Jednou z mojich prvých intenzívnych filmových spomienok je určite útok na prvú Hviezdu smrti v Star Wars: A New Hope. Kazetu som mal z požičovne doma nespočetne veľakrát a moment, kedy Luke použije Silu na to, aby stanicu zničil, sa mi asi navždy vryl do pamäte. Takže mi napríklad prekážajú tie nezmysly, čo tam neskôr Lucas začal dopĺňať a podobne. Taktiež som ale vždy vyhľadával aj herné zážitky, ktoré by sa tomuto priblížili. Dokázala to napríklad X-Wing séria s perfektnou (a bohužiaľ aj poslednou) časťou Alliance. Užíval som si hlavne fenomenálny Rogue Squadron. Bohužiaľ, s príchodom prequel trilógie pomaly záujem o letecké simulátory aj arkády zo Star Wars sveta opadol a to trvalo až doteraz.

Od EA už veľmi nečakáme hry, ktoré by sa vymykali nejakým tabuľkám o predpokladanom zisku. O to príjemnejším prekvapením bolo predstavenie Star Wars Squadrons, ktoré akoby vzniklo u úplne iného vydavateľa – nižšia cena, žiadne DLC, žiadne mikrotransakcie. Jednoducho kompletný zážitok hneď v deň vydania, ktorý vám poskytne singleplayerovú kampaň, kooperáciu proti AI a hlavne online multiplayer. Navyše naozaj za nejakých 35-40 eur v dobe, keď nám vydavatelia dvíhajú ceny hier až na 80 eur. Až som si musel pozrieť celé záverečné tituly a naozaj to vydáva EA, pričom na hre pracovali štúdiá Motive, DICE a BioWare.

A to nie je všetko. Hra ani nie je nejaká masovka, ku ktorej môže okamžite skočiť každý hráč Fortnite a ihneď sa bude pohybovať na čele rebríčkov. Squadrons istým spôsobom pripomína hry, aké tu už roky nemáme – bez vypočítavosti, bez zbytočného bordelu. Je len o tom, že niekto v štúdiu chcel spraviť kvalitnú leteckú akciu a aj keď to nevyšlo po každej stránke úplne dokonale, teraz to máme tu a to lietanie si môžeme naplno užiť.

Začnem tým najjednoduchším – príbehom. Áno, je v tom skrytý náznak toho, aký príbeh tu vlastne nájdete. Ale autorov musím pochváliť za to, v akom kontexte príbeh rozprávajú. Začína to síce zničením Alderaanu, ale jadro sa začína po epizóde VI. Jej posledné scény na mesiaci Endor nám naznačovali, že stačilo zničiť ďalšiu stanicu, Impérium padlo a všetci žili šťastne, až kým nepomreli. Ibaže by nie. Impérium ovládal celú galaxiu, od stredu až po najvzdialenejšie okraje. Chvíľu potrvá, kým niečo také skutočne padne.

A práve o tom hra je. Zapadá do konceptu ďalších Star Wars diel, či už starších v rámci expanded universe, alebo aj novších, ktoré patria do kánonu, ktoré rozoberajú vznik Novej republiky a skutočný pád Impéria, ktoré v rôznych kútoch galaxie ešte stále urputne bojovalo o svoju existenciu. Na príbeh nazeráte z pohľadu pilota dvoch letiek – jednej na strane Impéria, druhej na strane Republiky. Svojich pilotov si vytvoríte od základov a prejdete celkovo 14 misií, počas ktorých stretnete niektoré už známe postavy, ale spoznáte aj úplne nové. Misie si nevyberáte, hra vám ich dávkuje tak, ako to potrebuje dej.

