Od nového ročníku virtuálneho rely s oficiálnou licenciou z dielne Kylotonn Racing málokto očakával zázraky. Hardcore jazdci sedia pri druhom Dirt Rally (a občas uronia slzu nad zbabraným Project Cars 3) a tí menej nároční preháňajú virtuálne beštie po arkádovejších cestách – či už v akomkoľvek Need for Speed alebo vo Forze Horizon. Príkladov si vlastne nájdete hromadu. Napriek tomu, že na WRC mnoho fanúšikov nemá pekné slovo, treba zaň poďakovať. Ponúka alternatívu k simulovanému jazdeniu z Dirt Rally alebo namodovanom Richard Burns Rally. Navyše pred niekoľkými rokmi sme o akomkoľvek rely mohli iba ak snívať (alebo si kúpiť PS2) a teraz tu máme viacero zástupcov tohto adrenalínom nasiaknutého jazdenia.

Realita vs. zábava. Práve séria WRC stála na hranici oboch žánrov a robila to dobre. Málokedy sa čo i len približovala až k maniakálnej dokonalosti pohltenia Forzy Horizon či Dirt Rally, ale výsledok sa dal vždy zhodnotiť ako solídny. Deviaty diel je ešte viac nastavovanou kašou, ako to bolo minule. Alebo predminule. Alebo by som mohol pokračovať. Hra ako služba a nie každý rok vydávaný produkt za „pajdu", by bola pre túto sériu zrejme lepšia cesta. WRC 9 prináša len zopár kozmetických úprav – a nie vždy k lepšiemu.

Oficiálne licencie majú svoj význam, no konkurencia od Codemasters dokazuje, že to vlastne nie je nutná podmienka úspešného produktu. Jedno je však isté, trinásť šampionátov vás prevezie po celom svete a ide o skvelé rýchlostné skúšky: pestré, náležite rozsiahle, plné krásnych scenérií, ktoré vás rozptyľujú, aby ste aj tú najbližšiu zákrutu prešli čo najprecíznejšie. A pribudli tri nové: v Keni to bude poriadne safari a na zaprášených rýchlostných skúškach si užijete rýchlosť aj peklo, ak začne liať. Japonsko je charakteristické skôr asfaltovými trasami. Ale aj úzkymi cestami s množstvom nástrah, nečakanými zákrutami po stúpaniach – skrátka jazda s vyplazeným jazykom, zatáčaním telom a spočiatku poriadne otlčeným autom. Na koniec je tu krásny Nový Zéland, ktorý vám predvedie skvostné scenérie v prírode a nenájdete tu takmer žiadnu rovnú cestu na šotoline.

Prostredia sú povahovo úžasné, zo starších nesmie chýbať Monte Carlo, ktoré skrátka milujem pre zasnežené serpentíny po asfaltových cestách v horách, nádherný Wales s lesnými cestami s hromadou nerovností či asfaltkou popri oceáne. Tradičnú zostavu dopĺňa zasnežené Švédsko, na ktorom to až nepríjemne kĺže, zaprášené Mexiko či skalnatá Argentína, malebné Portugalsko či talianska Sardínia, Fínsko so svojimi skokmi cez horizont alebo horúce Turecko, v ktorom sa strieda les, vyschnuté pláne a miestne osady. Nájdete tu množstvo krásnych tratí a na mnohých z nich strávite viac než desať minút.

