Francúzske štúdio Dontnod Entertainment si meno spravili najmä skvelou prvou sériou Life is Strange, ktorá síce mala pomalší rozbeh, ale nakoniec si hráčov získala a to nielen príbeh o dopade používania nadprirodzených schopností, ale najmä vzťahom a vykreslením ústredných postáv. Odvtedy od nich hráči očakávajú niečo podobné, no doteraz sa nedočkali. Niežeby ich ďalšie hry boli zlé, avšak nepodarilo sa napodobniť ten unikátny zážitok, ktorý vtedy priniesli. Až teraz sa začalo javiť, že ich nová adventúrna séria Tell Me Why by na tom mohla byť podobne. Podarilo sa jej strhnúť nás svojim tajomným príbehom a postavami?

Už prvá epizóda nám naznačila, že tu je obrovský potenciál, aj keď aj tu sa pakoval scenár z ich ďalších sérií, kedy prvá epizóda neprekračuje rámec expozície. Teraz tu ale máme celú sériu a veľkou výhodou je, že na rozdiel od Life is Strange hier sme na ňu nemuseli čakať mesiace, ale len pár týždňov. Hráči tak nevychladli, ešte stále ich držal koniec prechádzajúcej epizódy, no zároveň tu bol aj nejaký čas na to, aby prehodnotili svoje rozhodnutia a prípadne si epizódu zahrali opäť, aby zmenili vyústenie niektorých situácií. A za seba môžem povedať, že to takto funguje dobre a dúfam, že sa nevrátime k mesačnému čakaniu na ďalšie časti v epizodickom formáte.

Už som to spomínal v recenzii na prvú epizódu a aj po dokončení hry je pravdou, že sa Tell Me Why pokojne mohla volať Life is Strange 3. Hrateľnosťou sú hry prakticky totožné, no ani tematicky si nie sú vzdialené. Sú o dvojici kedysi blízkych postáv, ktoré si k sebe opäť hľadajú cestu a to aj za pomoci nadprirodzených schopností, ku ktorým sa dopracovali neznámou cestou. Príbeh je sprevádzaný silnými emóciami, vracaním sa do vlastnej minulosti a aj poriadnou drámou so štipkou nadprirodzena. Tentoraz dokonca aj trochu s atmosférou Twin Peaks.

Hra vás zavedie do zapadnutého mestečka kdesi na Aljaške, kde sa pred niekoľkými rokmi odohrala obrovská rodinná tragédia, čoho výsledkom bolo odlúčenie dvoch nerozlučných súrodencov. Teraz sa ale píše rok 2015 a po rokoch odlúčenia sa konečne zase stretávajú, aby sa v svojich životoch posunuli ďalej. Táto snaha ich však prinúti čeliť tomu svojej temnej minulosti a aj veciam, z ktorých majú najväčší strach. Pomôcť im v tom ale môže ich špeciálna schopnosť. Nielenže spolu vedia komunikovať bez vyslovenia jediného slova, zároveň prežívajú emócie toho druhého a hlavne dokážu opäť spolu prežiť potlačené spomienky.

Tyler a Alyson je ďalšia silná ústredná dvojica od Dontnodu a zamilujete si ich už od prvých momentov. Dvojičky s netradičnými schopnosťami preberáte v hre striedavo a už od úvodu, kedy sa s nimi postupne zoznámite, vám sadne chémia medzi nimi. Alyson je skôr energická, pripravená pohnúť sa ďalej a hodiť svoj doterajší život za seba. Tyler z tejto dvojice pôsobí ako viac utiahnutá postava, je chladný aj k mnohým postavám z minulosti, pričom práve on iniciuje to, aby ste hlbšie skúmali svoju minulosť. Zároveň majú postavy aj veľa spoločného. Ich rozdielne osobnosti sú tiež reflektované pri hraní za nich a teda aj v dialógoch.

Odporúčam prečítať si moju nedávnu recenziu prvej epizódy, kde sa viac venujem predstaveniu postáv, ich schopností a aj herného sveta. Zároveň tam je aj kritika toho, že sa v prvej epizóde veľa neudialo a až jej koniec konečne predviedol niečo zaujímavé, pričom to ale pochopiteľne skončilo cliffhangerom. Ako expozícia je to teda fajn, ale otázne bolo hlavne to, ako dokáže hra neskôr využiť naznačený potenciál. Teraz, po zvyšku hry, môžem povedať, že našťastie hra naozaj rozvinula svoj potenciál a hlavne v druhej epizóde stúpa veľmi vysoko vďaka niekoľkým silným scénam, no ani tretia epizóda nezaostáva, aj keď samotný záver je trochu príliš predvídateľný kvôli okolnostiam, ktorým vás hra vystavuje v priebehu deja.