A ten je bohužiaľ naozaj dosť jednoduchý. V Star Wars sme zvyknutí na naozaj veľkolepé udalosti a aj keď hra doslovne dodržiava formulku o prevahe tých zlých až do momentu, kedy to tí dobrí v poslednej chvíli zvrátia, práve tá veľkoleposť tu chýba. Nové postavy nie sú veľmi zaujímavé a nakoniec veľmi oceníte, že sa v deji objavia generálka Hera Syndulla a Wedge Antilles. Sú to tu tie najzaujímavejšie postavy. Celkovo majú časti za Republiku zaujímavejšie postavy, časti za Impérium zas lepšie misie, lebo sú napínavejšie a ide v nich o viac. Na strane Republiky zas musím oceniť myšlienku morálky základov, na ktorých vzniká Nová republika – využívajú taktiky Impéria, stavajú si tajné zbrane. V čom sú teda lepší? Až je škoda, že tento motív hra nerozvinula viac a skončil tu prakticky len jedným dialógom.

Celú kampaň prejdete za nejakých 8-9 hodín, čo je pomerne slušné na lacnú hru primárne zameranú na multiplayer. Má dobré tempo, dlhšie misie, ktoré sa navyše v priebehu aj menia, takže to nie je len o tom, aby ste niekam doleteli a niečo tam zostrelili. Dokonca zažijete aj moment, kedy máte niekam vletieť a zničiť tam jadro, aby ste vyvolali výbuch. Kde som to už len videl? Naozaj škoda toho, že príbeh vznikol v Lucasfilme počas obednej pauzy, lebo sa to hrá veľmi dobre. Pritom príbeh samotný nie je vyslovené zlý, akurát pôsobí ako nejaká veľmi natiahnutá epizóda Clone Wars/Rebels seriálov.

Koniec koncov je to aj tak hlavne príprava na to, čo je jadrom hry samotnej – multiplayer. Nič vás totiž nenaučí lepšie sa orientovať v boji ako boj proti celým flotilám, ktoré sú neraz v obrovskej presile. Naučíte sa bojovať aj brániť, zorientujete sa v ovládaní aj herných mechanikách, osvojíte si spoluprácu v malej letke a aj označovanie cieľov. Taktiež si zalietate v každom z dostupných strojov, aby ste sa zoznámili s ich výhodami aj nevýhodami. Ak vám to ale bude málo, stále tu je aj samotný tréning, aby ste pre ostatných hráčov v online zápasoch neboli len cvičným terčom, ale naozajstným súperom.

Squadrons je skôr komorná multiplayerovka. V Star Wars filmoch sme videli obrovské boje, no tu je to letka proti letke, 5 proti 5. Tiež som mal zo začiatku dojem, že je to málo a chcelo by to väčší počet hráčov, no hra je až prekvapivo inteligentná a taktická. Bezhlavým hraním dlho neprežijete, s tímom musíte komunikovať a spolupracovať, a to by sa vo väčších skupinách dobre nedalo. Musíte tiež ovládať svoju rolu v boji, lebo s takým U-Wingom môžete na útočenie rovno zabudnúť – musíte robiť úplne iné veci.

Poďme najskôr na tie stroje. Hra je síce pre 5 hráčov v každom tíme, ale stroje sú na každej strane štyri rozdelené do tried: fighter (X-Wing, TIE Fighter), bomber (Y-Wing, TIE Bomber), interceptor (A-Wing, TIE Inerceptor) a support (U-Wing, TIE Reaper). Fighter je vyvážený bojový stroj so schopnými zbraňami a strednou výdržou využiteľný prakticky stále. Bomber je bombardér s veľkou výdržou a silnými zbraňami proti vlajkovým lodiam, no je pomalý a biedne manévruje. Interceptor je stroj z pekla – je síce slabý, ale tak rýchly a tak dobre manévrovateľný, že mu slabá výdrž ani neprekáža. Support dopĺňa výzbroj spoluhráčom, kryje ich a škodí nepriateľom napríklad vyradením systémov.

