Máte chuť na stratégiu v štýle Company of Heroes? Mohol by to byť titul Iron Harvest. Autori využili osvedčené herné princípy v RTS z alternatívnej reality a na svete je nová hra, ktorá sa pokúša osloviť priaznivcov žánru.  Vcelku úspešne aplikuje zaužívané klasické prvky, ktoré sa tvorcovia snažili zakomponovať do originálneho príbehu. Stačí to však súčasným hráčom?

Udalosti troch kampaní sa odohrávajú po prvej svetovej vojne. Je to však trochu iný svet, aký poznáte z dejepisu a dobových filmov. No napriek tomu tam vidíte paralely aj pohnuté vzťahy troch mocných národov, ktoré v hre reprezentujú frakcie Polania, Rusvet a Saxonia. Takto ich budete poznať aj v českej verzii hry so slušným, i keď nie úplne doslovným prekladom. Inak si ale môžete zvoliť dabing, v ktorom predstavitelia každého národa hovoria po svojom - teda poľsky, rusky a nemecky.

Charakteristickým prvkom hry sú dieselpunkoví mechovia a bojové stroje, čo sa prechádzajú po európskych bojiskách. Je teda  jasné, že sa dej nedrží striktne histórie a dobové udalosti si prispôsobuje podľa potreby. Nevynecháva však pritom reálne osobnosti, ako je cár Mikuláš, Rasputin alebo Nikola Tesla, ktorý sa spomína predovšetkým v súvislosti s jeho vynálezmi. Hlavnými hrdinami hry sú však skôr menej zaujímavé, fiktívne postavy, ktoré nie sú veľmi charizmatické ani zapamätateľné. Napríklad taká Anna z Polanie síce má poruke bojového a liečivého maca, ale Sarah Kerrigan alebo Tanya z Red Alertu ju ľahko zatienia. A  celkovo sú hlavní aktéri dosť zaťažení na zvery. Hrdinovia väčšinou ani nemajú nejaké unikátne schopnosti, kvôli ktorým by ste ich viac ocenili. Ale dobré je, že po úmrtí ich priamo na bojisku dokáže oživiť pechota a úspech misie nezávisí na ich prežití.

Pechota je celkovo veľmi užitočná a napriek prítomnosti obrích mechov predstavuje najefektívnejšiu bojovú silu, čo sa mi obzvlášť potvrdilo v náročnejších misiách. Tie síce neohúria dejom ani inak početnými predelovými scénami, ale úlohy sú vcelku rozmanité - zlikvidovanie nepriateľských základní, ale aj oslobodzovanie civilistov a vyhľadanie útočiska, obrana vlaku pri presune cez nepriateľské územia, dokonca stealth misia s vyhýbaním sa hliadkam a odpočúvaním rozhovorov.

Ako bolo spomenuté hneď v úvode, herný systém vychádza z klasiky Company of Heroes. V súlade s tým vojačikovia obsadzujú zdroje surovín, ktoré potom pravidelne pribúdajú a vedia aj zobrať jednorazové zásoby roztrúsené po mapách. Môžu sa schovávať v domoch, dokážu prevziať  a ovládať opustené delo, zbierať granáty a zbrane,ktoré často zostávajú po zabitých nepriateľoch.  Tak sa napríklad zo strelcov stanú vojaci s plameňometom, ale napríklad aj ženisti, ktorí stavajú základňu aj bunkre a zátarasy z vriec a ostnatého drôtu. A v neposlednom rade opravujú budovy a mechov. Pri zraneniach v boji sa po jednoduchom príkaze stiahnu na základňu, aby sa doliečili.  

Jednotky získavajú statusy veterána a elity, čím sa zlepšia ich vlastnosti a útoky. Vo väčšine misií sa mi skutočne viac osvedčilo staviť v boji na pechotu zloženú z kanonierov, delostrelcov, mínometčíkov, medikov a vojakov s prenosnými ťažkými  guľometmi, ktoré pália v smere rozloženia. A k tomu pridať pár ťažkých mechov. Oveľa viac toho aj tak na bojisku dokopy nezhromaždíte, pretože  maximálny limit armády je dosť prísny, i keď sa dá trochu zvýšiť vylepšením budov, čím sa aj sprístupnia pokročilé jednotky.

