Videohra o antropomorfnej morskej hube s výrazným predkusom, ktorá nosí hranaté nohavice, žije v ananáse a živí sa ako kuchár. A volá sa Róbert, skrátene Bob, čo je v anglosaskom svete relatívne frekventované a veľmi dobre znejúce krstné meno. Významné meno. Bob Geldof, Bob Dylan, levák Bob, dokonca aj Hulk je Bob. Robert Bruce Banner. Ale Bobov je podstatne viac a Špongia Bob sa medzi nimi dokázal presadiť nielen ako hrdina svojho vlastného animáku, ale aj ako skutočná popkultúrna ikona, frančíza, ktorú tvorí dvanásť sérií animovaného seriálu, tri celovečerné filmy, komiksy, knižky a samozrejme videohry. Veľa videohier naprieč platformami, pričom práve na Nintendovskom Game Boyi Color špongia Bob ako videohrená postava debutoval vo videohre SpongeBob SquarePants: Legend of the Lost Spatula a to už pred neuveriteľnými 19 rokmi.

A už vtedy mi neuveriteľne liezol na nervy ako presne ten zástupca mainstreamu populárnej kultúry, ktorého úspech jednoducho nechápem. Akože čistý úpadok, je to infantilné, absurdné, hlúpe, škaredo nakreslené, má to otravné hlasy a dada poetiku, ktorá ma celkom obchádza. Ďalší z mnohých derivátov Simpsonovcov vopred odsúdený na to, aby skončil na smetisku dejín. Ach, ako veľmi som sa mýlil, Špongia Bob je tu s nami dodnes a má sa náramne k svetu, o čom svedčí aj aktuálna videohra Spongebob SquarePants: Battle for Bikini Bottom, ktorej dovetok – Rehydrated aj nefanúšikom a neznalcom naznačuje, že ide o remake dnes už svojím spôsobom klasickej spongebobovskej hry z roku 2003.

Vylepšenia sú dramatické, dotýkajú sa predovšetkým vizuálu, ale podpisujú sa aj na atmosfére a hrateľnosti, takže SpongeBob nepôsobí ako svoj vlastný remake, ale ako skutočne nová hra, veľmi poctivá v tom, čím chce byť.

Platformovka, skákačka behačka, plošinovka, jeden z najtradičnejších videoherných žánrov akurát vo svojej aktuálnej podobe, čo na platforme, ktorá je domovom Super Maria, vôbec nie je ľahká pozícia. Lebo, čo si budeme vravieť, na Maria to samozrejme nemá, ani zďaleka.

Na druhej strane je náramne sympatické, že SpongeBob nechce byť a nie je hrou, ktorá ťaží len so svojho mimoherného predobrazu, ale dokáže zaujať aj ľudí, ktorí nielenže nie sú SpongeBobovými fanúšikmi, ale vyslovene ich tá figúra irituje.

Sme v Zálive Bikín, v ananásovom dome a jeho bezprostrednom okolí, odkiaľ vyrážame do jednotlivých misií, ktorých základnou ambíciou je prekaziť plány zlovoľného Planktónu, ktorý neváhal do konkurenčného boja o najlepšiu reštauráciu a recept na krabie hamburgery zapojiť ani robotov. Tých treba likvidovať a zbierajú sa obracačky, hranaté slipy a všakovaké ďalšie veci a postup v hre je podmienený tým, koľko čoho zozbierame. S tým, ako sa príbeh rozvíja, hrateľnými sa stávajú aj ďalšie postavy, veverica v potápačskom obleku Sandy a Bobov najlepší priateľ, nie najbystrejšia morská hviezdica Patrik.

A náročnosť sa zvyšuje priamoúmerne postupu v hre, pričom základnou devízou takto koncipovaného herného modelu je vysoká atraktivita prostredí, ktoré sú veľmi pestré, zvlášť, ak si uvedomíme, že celý Bobov svet je vlastne podmorským svetom, čo je milé aj preto, že postavy žijúce pod vodou môžu spadnúť do ďalšej vody a v nej sa utopiť. No a tieto prostredia definujú herné činnosti, teda behanie a skákanie, vyhýbanie sa prekážkam a vytváranie cesty.

Alfou a omegou SpongeBoba je humor, absurdný už z princípu a v hre prítomný prakticky permanentne, navyše humor, ktorý primárna cieľovka – deti, nemusia vôbec vedieť doceniť – tu je však úplne zjavné, že vývojári rátajú aj s dospelými hráčmi, ktorí sa k SpongeBobovi budú vracať ako ku hre, ktorú hrávali v mladosti.

Inak je Spongebob SquarePants: Battle for Bikini Bottom – Rehydrated veľmi príjemným prekvapením, zvlášť ma potešil pridaný multiplayer, ktorý robí z hry príjemnú rodinnú zábavu, hra, ktorej najväčším nedostatkom je, celkom paradoxne, práve hlavná hrdina.

Ale to preto, že ho neznášam, fanúšikom sa hra nemá prečo nepáčiť. Výborný príklad hry, ktorá nič nepredstiera, na nič sa nehrá, nie je nijako inovatívna, ale len ponúka hráčom presne to, čo očakávajú. Čistú radosť z hry s obľúbeným hrdinom, zo sveta, ktorý možno milovali ako deti.

Alebo aj nie, čo je presne môj príklad, naozaj som sa tešil, ako si do SpongeBoba kopnem, ale nedá sa, tá hra naozaj funguje ako emblematický zástupca svojho žánru, bez ohľadu na sympatie či antipatie k hlavným hrdinom.