Ešte si gamepad neoddýchol od 45-hodinového náporu Final Fantasy VII Remake a už dostáva opäť zabrať v ďalšom remake – a prekvapivo od rovnakého distribútora Square Enix. Trials of Mana je hra, ktorá vyšla v roku 1995 a po štvrťstoročí máme unikátnu možnosť zahrať si malý japonský kult rovno v lepšej grafike (i keď autori ponechali herné mechanizmy i štýl z 90. rokov). Na hre to cítiť najmä v prvých hodinách, ale len čo sa rozbehne, prídete jej na chuť a čaká vás celkom pekná JRPG výprava.

Ak ste náhodou hrali aj inú oprášenú hru zo ságy (Secrets of Mana), možno si poviete, že sa neoplatí skúšať novinku, lebo ten diel mal relatívne prostý port na nové platformy, nevyzeral veľmi dobre a bol miestami dosť nudný. Ale Trials of Mana je modernejšia hra a minimálne to cítiť na ovládaní i grafike: neodrádza vás od ďalšieho hrania, ale skôr láka, aby ste ostali ešte hodinku, dlhšie, pozreli si pár scén, nakukli do bludiska, absolvovali pár súbojov a upaľovali vpred. Mimochodom, hra má celkom štedré demo (cca 4-5 hodín) a uložená pozícia sa dá zobrať aj do plnej verzie.

Podobne ako iné hry série, príbeh sa točí okolo legendárnej many, ktorá dáva svetu život a magického stromu a hoci štartuje ako veľmi mystická vec, rozbehne sa iným smerom. Autori experimentujú aj s viacerými prológmi a výberom partie hrdinov, ktorý je na pomery série i RPG pomerne zásadný. Na začiatku vám totiž Trials of Mana umožní zobrať si hlavnú postavu i dve ďalšie. V repertoári ich vidno šesť, ale beriete si iba tri, s ktorými absolvujete celú cestu. To je odlišný krok oproti iným RPG, kde sa postupne dostanete ku všetkým postavám, dozviete ich príbeh a eventuálne si ich zoberiete do boja.

Trials of Mana majú na výber dvoch fyzických bojovníkov, dvoch magických, liečiteľa a zlodeja. Je na vás, ako si chcete poskladať prvú partiu – hra totiž zrejme čaká, že pri šestici absolvujete hru aspoň dva razy (vždy s inou trojicou) alebo viackrát (ak si zvolíte kombo fyzický-magický-ostatný člen). Od prvých minút však musíte vhodne zvážiť ako partia bude vyzerať, lebo cesta naspäť je nemožná. Je to sčasti kontroverzný krok, lebo ak zistíte, že zloženie nie je ideálne, buď musíte grindovať alebo skúšať s danou trojicou rozličné kombinácie. V tom najhoršom prípade si poviete, že treba reštartovať hru.

Našťastie, moja RPG intuícia mi pošepla, že kombinácia búchač Kevin, liečiteľka Charlotte a expertka na útoky z diaľky s mágiou Angela by mohla zafungovať a celých 30 hodín mi toto trio vychádza ako schopné a odolné i v najtuhších bojoch. Je to dané aj mojím konzervatívnym štýlom, kde fyzický útok a dobrá podpora liečiteľa vytvára dobrý základ a je otázne, kto a ako ho doplní – silná čarodejnica sa často rysuje ako správna voľba, len ju treba dostatočne chrániť v boji.

Váš výber trojice postáv má vplyv aj na ďalšie aspekty hry. Prvým sú prológy, ktoré absolvujete už podobne ako v RPG Octopath Traveller – doprajete si úvod s vaším hlavným hrdinom a keď stretnete druhú či tretiu postavu, máte šancu objaviť jej motivácie a príbehové pozadie. Ďalším aspektom je aj paleta bossov – vzhľadom na dejovú minulosť, postavy majú troch úhlavných nepriateľov, vždy dve postavy zdieľajú svojho nemesis. (Takže teoreticky ak si vyberiete trojicu, môžete čeliť všetkým trom, ale minimálne dvom.) Napokon ak by ste chceli zažiť romancu, tá je k dispozícii pre jeden pár, takže pri prvom hraní na ňu môžete, ale nemusíte naraziť. To platí pre veľa ďalších scén, aj tu je zrejmé, že hra nečaká iba jedno prejdenie, ale všetky elementy a New Game+ vás pozvú na ďalšie výpravy.

Esenciálna otázka znie, či je hra dostatočne dobrá, aby ste ju aspoň raz dokončili. Na rozdiel od iných RPG má roztrieštenú naráciu, na jedno prejdenie si neužijete všetky postavy a neodhalíte všetky línie, ktoré ponúka. Ale to vôbec nevadí, hoci RPG sú známe bohatým dejom, kde vystúpi aspoň poltucet postáv naraz, tu ich dostanete postupne. A epizódy s ostatnou trojicou sa nedajú prehliadnuť. Pomerne pestrý je svet, kde narazíte na viacero kráľovstiev a rozmanité pletky – niektoré krajiny útočia na iné, tým pádom časť hrdinov je nútená odísť, hľadať stratených príbuzných alebo pomôcť svojej domovine – možností je viacero. Legendárny meč, zlosynovia a iné línie postupne dajú zmysel.

