Doba sa mení a spolu s ňou sa menia aj hry. Sú prístupnejšie, aby si ich mohol zahrať aj niekto, kto doteraz hry nikdy nehral. Dnes už nepotrebujete v hre lekárničky a podobné veci, lebo sa vám zdravie doplní samo. Do hrateľnosti častejšie vstupujú prestrihové scény, scenáristi sa predháňajú v dejových zvratoch a s postavami prežívate takmer skutočné emócie. Musí to byť jazda ako z hollywoodskeho filmu plná skriptov, QTE, jednoduchá, priamočiara a hlavne s čo najvyššími produkčnými hodnotami. Takto sme videli zmeniť sa už niekoľko známych značiek a Serious Sam je ďalšou z nich.

Ale nie, robím si srandu a hlavne skúšam, kto recenzie aj reálne číta. Serious Sam je akčná séria, ktorá tu je s nami už od roku 2001 a za tú dobu sme sa dočkali štyroch hlavných častí a až deviatich spin-offov. Po deviatich rokoch sme sa teraz dočkali regulárnej štvorky a tá, našťastie, nepodľahla niektorým nepekným moderným trendom. Serious Sam 4 je stále akciou zo starej školy. Stavia na tom, čo preslávilo nielen sériu od jej prvej časti, ale aj FPS žáner už od jeho počiatkov. Je to teda rýchla akcia, hordy nepriateľov, hláškovanie ako od Dukáča v najlepšej forme a hlavne zábavná hrateľnosť.

Ibaže v tom príbehu už začína byť priadny bordel a snáď mi autori odpustia aj takéto expresívnejšie vyjadrovanie. Ale môžu si za to sami. Dlho bola séria veľmi dobre uprataná. „Serious“ Sam Stone bojuje proti mimozemských hordám vesmírneho zloducha Mentála a potom s nimi bojuje zas. Ale potom prišla trojka a v nej sa autori rozhodli pozrieť sa na začiatok toho celého, ešte teda pred prvú hru a aj preto hru nazvali BFE – Before First Encounter. Po trinástich hrách celkovo by ste čakali, že sa Sam konečne postaví samotnému Mentálovi, ale nie, V Croteame sa rozhodli inak.

Štvorke je totiž opäť prequelom a tentoraz predchádza ešte aj dej trojky. Aj tak ale nie je začiatkom celého príbehu, tak som zvedavý, či sa päťka niekedy v budúcnosti posunie ešte viac do minulosti. Už chápete prečo bordel? Nech je už ako chce, na planéte Zem zase/stále prebieha invázia mimozemskej hordy, ktorej dokáže čeliť len drsný, no neustále vhodne hláškujúci hrdina Sam. Je síce hlavnou tvárou ľudského odboja, ale po boku má niekoľko spoľahlivých spolubojovníkov. Každý z nich zastupuje nejaký archetyp a hra si dosť uťahuje z celého akčného žánru, pričom ho zároveň kvalitne zastupuje.

Postavy sa spoločne vydávajú na cestu za získaním archy zmluvy, ktorá obsahuje mimozemský artefakt a ten potrebujete v boji proti armáde, ktorú opäť nevedie samotný Mentál, ale jeho poskok Lord Achriman. Ten už zlikvidoval časť planéty a pôsobí dosť desivo, no pre vás bude určite hračkou. On sám nakoniec ani nie je problém. Problém je tá armáda, ktorá prišla v obrovských množstvách a hneď začiatok hry (ktorý je vlastne koncom hry) vám ju ukáže v plnej sile. Nepriateľov je okolo vás obrovské množstvo a aj keď bežne hra až takéto počty neponúka, tisícku zabitých nepriateľov v každom z 15 levelov prekonáte úplne hravo, a to ich ani nemusíte zlikvidovať všetkých.

Zopakujem niečo, čo som písal už pri Doom Eternal. V tej hre som sa totiž kvôli výraznejšiemu zakomponovaniu príbehu cítil až trochu nesvoj. Jednoducho to od Dooma úplne nečakáte, ale id Softu to vyšlo. Rovnako aj tu Croteam viac tlačí na pílu v oblasti príbehu, no výsledok nie je taký jednoznačný. Príbeh je stále odviazaná paródia, ktorá sa neberie vážne, s postavami, ktoré sú vlastne len karikatúry. A to funguje. Mnoho presrihových scén mi ale pripadalo zbytočných – boli krátke, nič poriadne sa v nich neudialo a iba prerušili to zaujímavé – akciu. Naopak sa mi zase páči budovanie detailov v univerze a odkazy na ďalšie hry v sérii. Tu nájdete rádio, ktoré hlási správy, tam zase propagandistického drona hlásajúceho spásu v rukách Mentála, no a inde diktafón alebo list. Chcete viac z príbehu? Nájdete si to a prečítate/vypočujete si to. Nepotrebujete zbytočnú scénu.