Horšie je to s výberom vozidiel. Skromnejšia ponuka je síce obohatené o historické špeciály, ale ani tie neobohacujú vozový park takou rozmanitosťou, ako by si hra zaslúžila. Z Fiesty R2 v juniorskom šampionáte sa môžete presunúť na silnejšie modely Hyundaiu i20, Škoda má zastúpenie svojou Fabiou vo verzii R5, nechýba Citroen C3, VW Polo či silnejšia Fiesta. V najvyššej triede je to okrem skôr uvedených (doslova) naspeedovaný Toyota Yaris. Medzi bonusovými autami nájdete napríklad Porsche 911 GT3 RS alebo Proton Iriz R5. Legendárne vozy zastupuje predovšetkým Lancia s Fulviou, Stratosom, Deltou či famóznou 037kou. Alebo ťažko ovládateľné Alpine A110 Berlinette či Ford Escort MkII RS 1800. Každé vozidlo sa správa inak a je potrebné si naň zvykať. Skákanie z jedného do druhého je skôr tápaním v tme. Nikdy nevyužijete potenciál vozidla k tomu, v čom exceluje, ak nepoznáte jeho slabiny.

Tu sa prejavuje prvá škvrna na zatiaľ čistej kapote WRC 9. Jazdný model. Vždy začínam odspodu a chcem do hry postupne preniknúť a nie sa hneď preháňať s tristokoňovým trhačom asfaltu a šotoliny. Fiesta R2, inak svižné autíčko, vás dokonale otrávi. Akcelerácia je, samozrejme, z dôvodu zaradenia do juniorského šampionátu menej výrazná, avšak auto sa správa doslova nemotorne, pláva po ceste, celé je to necitlivé, ťažkopádne a nemotorné. Prirovnanie ku krabici, ktorú niekto kope po trati, sa priam núka. S lepšími triedami sa situácia mení, zrazu sú reakcia auta svižnejšie a je naozaj záhadou, prečo vývojári siahli po tejto možnosti a snažia sa hráča, ktorý chce skúsiť rely od najmenej náročných šampionátov, dokonale znechutiť. Až tak, že som z nemeckej rely odišiel ako diskvalifikovaný a prišiel tak o prvé miesto v celom ročníku. Na úzkych cestách je to auto des. Ale zlepší sa to, len musíte úvodné hodinky tréningov pretrpieť.

Čo sa však nezmení, je kolízny model. Vzhľadom na to, že vo WRC 9 nenájdete žiadne vracanie sa času, budete musieť mnohokrát reštartovať trať. Fyzikálny model okolia je úbohý: zastaví vás kameň, drevený plot, s ktorými nič nepohne. Značky a niektoré bezpečnostné zátarasy síce odletia, ale kontakt s nimi je často len začiatkom blížiacej sa katastrofy. Práve v nemeckých viniciach som doslova trpel: na jednej strane betónová stena s obrubníkom, ktorý ma odhodí do druhej strany, kde sú vinohrady. Silu vína nepodceňujem a vzájomne sa rešpektujeme a platonicky milujeme, no to, čo dokáže réva u germánskych bratov, je absurdné. Nič s ňou nepohne. Je blízko pri ceste, dokonca občas sa stane, že ju vlastne tesne miniete, ale kolízny model vám dá preventívnu facku. Reštartovať po 2-4 minútach jazdy trať asi dvadsaťkrát nebola príliš veľká zábava.

Statické prekážky popri trati sú len časťou problému, pretože aj samotný terén je mnohokrát proti akýmkoľvek výjazdom. Naopak prejazd nerovným povrchom nie je len grafickým efektom, ale jama či výmoľ narušia trajektóriu pohybu, nehovoriac o mlákach vody, v ktorých badať aj náznaky aqua planingu. Toto funguje, lenže akýkoľvek kontakt s prekážkami mimo cesty je vo výsledku stret s betónovou stenou. Pneumatiky na rôznych povrchoch reagujú inak, no nezdalo sa mi, že by sa výrazne menili ich vlastnosti po opotrebení, hoci číselný ukazovateľ varoval, že ďalej to už nepôjde. Často škrtnete o niečo minimálne viditeľné popri trati alebo je pri ceste mierny zraz, tu však prezentovaný ostrou hranou, takže vás to odhodí do strany, čo vyzerá komicky a nereálne. Nechýba ani rotovania auta okolo svojej osi na mieste, absurdné lietanie vzduchom a podobne humorné záležitosti, po ktorých znechutene reštartujete rýchlostnú skúšku.