Putovanie vás zoberie na rozmanité lokality, i keď v prvých hodinách nečakane skáčete po rôznych častiach mapy. Hra totiž potrebuje vyskladať prvú trojicu. Aj súboje sa učíte postupne – najprv máte iba jedného „búchača", neskôr dostanete druhú postavu a potom sa skompletizuje partia. Hra funguje ako Final Fantasy XII – voľne chodíte po mape a keď narazíte na nepriateľa, vytvorí sa časť, v ktorej bojujete. Súboje prebehnú v reálnom čase, popri základných úderoch si môžete vybrať aj rozšírené či mágiu. Ovládate jednu postavu – ostatným dvom zadáte príkazy, ale môžete sa medzi nimi ľubovoľne prepínať, takže túto trojicu máte jasne pod palcom a užijete si ich takticky súbežne. Príklad za všetky: väčšinou času hrám za Kevina, ale keď je nepriateľov veľa a chcem plošné kúzlo, vyvolám Angelu a ak treba liečiť či chrániť, prepínam sa na Charlotte.

Hoci spočiatku to vyzerá, že Trials of Mana majú veľký svet a budete mať čo objavovať (slepé cesty, odbočky, poklady), väčšinu času sa bojuje. Pravda, obnova nepriateľov je pomerne vysoká, čo sa dá vycítiť v jednej jaskyni – vyčistím spodnú časť a len čo sa dostanem na vrchnú, tí dole sa už obnovili. Ak cítim potrebu trošku grindovať o časť levelu, skáčem dole a porážam ich znova. Ale dlho vás to baviť nebude, takže kým je partia dostatočne silná, treba uháňať vpred, súbojov bude vždy dosť.

Zatiaľ čo svet je pekný a je fajn objavovať mestečká, dedinky či jaskyne, gro hrateľnosti núka boj, kde čakajú rôzne ukazovatele i formy taktiky. Ste vyzbrojený ukazovateľom zdravia, mágie a percentami. Zdravie je jasné, MP tiež a percentá vám nabíjajú špeciálne zásahy, ktoré môžete použiť iba raz za čas. Fajn boj proti inflácii silných úderov, len pri bossoch by sa vám zišli častejšie. Hra navyše sleduje aj vývoj postavy a pri vyšších leveloch rada venuje lepšie vlastnosti, údery či mágiu. Ale postupne... pri nižších leveloch ste radi za každý level, pri ktorom venujete bodíky do sily, staminy, inteligencie či šťastia. Každej postave dávate body prirodzene inam – Kevinovi do sily a staminy, liečiteľke Charlotte do inteligencie a ducha.

Hra sa môže citeľne otočiť pri výbere povolaní v neskoršej fáze, vtedy môžete vlastnosti premiešať. Každá postava sa môže vybrať istou cestou a tá jej premieša zameranie i ďalšie schopnosti. Takto sa aj bojovník môže zhostiť istej porcie kúzel alebo liečiteľka posilniť. Vďaka vetveniu môžete pri ďalšom hraní zvoliť inú cestu – a vtedy nie je výprava rovnakej postavy zhodná, ale v boji nájde nové využitie.

A keď sa ponoríte do boja, nájdete toho ešte viac: reťazenie úderov a spoločné útoky všetkých troch postáv. Cez systém vylepšovania sa dopracujete aj k pasívnym schopnostiam a každé povolanie má aj vlastný repertoár. Na každú postavu navyše vplýva aj pôvod či systém hry – napríklad hra strieda deň a noc po istých hodinách a ak nemáte v partii Kevina s pôvodom vlkolaka, dlho si môžete myslieť, že zmena vplýva iba na nepriateľov, že by mohli byť silnejší. Ale ajhľa, s Kevinom možno využívať noc vo svoj prospech, lebo jeho zmena má citeľný vplyv na súboje a tasí silnejšiu formu.

RPG máva spravidla aj vedľajšie úlohy, Trials of Mana sa sústredí najmä na hľadanie skrytých postáv Lil’ Cactus, za ktoré dostanete odmeny a do systému predmetov vkladá tzv. Item Seeds. Semienka sa dajú zasadiť do špeciálnych miest a podľa ich druhu môžu potom z nich vypadnúť lepšie predmety. Ale inak nečakajte príval úloh či iných zadaní – je to nesmierne odlišný systém od Xenoblade Chronicles, ktorý som hral paralelne, kde sa čas strávený v nepovinných úlohách razantne naťahuje.

To neznamená, že by Trials of Mana bola plynulá jazda. Ale ak si odmyslíme občasnú cestu späť do minulých lokalít či troška grindovania, ponúka relatívne dynamickú cestu vpred na 30 hodín. Hre dosť pomáha solídny grafický kabát, ktorý sa esteticky podobá svetu z Dragon Quest XI, avšak cítiť menší rozpočet. Trials of Mana sa však snaží oplývať životom – v bludiskách i mestečkách, postáv je veľa, nepriateľov rovnako a máte dobrý pocit zo žijúceho sveta i chuť ho stále objavovať. Po stránke audia rozhodne odporúčam japonskú zvukovú stopu pre lepšiu atmosféru, lebo ukričaná anglická poriadne píli uši. Inak vás čaká soundtrack s dobrým tempom a sprievodnými melódiami.

Vo finále teda prevláda spokojnosť. Na rozdiel od rýchlo oprášenej Secret of Mana pred dvomi rokmi nás čaká silnejší remake, kde hra vyzerá k svetu, dostala lepšie mechanizmy i tempo či užitočnú mapu a iné bonusy. Dá sa hrať na Switchi (odporúčam) PC i PS4 a mieša staré elementy so štipkou nových.