Každá trilógia stojí a padá na prostrednej časti. Pekne nám to ilustrujú Star Wars filmy, kde epizódy IV-VI na nej stáli a epizódy VII-IX zase padli. Tu je to ale naozaj prostredná epizóda, ktorá celú hru Tell My Why formuje, dáva jej hlbší zmysel a zároveň vás zbližuje s postavami. Vzťah medzi nimi mení svoju dynamiku, viac interagujete s ostatnými postavami a zároveň sa oveľa hlbšie ponárate do minulosti, pričom aj emocionálny náboj hry výrazne rastie. Ak ste od hry očakávali zážitok podobný prvej sérii Life is Strange, tu sa jej to naozaj začne približovať.

Čoraz viac začnete využívať schopnosti hlavných postáv, no zároveň vám hra otvorí možnosti voľby tým, že niektoré veci si každá z postáv pamätá inak. Je teda len na vás, aby ste sa rozhodli, ktorej verzie spomienky sa chytíte. To ale ovplyvňuje ďalší priebeh deja a aj vzťahy medzi postavami. Nielen medzi Tylerom a Alyson, ale aj medzi nimi a ďalšími postavami. Možno sa tak nedozviete kľúčovú informáciu o svojej minulosti, lebo ste nevybrali spomienku, ktorá zodpovedá realite, keď sa konfrontujete s postavou, ktorej sa to týka.

Zároveň je Tell Me Why, aspoň teda pre mňa, aj veľmi upokojujúca hra. Pri hraní THPS remaku som sa fakt občas aj spotil, keď popri tom ešte v nejakej inej hre vraždíte hordy nepriateľov, príde vám vhod prepnúť na hru, ktorá je o hlbšom ponorení do naratívu, o uveriteľných emóciách a občas aj o obyčajných činnostiach, ktoré sú vopchané do hrateľnosti, aby aj v rámci hry samotnej ponúkli odpočinok od dialógov, rozhodovania a príbehového progresu. V tomto už Life is Srange excelovala – stačilo si s postavu ľahnúť a užívať si hudbu. Tu si zase môžete užívať krásne výhľady na zasneženú Aljašku, prípadne aj rybačku, ktorá na jednej strane funguje ako minihra, na druhej aj ako ďalšia introspektíva jednej z postáv

Hra je v rámci svojich troch epizód vystavaná na niekoľkých základných pilieroch, pričom všetko to vychádza z predchádzajúcej Dontnod tvorby a moderného poňatia adventúr, ktoré už kombinujú viac prvkov interaktívnych filmov. Ak očakávate nejakú komplexnú hrateľnosť, ste na zlej adrese. Tieto hry nie sú o nejakom rozsiahlom hernom zážitku. Postavy síce ovládate priamo v prostredí, no vykonávate len jednoduché interakcie a tu mi napríklad prekáža aj to, že aj keď viete, že budete musieť napríklad kľúč niekde neskôr použiť (a tušíte aj kde), tak s ním nemôžete interagovať, kým vám to hra nedovolí. Podobné prípady sú tu aj neskôr, keď viete, že neskôr niečo tak či tak spravíte, ale teraz ešte nemôžete. Nepôsobí to úplne dobre.

Okrem dosť simplexnej hrateľnosti sú to ďalej dialógy. Niektorým sa nevyhnete a musíte ich absolvovať, no zároveň tu je aj mnoho vedľajších, ktoré vám prezradia viac o pozadí vecí, ktoré vás zaujímajú, alebo sú to len príjemne odbočky navyše. Niekedy sa vám platí v dialógových stromoch zájsť ďalej, lebo sa dozviete viac, čo vám sprístupní napríklad ďalšiu možnosť, na ktorú sa môžete spýtať. Zaujímavým prvkom v rámci dialógov je komunikácia medzi súrodencami, ktorí spolu dokážu hovoriť telepaticky.

Oproti ich predchádzajúcim hrám je tu však jeden výraznejší rozdiel a to v hádankách, doslova v puzzle. Tu totiž naozaj musíte čeliť hádankám a práve tretia epizóda je na tom výrazne založená, čo zároveň pekne vychádza z jej príbehu. Hra tiež hádanky prepája s minulosťou hlavných postáv, ktorú takto preskúmate v dosť netradičnej forme, ktorá si d vás bude vyžadovať nielen pohnúť hlavou, ale aj nejaké to čítanie príbehov. Hádanky nie sú nijako náročné, no fungujú tu ako príjemné spestrenie. Hlavne ich ale neraz musíte chápať hneď v dvoch rovinách, keďže Tell Me Why robí niečo, čo iné hry nie. A práve to sa mi na tejto hre páčilo najviac.