V porovnaní s trojkou funguje hra oveľa lepšie v oblasti prostredí. Zároveň ale ťahá za kratší koniec v porovnaní s prvými dvomi hrami, kde boli prostredia pestrejšia a variabilnejšie. Čaká vás tu Taliansko a Vatikán, dostanete sa aj do Francúzska a na záver aj do Ruska. Všade tam prebiehajú obrovské boje a všade tam vás čakajú rôzne úlohy. Ale teda založené hlavne na strieľaní. Alebo skôr len na strieľaní. Tentoraz však levely poriadne narástli a takéto veľké zatiaľ neboli  žiadnej predchádzajúcej hre. Koniec koncov autori hru začali tvoriť na štýl open worldu a aj keď to časom zmenili, rozsiahle levely zostali.

Ak levelmi chcete preletieť, nájdete tu aj také, ktoré prejdete napríklad za 15 minúť. Štvorka ale dosť zmenila koncept a do takto veľkých prostredí zasadila aj vedľajšie úlohy, aby ste sa tu poriadne nabehali a aj nastrieľali. Tieto bokovky sa nijako nevymykajú z ostatného obsahu hry a tiež sú len o tom, aby ste niekde prišli a zastrelili všetko, čo pohne čo i len brvou. Možno sú trošku ťažšie ako základné úlohy, no stojí to za to. Odmenou za ich splnenie pre vás totiž je špeciálne vybavenie, prípadne zbrane, ku ktorým by ste sa dosali až neskôr a medzi nimi aj také chuťovky, ako je zbraň vystreľujúca raketovo poháňané motorové píly. Niektoré levely majú jednu vedľajšiu úlohu, iné aj viac. Hrateľnosť ale naťahujú pekne a nenudia.

S takýmito rozsiahlymi levelmi prichádza aj ďalšia zmena v hernom koncepte, a to pridanie vozidiel. Po predstavení hry autori dosť založili komunikáciu práve na nich a na jazde motorkou naprieč otvoreným svetom a tu je to trochu sklamanie. Motorka tu síce je, ale užijete si ju len pár chvíľ a neponúka žiadny extra zážitok. Nájdete tu aj štvorkolku alebo traktor a sú to prakticky tie isté prípady. Je tu ale aj pár vozidiel, ktoré k hrateľnosti pridávajú niečo navyše. Hlavne si teda užijete dosť netradičný papamobil. Ale aj kombajn vám na tvári vyčaruje podivný úškrn naznačujúci sadizmus spiaci niekde hlboko vo vnútri.

Je fajn používať dopravné prostriedky ako zbrane, no samotné zbrane tu hrajú prím. Serious Sam opäť stavia na klasiky – brokovnice, samopal, rotačný guľomet, raketomet a podobne. Nájdete tu však aj menej tradičné kúsky, ako je už spomínaný motorovkomet a iné mety. Okrem toho Sam zbiera rôzne powerupy, ktoré mu dočasne zvýšia adrenalín, čo sa odrazí na rýchlejších reflexoch. No a v boji nesmiete zabúdať na prístroje. Tie vám umožnia spomaliť čas, vytvoriť svoj hologram a podobne, no osobne ma najviac zaujala vrecková čierna diera, ktorú vypustíte a pohltí všetkých nepriateľov v okolí.

Novým, ale nie až takým významným spestrením herného konceptu, sú aj skúsenostné body. Tu a tam v leveloch viac či menej skryté fľašky s nanočasticami, ktoré sa vo vašom „inventári“ premenia na body a tie môžete následne investovať do menšieho skúsenostného stromu. Zásadné obmeny hrateľnosti vám síce neprinesú, ale aspoň budete môcť počas nabíjania zbrane utekať rovnako rýchlo ako počas streľby. Sú to naozaj len malé veci s malým vplyvom na hrateľnosť.

Akcia je stále dynamická, má neuveriteľný spád a tie stovky nepriateľov, ktoré sa na vás rútia pri bojoch, si budete užívať. Budete medzi nimi tancovať, meniť zbrane podľa potreby, využívať doplnky a všetko v obrovskej rýchlosti, kedy sa nemôžete zastaviť. Okrem klasických nepriateľov narazíte aj na niekoľko nových typov a už to nie je len o tom, že vám nabehnú pred hlaveň. Teda pri väčšine áno, ale pri niektorých musíte aj obmeniť taktiku, ďalší sa pred vami zas kryjú. Takto hra pripravila hneď niekoľko parádnych momentov, ktoré si zapamätáte a možno aj budete chcieť zopakovať. Multiplayer absentuje, kooperácia je pre štyroch hráčov a práve tá vás môže k hre opäť dotiahnuť. Alebo len snaha dosiahnuť vyššie skóre, či vyzbierať všetky tajomstvá, ktoré sa vám na prvý raz nepodarili.