Navyše sa stroje líšia aj medzi jednotlivými stranami. X-Wing aj TIE Fighter sú síce v rovnakej triede, ale správajú a aj riadia sa úplne inak a zodpovedá to tomu, čo poznáme z filmovej série. X-Wingy sú naozaj zlatá stredná cesta a asi najvhodnejší stroj v hre pre každého. TIE oproti tomu nemá štíty, ale má iné prednosti a to hlavne v samotnom lietaní. Môžete si síce pri vyhľadávaní hry poznačiť preferencie strany, ale je vhodné počítať s tým, že majú strany svoje špecifiká. Navyše v MP si zbrane aj vybavenie upravujete za skúsenostné body, aby vám váš stroj dokonale sadol. Autori ale nezabudli ani na kozmetiku, ktorú si nakupujete za kredity získane z bojov pre pilota aj stroj.

Taktika v hre nie je len o tom, aby ste spolupracovali s tímom a vhodne si zvolili svoje stroje. Je tiež o tom, ako sami využívate stroj, v ktorého kokpite sedíte. Musíte si tu sami riadiť zdroje, presúvať energiu medzi pohonom, zbraňami a aj štítom, ak ho máte. A vždy v správnej chvíli. Ak štít máte, taktiež si ho viete presunúť napríklad na prednú časť lode, keď útočíte na krížnik. Ak štít nemáte, núdzovo viete napríklad v TIE Fighteri preniesť dočasne celú energiu do zbraní aj nad rámec bežného manažmentu. Musíte tiež vedieť využívať svoje sekundárne systémy, ktoré sa taktiež líšia podľa triedy. V X-Wingu máte navádzané rakety a astrodroida, ktorý vás vie opraviť. Zároveň, ak vás už niekto zameral, viete sa núdzovým opatrením zachrániť jedným tlačidlom. No a potom sú tu ešte rôzne manévre. Tak si to teda zhrňme – vo vysokej rýchlosti musíte vedieť robiť rôzne premety, vývrtky, aktivovať svetlice, otočiť sa o 180°, previesť energiu do predných štítov, presne zamerať nepriateľa a zostreliť ho z obežnej dráhy Yavinu. A fakt je to paráda.

Na celkovo šiestich mapách si vyskúšate dva herné režimy – Dogfight a Fleet Battle. Ten prvý z nich je o rýchlej a jednoduchej akcii. Je to len päť proti piatim na mape, nič viac, nič menej. Vyhráva tím, ktorý ako prvý dosiahne 30 zabití, prípadne dosiahne viac zabitá v limite, ak sa k 30 nedopracujete. Je to rýchle, akčné, nie až tak o taktike, ale stále adrenalínové a zábavné. Fleet Battle je hlavným režimom, hrajú sa v ňom hodnotené zápasy a bojujú proti sebe flotily. Každá má svoju vlajkovú loď, dva menšie krížniky a niekoľko ďalších lodí, pričom nechýba zástup stíhačiek riadených umelou inteligenciou. A uprostred toho ste vy piati, ktorí to celé riadite a snažíte sa strhnúť vedenie na svoju stranu.

Hrá sa tu na akési kolá. Tímy sa striedajú v tom, kto útočí a kto sa bráni. Tomu sa musíte prispôsobiť aj vy. Dokonca môžete zmeniť stroj, ak zamierite do hangáru svojej materskej lode. Využitie tu nájdu všetky stroje a tiež všetky vaše zručnosti s nimi. Nesmie chýbať spolupráca a komunikácia. Keď už nie v chate, tak si aspoň určujte ciele, kryte si chrbát a vhodne sa dopĺňajte, aby ste ochránili svoju flotilu a zničili tú nepriateľskú. Je tu toho na hráčov veľa a prvé zápasy sa v tom môžete strácať, preto je tu možnosť zahrať si Fleet Battle v kooperácii proti umelej inteligencii. Zatiaľ režim pôsobí naozaj strhujúco, možno by to ale chcelo väčšie prepojenie na udalosti z filmov a seriálov.