Sortiment vojska (a budov) nie je mimoriadne veľký, ale postačujúci. Ide výlučne o pechotu, ktorá je pre každú stranu prakticky identická a rozdielny je len vzhľad. A k tomu mechovia a bojové stroje produkované v dielni - tam už má každá frakcia svoje unikátne kúsky. Napríklad iba Saxonia má tanky na kovových nohách namiesto pásov. Letectvo nečakajte. Jednotky majú rôzny efekt proti jednotlivým druhom protivníkov. Na pechotu sú najúčinnejšie plameňomety, proti mechom zaberá delostrelectvo a zbrane ťažkého kalibru. Umelá inteligencia jednotiek pokrivkáva, takže napríklad niekedy samostatne vôbec nereagujú na nepriateľov, ktorí v ich blízkosti ničia základňu. Alebo sa stáva, že pália na protivníkov vo vedľajšej uličke priamo cez budovu, ktorá stojí v ceste a nevedia zasiahnuť cieľ.

Kampane vás obstojne zabavia, ale miestami aj potrápia niekoľko hodín a prinesú vám aj rôzne medailové hodnotenia a zvýšia celkovú úroveň hráča. Ďalšími ponúkanými aktivitami sú šarvátky a výzvy. Nájdete tam mapy pre dvoch až šiestich účastníkov a môžu to byť živí hráči aj AI protivníci. Na bojisku klasicky obsadzujete kontrolné body s vlajkami a musíte pomocou nich získať viac bodov ako súper.  Výzvy vás poveria obranou pevnosti, na ktorú útočia vlny nepriateľov zo všetkých strán,  inokedy je cieľom stratiť čo najmenej jednotiek alebo pozbierať najviac surovín. A k tomu si môžete pridať malé bonusové ciele a upraviť parametre, ako je úroveň zdravia či výber hrdinov. To všetko by ste teoreticky mali zažívať najmä v multiplayeri, kde ale veľmi dlho budete čakať na ďalších hráčov. A tak sa zdá, že plánované hodnotené zápasy s rebríčkom, ktoré majú byť spustené približne v polovici septembra, budú zbytočné. Zrejme ich totiž nebude mať kto hrať.

Iron Harvest síce na bojisku pripomína Company of Heroes, ale taktické možnosti sú predsa len skromnejšie a nie všetko ideálne funguje. Takže je tu zjednodušené krytie pechoty za prekážkami a deštruktívne budovy. Ale na druhej strane mestá s nízkymi múrikmi, cez ktoré nedokážu prejsť ani niektorí mechovia a už vôbec sa nedá ponad ne strieľať. Takže aby sa jednotky mohli konfrontovať s protivníkmi, musia  všetko pekne obísť a nájsť voľný prechod. Vyzerá to neprirodzene. Základne síce majú len hŕstku produkčných budov, ale aj tie sa dajú stavať len na vybraných miestach. Tieto priestranstvá nie sú ani nijako špeciálne označené a nelíšia sa od ostatných priestorov na mape, kde sa však s výnimkou bunkrov stavať jednoducho nedá.

A keď je reč o nedostatkoch, určite treba spomenúť výrazné poklesy fps na bojisku. Snímkovanie sa neraz drasticky zníži a kolíše tak, že hra seká a poriadne spomalí, hoci na bojisku ani nemusí byť pretlak jednotiek. A párkrát mi hra aj spadla. Inak ale grafika nevyzerá zle. I keď skôr pri pohľade z výšky a dobre vyzerajú explózie a efekty výbuchov. Po priblížení a v predelových scénach už je vizuálna kvalita nižšia. Solídny viacjazyčný dabing sme už nadhodili. K tomu teda len dodáme, že ani hudba nie je najhoršia, niektoré melódie doplnené spievajúcim zborom sú priam epické a a prospievajú atmosfére.

Iron Harvest zaujme svojím umiestnením v alternatívnej minulosti, kde pochodujú ťažkí mechovia a vo vojne zohrávajú úlohu Teslove vynálezy. Nebude však z toho hit. Hra sa síce inšpiruje značkou Company of Heroes, ale nedosahuje jej kvality. Navyše neprináša do žánru nič nové. A keď k tomu pripočítame technické problémy, občas nefunkčné herné prvky a slabšiu umelú inteligenciu, vykryštalizuje sa z toho zľahka nadpriemerná RTS, ktorá však rýchlo upadne do zabudnutia.