Carrion je netradičný titul, ktorý vás vtiahne na druhú stranu hororov a prevtelí do podoby monštra. Presnejšie do nie veľmi priateľského monštra, ktoré uniká z laboratória. Ak sa pamätáte, dávnejšie sme tu mali Splosion Man sériu, ktorá ponúkala podobnú tému pokusného králika, ale bola spracovaná viac zábavne, tu čakajte temnotu, brutalitu a monštrum, ktoré roztrhá všetko, čo sa mu postaví do cesty.

To monštrum budete vy a čaká vás náročná cesta cez komplex plný vedcov a vojakov a problémov, ktoré musíte prekonať. Nie je to obyčajná akcia, alebo skákačka, má to viac nádych metroidvania štýlu. A teda čakajte rozsiahle prostredia, po ktorých sa môžete pohybovať, musíte si odomkýnať cestu vpred, ale hlavne sa aj  vracať späť a hľadať, veci ktoré ste zabudli, alebo veci, ktoré ste predtým nemohli odomknúť.

Ale čo sa vlastne stalo? Vytvorili vás? Prečo vás chcú všetci zabiť? To budú otázky, ktoré si pri svojej ceste ako monštrum budete klásť, popritom ako budete svojimi chápadlami trhať ľudí na kusy a následne ich niektorou so svojich hláv pojedať. Pričom najviac si budete užívať nič netušiacich zamestnancov sediacich na záchodoch. Ale to sú situácie, s ktorými každý zamestnanec tajného genetického laboratória musí počítať.

Samotná hrateľnosť je založená na prechádzaní miestnosťami, skúmaní prostredí a hľadaní cesty vpred. Budete otvárať dvere svojimi chápadlami, postupovať vpred, ochutánavať prvých ľudí a učiť sa, ako sa vyhýbať ich zbraniam. Zároveň zistíte, že ak niečo zjete, narastiete, ak vás postrelia, stratíte časť svojho tela. To bude dôležité aj pre mechaniky neskôr v hre.  Základné mechaniky sa budú postupne rozširovať a pridávať na rozmanitosti v logických úlohách. Väčšinu hry si budete doslova užívať, aké je to byť príšerou, ale zároveň pre oživenie nebudete stále hrať ako obluda.

Miestami sa prevtelíte do človeka, čo je hlavne na PC veľký rozdiel v ovládaní, keďže príšeru ovládate myšou, ale človeka klávesnicou. Človek bude mať iné úlohy a iný, hlavne menej krvavý smer postupu a budete sledovať jeho príbeh. Ale ľudí budete ovládať aj násilne. Postupne totiž získavate schopnosti z DNA kontajnerov. Napríklad takto získate možnosť chápadlom sa pripojiť na vojakov a donútiť ich niečo spraviť alebo postrieľať svojich kolegov. Rovnako získate chápadlo na ťahanie pák v nedostupných priestoroch, dostanete aj silu, aby ste prerazili drevené prekážky a aj schopnosť zmeniť sa na červíky na prechod úzkymi priestormi.

Schopnosti sa vám postupne budú hromadiť a budú vytvárať aj logické problémy. Niektoré budete môcť využívať len keď ste malá príšera, iné keď ste veľká a budete sa musieť podľa toho zariadiť. Zároveň nové schopnosti vždy umožnia dostať sa do nových lokalít. Problém je, že nové lokality môžu byť hocikde v prostrediach a ak si nepamätáte špecifické miesto, kde by ste danú schopnosť mohli využiť, neostáva vám nič iné, ako vracať sa a hľadať. Hľadanie a prechádzanie celých prostredí sa postupne stane základom hrateľnosti a často budete dlho zisťovať, kde sa ešte môžete pohnúť, kde ste ešte neboli, alebo čo ste ešte nespravili, aby ste sa dostali vpred.

Neprehľadnosť je značné mínus a degraduje parádnu hrateľnosť s krvavým monštrom. Hra sa miestami totiž stáva doslova otravnou a chaotickou. Je tu hneď niekoľko prostredí, cez ktoré môžete takmer voľne prechádzať a v ktorých sa budete neustále dookola strácať. Je škoda, že tu nie je aspoň mapa alebo lepšie indikátory kam ísť. Namiesto toho tu autori dali dosť nepotrebný indikátor, ktorý vám ukáže, kde máte save pointy. 

Save pointy sú vaše rozmnožovacie diery v stenách, z ktorých môžete dočerpať energiu, ale v ktorých zároveň rozširujete svoje pôsobenie cez steny a vždy, ak obsadíte viac takých bodov, otvorí sa prechod do ďalšej oblasti. Pri prechodoch máte vždy napísané, kam smerujú a aj to, či ste všetko v danej oblasti urobili. Väčšinou je to zbytočná informácia a zároveň jediná informácia o vašom postupne. 

Ak si budete vychutnávať krvavosť a jedinečnú možnosť byť monštrom a vždy trafíte miesto, kam máte ísť, užijete si veľmi dobrú zábavnú hru na približne 4 hodiny. Ak sa však budete strácať a nebudte vedieť čo ďalej, predĺžite to aj na 6-7 hodín s tým, že sa zábava postupne upadne. Aj keď aby ste spoznali koniec a celý zmysel hry, oplatí sa to dotiahnuť.

Vizuálne je Carrion excelentná záležitosť, je to pixelované krvavé peklo. Nie je to top kvalita zo strany detailov, ale má svoj štýl a hlavne zo strany dynamiky je to celé jedinečné. Hlavne vaše monštrum, jeho pohyb, chápadlá, ako aj krv, ktorú všade zanecháva. Veľmi dobre je spravený jeho pohyb a ovládanie, ale spracovaním nezaostávajú ani ľudské postavy, ktoré sú stvárnené viac dynamicky ako realisticky.  Zároveň samotné prostredia sú rozsiahle, rozmanité, ale čo mi trochu prekážalo, bolo delenie obrazoviek, kde sa vždy dostanete do oddelenej časti mapy, z ktorej vždy musíte prejsť k prechodu do ďalšej časti. Nie je to zásadný problém, ale mierne to obmedzuje plynulosť hrania.  

Zvuky a hudba parádne dopĺňajú atmosféru. Jemné zvuky vašich chápadiel, váš rev alebo krik ľudí a následne ich konzumácia vytvárajú parádnu kulisu v hre. Hlavne ak vtrhnete do miestnosti s desiatimi ľuďmi, je mixovanie všetkých zvukov jedinečné.

Carrion je veľmi pôsobivá a netradičná hra. Ste monštrum, krvilačné, neštandardne sa pohybujúce a s veľmi kvalitným spracovaním ako seba, tak aj sveta. Možno ten svet mohol byť o niečo menej chaotický, ale ak nebudete dlho blúdiť, je veľmi dobre hrateľný a zábavný.