Čo sa stane s hrdinami po smrti? Dostanú sa do Valhally, stanú sa bohmi...alebo sa zmenia na bizarné monštrum. V tomto prípade platí tá posledná možnosť a nadšení z toho teda nebudete. Aj keď s tým musíte počítať, ak sa rozhodnete pre Struggling. Faktom je, že hrať stále za sympatické postavy, ktoré si navyše zdokonaľujú svoje schopnosti,  je také tradičné. Ale ovládať dvojhlavú ohavu a navyše každé z jej dvoch ramien zvlášť, to sa rozhodne vymyká zo zaužívaného štandardu. Aj sa to neštandardne hrá.

A hrá sa to aj dosť nepohodlne. Predovšetkým klávesnicou a myšou, pred ktorými vás vystríhajú samotní autori hneď v úvode. Ale dá sa to....vlastne ani veľmi nedá, ale môžete to skúsiť. Skrátka a dobre, bez gamepadu to určite nehrajte. A podľa možností ani bez spoluhráča, s ktorým to môžete ťahať doma na jednej obrazovke. Ono je totiž veľký problém zvládnuť vašu kreatúru, nazvime si ju dementom,  tak teda ovládať dementa sólo je veľmi náročné. Na ovládači totiž jednou rukou manipulujete s pravým a druhou s ľavým ramenom, a to pomocou páčok v spojení s R2 a L2. Viac toho na ovládanie ani nie je, keďže zvyšok tela nemáte.

Pravda, neznie to zložito, lenže v praxi musíte koordinovať dve paprče, ktoré fungujú s podivnou fyzikou, všelijako sa prehýbajú ako hadice, navzájom si prekážajú a neraz sa aj zamotajú  - vtedy ich môžete odtrhnúť a dorastú nové. Takže aj keď sa od vás chce len to, aby ste sa niekam presunuli kladením ramien a zachytávaním sa ohyzdnými tlapkami, je to čertovsky náročné. Čiže ak si chcete ušetriť nervy, na singleplayer radšej ani nepomyslite.

Vo dvojici je to podstatne jednoduchšie, aj keď sa musíte zladiť, pretože každý ovláda jedno rameno. Aj tak to však nebude prechádzka ružovou záhradou, ale bizarnými prostrediami, kde vám do cesty lezú rôzne iné monštrá alebo vás dohryzú potkany. A to počas toho, keď sa musíte premiestňovať po nakladených debnách, plošinách, presúvať sa ponad jamy, ostne, poradiť si v úzkych šachtách. Veľa šťastia, budete ho rozhodne potrebovať.

Úseky od jedného checkpointu po druhý sa nemusia zdať dlhé, ale nezabúdajte, že ste dement, ktorý sa sťažka pohybuje, šúcha a ťahá pazúrmi zaseknutými do podlahy alebo stropu. Takže ani krátke sekcie neprekoná rýchlo a už vôbec nie vtedy, keď je tam kopa nástrah. Po úmrtí sa oživíte na poslednom aktivovanom bode, zvyčajne pri otvore v podlahe, z ktorého vyskočíte. A ak vyskočíte úplne z hry a potom chcete pokračovať v rozohranej partii, musíte sa najskôr vyškriabať k tomu poslednému otvoru z hniezda, teda z miestnosti pod ním. Banalita, ale nie pre dvojhlavého dementa.
 
Na jednej strane sa neustále potkýnate o vlastné končatiny, ktoré aj z pomerne banálnych prekážok robia hotovú vedu. Na druhej strane je treba uznať, že sú levely rôznorodé a niektoré naozaj zaujímavé. Navyše sa hrateľnosť neustále posúva niekam ďalej a prináša nové druhy výziev. Pri niektorých vás tlačí čas, pretože ak zaváhate, zožerú vás krysy alebo sa utopíte v stúpajúcej jedovatej tekutine. Ide tam hlavne o rýchle presuny a šikovnosť, pričom najväčším problémom je skutočne vaša vlastná telesná schránka, respektíve to, čo z nej zostalo.

Inokedy musíte pohnúť rozumom a čakajú vás logické pasáže, kde musíte prísť na to, ako si poradiť s neobvyklým problémom. Takéto situácie budete riešiť hlavne po tom, čo získate schopnosť oddeliť svoje končatiny a hýbať nimi aj keď sú separované od tela. To už potom neraz operujete hneď na dvoch miestach súčasne. Takže napríklad jedno rameno stláča prvý spínač naľavo a druhé rameno iný na opačnej strane obrazovky. Alebo keď niekam nedočiahnete, jedna packa chytí druhú a potom to už ide.

Inokedy sa dostanete k úzkym prechodom, cez ktoré hlava neprejde, ale končatiny áno, takže sa tam súkajú ako had, kým niečo neaktivujú. Neraz pritom využívate hryzadlá, ktoré sa nachádzajú na určitých miestach v okolí a doslova zaseknú zuby do vášho uvoľneného ramena. Vznikne z toho páka alebo pomyselné lano nad priepasťou, cez ktoré sa prehupnete. Na ďalších miestach sa musíte pohrať s pohyblivým magnetom či preskupiť porozhadzované objekty.

Veľmi špecifické sú aj prostredia, kde sa vyskytujú rôzne okaté ohavnosti, ale aj veľké ozubené kolesá, po ktorých sa musíte presúvať tak, aby vás nerozomleli na kašu. Potom sú situácie, keď sa musíte vyhnúť obrovským hladným červom, čo vystrkujú svoje ohavné hlavy. Alebo prenášate štuple, ktoré umiestnite na odtokové rúry s jedom. A narazíte aj na pasáže v štýle bizarných guľôčkových automatov. Tam však odrážate vašu vlastnú zdvojenú hlavu a namiesto páčok používate svoje končatiny, ktoré sú vtedy rozmiestnené na predurčených miestach. Je to teda naozaj pestré a nuda určite nehrozí, skôr frustrácia, keď na určitých miestach počítate svoje úmrtia a zlyhania na desiatky pokusov.

Ručne animované úrovne pôsobia jednoducho, čo kontrastuje s náročným ovládaním vášho dementa. Bizarný svet je ale určite unikátny a na niektorých miestach skutočne pôsobivý. Hudba je vydarená, ochkanie vašej ohavy radšej vypnite, lebo vám to skôr či neskôr začne liezť na nervy a navyše v náročných situáciách vás ešte viac stresuje.

Struggling je skutočne náročná vec. Pri sólo hraní oveľa viac frustrujúca ako zábavná, i keď po zdolaní každej prekážky zažívate veľký triumf. V kooperácii vám to pôjde lepšie, ale treba sa zladiť so spoluhráčom. Môžu z toho vzísť humorné situácie, ale aj nadávky partnerovi, že to zas pokazil a musíte sa katovať x-tý raz pri pokuse zdolať problematický úsek. Struggling si nenájde mnoho fanúšikov, lebo veľa hráčov jednoducho odmietne týranie takmer na každom kroku. I keď sú aj takí, ktorým nekonečné umieranie neprekáža, veď aj preto tu máme hry v štýle Dark Souls. Toto je však predsa len iný prípad, kde zdolanie levelu nemusí byť dostatočnou satisfakciou za prežité utrpenie, boľavé prsty a rozbité ovládače.