste vedeli loziť po stenách, plávať vo vode a podobne. Tance sú už väčšie schopnosti, míňajú vám magickú energiu. Jedným dokážete odhaliť skryté veci v prostredí, napríklad plošiny. Ďalší slúži na oživenie a napríklad vám aj doplní život. Tretí je elektrický, ktorý sa hodí v špecifických situáciách. No a štvrtý spôsobí zemetrasenie, čo využijete v špecifickejších situáciách, takže skoro vôbec a nakoniec to je len taký trik bez väčšieho efektu.

Seven Sirens nie je krátkou hrou. Ak ňou klasicky preletíte, zaberie vám to asi 7-8 hodín. Ak budete chcieť mať všetko, môže to dosiahnuť aj 15 hodín. Tradičné hranie, kedy sa snažíte skúmať svet, všade sa dostať a aj sa bohužiaľ tu a tam zaseknete ale zaberie takých 10 hodín. Záleží na tom, ako hru sami budete hrať. Následne sa do nej môžete pustiť znova v režime New Game + s už získanými schopnosťami. Má to však jednu chybu. Niežeby nebola zábavná, ale nevie skončiť v ten správny moment. Na záver vás čaká viac bossov s viac fázami a premenami, pričom je to prekladané možno trochu príliš frustrujúcim novým prostredím, ktoré tu nemá iný účel okrem toho, že vás chce potrápiť. Nekorešponduje to úplne s hrou a aj tých viac súbojov pôsobí možno trochu nadbytočne.

Graficky si vás hra opäť získa, je naozaj pekne kreslená, časti jej sveta sú pestré a rôznorodé. Hlavne to však celé vyzerá tak, že vás hra vlastne láka, aby ste ju hrali a už len vizuálne vás priťahuje, čo je vždy veľmi pozitívne. Aj hudba je fajn, no subjektívne sa mi zdá slabšia ako v predchádzajúcich hrách. Shantae vždy stavala na chytľavom audiovizuále a aj keď tu je niekoľko dobrých skladieb, už to nie je tak ako v niektorých predchádzajúcich častiach, kedy by ste dokázali napríklad za volantom počúvať prakticky celý soundtrack.

Recenzia Shantae and The Seven Sirens možno vyznieva negatívne, ale hra je pritom stále kvalitná. Ibaže v porovnaní s Half-Genie Hero a Pirate's Curse ťahá za kratší koniec. Sú to totiž predchodcovia, ktorí ukazujú, že sa to dá spraviť aj o niečo lepšie. Zároveň ale ukazujú, že sa Seven Sirens príliš neposunula a už by možno aj bolo načase, aby vo Wayforward skúsili aj inovovať. Je to prakticky piata rovnaká hra. Nováčikov tak zabaví o niečo viac, ale ani hráči, ktorí Shantae poznajú už dlhšie, nebudú ľutovať.