Pomaly postupujem barinou, sledujem okolie aj vysokú trávu pod nohami. Temné zákutia ukrývajú šialených okultistov, vysoká tráva zas naukladané medvedie pasce a plytká voda v močiari jedovaté žaby. Ani jedno netreba brať na ľahkú váhu, Fallgrim je nebezpečné miesto a moje zásoby na prežitie sú už na bode mrazu. Stále som neprišiel na to, ako sa vysporiadať s jedovatým plynom tých vybuchujúcich žiab, liečivé huby nikde na okolí nerastú a jediný zdroj mojej obživy je kus narýchlo upečeného potkana na vetvičke. Nie je to žiadna pochúťka, ale časom si na ňu zvyknete a možno ju budete v nehostinnej barine aj vítať.

Začul som švihnutie ostria a v poslednej sekunde som stihol svoju telesnú škrupinu premeniť na kameň. Ten veľký obor s halapartňou sa otriasol, zbraň zacvendžala o moje stvrdnuté telo a ja som v momente vyrazil do protiútoku. Lenže táto príležitosť trvala len krátky okamih, hromotĺk znova roztočil smrtiacu zbraň a tentokrát som nestihol ani uskočiť. Už len s úžasom sledujem, ako moje holé telo vyletelo zo škrupiny Harossa a vidím z diaľky oboch zamrznutých v čase. Musím sa k Harrosovi dostať a ovládnuť jeho telo znova, lebo v takomto stave ďalší útok neprežijem.

Keď som dostal Mortal Shell na recenziu, bolo mi povedané: „Ty sa rád trýzniš, toto sa ti bude páčiť." Je to pravda, hral som napríklad všetky Dark Souls hry, vyskúšal The Surge aj Lords of the Fallen. A určite nie som sám, kto sa rád nechá hrou týrať a trápiť, za cenu toho opojného pocitu z ťažko vydobytého víťazstva. Lenže Mortal Shell je predsa len trochu iný, veľa vecí je oproti pôvodnému „soulslike" konceptu zmenených a je to len dobre. O to viac, že ide o hru od malého začínajúceho štúdia a autorom slúži ku cti, že sa síce veľkou inšpiráciou Dark Souls netaja, nehrajú však na istotu a priniesli veľa vlastných nápadov.

Začiatok hry vám bude istotne povedomý. Nič nehovoriace intro plné temnoty a podivných fráz, dôverne to poznáte. Vaša postava Foundling sa objaví nahá uprostred hmly a nasleduje tutoriál. Zatiaľ všetko po starom, cítite sa ako doma, teda až do momentu, kedy sa objaví prvý z veľmi zaujímavých prvkov v hre, a to je technika Harden. Funguje ako dočasný štít proti poškodeniu, ktorý ale nemôžete používať stále a vždy po použití sa musí nabiť. Po osvojení skrýva veľa možností a naozaj parádne oživuje súbojový systém. Ten je okrem Harden prakticky rovnaký ako v iných hrách v subžánri, teda rýchly útok, silný pomalší útok a k tomu nejaké tie kombinácie, pričom všetky vám spotrebúvajú výdrž.

Harden však umožňuje tieto kombá efektívne reťaziť, vyviesť protivníka z rovnováhy, ak vás počas toho trafí, na poslednú sekundu mu prerušiť útok a uskočiť do bezpečia, či zasadiť rozhodujúci úder. Zvyknutý z predchádzajúcich hier som spočiatku Harden ignoroval ako pekný, ale pre veterána žánru trocha zbytočný prvok, časom sa mi ale dostal do krvi a parádne som si užil možnosti, ktoré v boji odomkol. Pričom sa okrem toho na takýto tanec smrti aj dobre pozeralo, pretože hra má naozaj dobre spracované animácie útokov - vás aj vašich protivníkov.

Aj to čím budete protivníkov mlátiť, prešlo v Mortal Shell naozaj zaujímavou obmenou. Po ceste svetom Fallgrim nezbierate kusy vybavenia, ani rôzne zbrane. Namiesto toho si môžete osvojiť štyroch mŕtvych bojovníkov, tzv. Shells. Títo suplujú aj povolania v hre, aj vašu výbavu. Všetkých štyroch viete nájsť v úvodnej lokácii okolo Fallgrim Tower, ktorá funguje podobne ako Firelink Shrine a každý z nich predstavuje iný spôsob hrania. Od všestranného Harrosa, ktorého objavíte hneď na začiatku hry, až po odolného Eredima, ktorý sa ale rýchlo unaví. Okrem toho je v hre rýchly a krehký Tiel a ťažký bitkár Solomon.

Zbraní je v hre rovnako málo ako tried, takisto štyri. Každá postava môže používať každú z nich, ale práve to, že každá z postáv ma iné hodnoty výdrže, života a ešte jednej novej štatistiky, odhodlania, ich predurčuje, aby boli tieto zbrane používane práve so špecifickou postavou, ku ktorej boli navrhnuté. Odhodlanie nabíjate postupným neprerušovaným bojom a okrem iného slúži na používanie devastujúcich špeciálnych útokov na zbraniach, ktoré si postupne pomocou špecifických predmetov poskrývaných v hre do výzbroje vložíte. Nielen tie, ale aj zbrane samotné si však musíte poctivo „odmakať".