Občas to hapruje, no väčšinu času si jazdu neskutočne užívate a je tu toho hromada. Kariéra, ktorá je primárnou voľbou väčšiny hráčov, je najviac prepracovaná a zaslúži si pochvalu. Svoj kalendár si vypĺňate okrem bodovaných pretekov na vybraných miestach aj testovaním vozidla, špeciálnymi eventmi od iných značiek či extrémnymi pretekmi s poškodenými autami a podobne. Nenudíte sa a sezónou nepresvištíte za pár hodín, ale môžete si ju užiť s rozmanitými úlohami. Je tu jedno ale. Ako som vyššie spomínal, presadanie medzi vozidlami je náročné pre ich odlišné parametre a správanie sa na trati. Učiť sa jazdiť iným vozidlom len pre naplnenie virtuálneho mešca a získanie zopár skúseností navyše? To asi nie, no eventy som skúšal a trochu si oddýchol od bežného šampionátu.

Tentoraz sa totiž staráte o svoj tím - je potrebné si najať špecialistov na konkrétne činnosti. Odlišujú sa, samozrejme, schopnosťami, no zároveň je potrebné udržovať v stajni tímového ducha. Všetko niečo stojí, na výplaty zarábate v samotnej rely a, samozrejme, eventoch. Priemerným jazdením hlboko do vrecka mať nebudete. Okrem toho získavate skúsenosti a postupne levelujete. Ako už býva zvykom, po poskočení o úroveň vyššie investujete bodík do niektorej z vetiev a konkrétnej schopnosti. Košaté stromy ako v druhom Diablovi to síce nie sú, ale nemajú k nim ďaleko. Taktiež sa staráte o najímanie členov tímu - od mechanikov po agentov.

Inak nechýba možnosť jazdy na vybranej rýchlostnej skúške s voľbou počasia, jednotlivé šampionáty a multiplayer. Ten je v lobby, žiaľ, prázdny, ale nahrádza ho systém klubov. Môžete si nejaký vytvoriť alebo sa do niektorého pridať. V nich sa vytvárajú eventy (alebo ich vo svojom klube vytvárate vy), ktoré sú navyše bodované, avšak nie je to klasický multiplayer. Navyše chýba podrobnejšie filtrovanie či hľadanie klubov. Na jednu obrazovku sa vám načíta len osmička vybraných, pre načítanie ďalších čakáte pár sekúnd. Nesmú chýbať denné či týždenné výzvy, v ktorých musíte konkrétnym vozidlom prejsť konkrétnu trať a o finálnom umiestnení rozhoduje výsledný čas. Ako oddych to je fajn, navyše s možnosťou pozrieť si ako jazdia ostatní cez ghost car.

A prečo to napokon nedopadlo dobre, keď sa WRC 9 vlastne dá hrať, zabaví obyčajného a s prižmúrenými očami aj náročného hráča, ak si chce trochu oddýchnuť? Jednak tu je predchádzajúci diel a ten nový sa od neho až tak markantne nelíši. A hlavne to vyzerá a znie ako tisíckrát prehraná magnetofónová páska (starší pochopia, pre mladších - nevýrazne). Áno, autá vyzerajú pekne, ale deformácia povrchu karosérie je skôr mizerná, hoci poškodenie ovplyvňuje jazdné vlastnosti. Okolie je však fádne, často repetitívne a čo je najhoršie, nie je dynamické. Môže za to kolízny model, s ktorým som si často pripadal ako v starom International Rally Championship (nostalgické brblanie nesmie chýbať). Vnímanie rýchlosti je pri pohľade z kabíny skvelé, no v konečnom dôsledku som necítil animálnosť až živelnosť z jazdy. Zvuk motoru ničím neurazí, ale nárazy znejú skôr ako keď vyhadzujete smeti do koša.