Dostávame sa k bossom. V hre ich nie je veľa, narátate ich na prstoch dvoch rúk a popravde povedané, okrem jedného boli skôr sklamaním. A to k nízkemu počtu bossov rátam aj to, že každú zbraň v hre odomykáte práve v súboji s bossom, ktorý ju používa. Je to stále jeden a ten istý boss Hadern a ako jeho meno napovedá, používa rovnakú techniku kamennej obrany ako vy, takže sa na ňom dá efektívne používanie Harden pekne odsledovať. Samozrejme, okrem Haderna je v hre bossov viac, stále je však ich počet nižší, ako sme z podobných hier zvyknutí. Zbrane si viete ešte vylepšovať poliatím kyselinou, kedy sa navýši ich základné poškodenie, čo ale tiež nemôžete robiť donekonečna a táto kyselina je vzácna. Okrem toho lokality, kde sa dá nájsť, sú pevne dané. Ohľadom výbavy je toto všetko, čo v hre nájdete a milovníci desiatok kombinácii brnení a zbraní si v tejto hre na svoje rozhodne neprídu.

To isté platí aj pre milovníkov čísiel a tabuliek, počítania presného poškodenia a toho, koľko úderov vaša postava znesie, ak si investujete jeden bodík do vitality naviac alebo nie. Nič také tu v hre nehľadajte. Každá z vašich škrupín, ktorými v hre disponujete, má súbor niekoľkých perkov, ktoré odomykáte investíciou dvoch substancií, ktoré v hre fungujú ako mena. Prvou je Tar, ktorý získavate z mŕtvych nepriateľov a po vašej smrti o všetky prídete. Dobrou správou je, že prvá smrť nemusí byť definitívna. Ako už bolo naznačené na začiatku, vaše telo len vyletí zo škrupiny a ak sa k nej stihnete vrátiť a obsadiť ju, môžete s plným zdravím pokračovať v boji. Druhá smrť je už ale definitívna a vráti vás s prázdnymi rukami naspäť k Sester of Genesa. 

Druhou substanciou sú tzv. Glimpse, ktoré zriedkavo takisto vypadnú zo zabitých nepriateľov, alebo ich nájdete roztrúsené po svete. Sú to útržky pamäte, ktoré sa vracajú do vašej mŕtvej schránky a pri odomykaní perkov sa tak dozvedáte niečo aj o osobe, v ktorej vaša postava práve sídli. Tieto pri smrti nestrácate, ale sú viazané na jeden Shell, takže si musíte pri každej postave hromadiť vlastné Glimpse. Za tieto dve meny si potom odomknete rýchlejšiu obnovu výdrže, dlhšie trvanie Harden, šancu na vyliečenie časti zranení pri náleze Glimpse, či dokonca malú šancu na obnovenie možnosti pri smrti len vyletieť zo Shellu a neumrieť úplne, ak zabijete v slede za sebou dostatok nepriateľov.

Aj čo sa liečenia a všeobecne predmetov týka, hra sa dočkala oproti svojim súkmeňovcom zmien a znova je to niečo veľmi zaujímavé, aj keď v tom môže byť trocha aj problém, hlavne pri prvom hraní. Predmety v hre sa totiž používaním učíte identifikovať, ak ich použijete dostatočne mnohokrát, často prídete aj na nový, špeciálny efekt daného predmetu. Prvým príkladom sú napríklad liečivé huby, ktoré vám obnovujú pár sekúnd zdravie a opakovaným užitím odomknete rýchlejšiu obnovu zdravia. Zelené huby vás zas otrávia, ale ak to risknete viackrát, naopak vám dajú po požití imunitu proti otrave. Problémom je, že niektoré predmety sú vzácne a na to, aby ste zistili ich efekt, ich musíte, často v zbytočnej chvíli použiť.

Keď ide o huby na liečenie, mám k nim jednu výčitku, a to je ich hľadanie. Liečia málo a rastú len na špecifických miestach, kde odtrhnete maximálne dva kusy, niekedy len jeden. V niektorých lokalitách mimo Fallgrimu sú dokonca také vzácne, že po skazenom boji musíte bežať polovicu cesty späť a tam čakať, kedy sa huby obnovia, aby ste ich mohli natrhať znova. Celé sa to potom zvrháva na behanie od miesta k miestu, kde sa hráte na mykológa a narúša to tempo hry. Okrem húb je vašou poslednou možnosťou na liečenie úspešné, presné načasované odrazenie útoku protivníka pomocou špeciálneho predmetu. Ten obdržíte od obrovskej kreatúry na začiatku hry vo Fallgrim Tower a pre ktorú vlastne robíte v hre poslíčka, pretože vašou úlohou ju bude oslobodiť.