Talianski vývojári z Milestone prichádzajú s ďalšou hrou, ktorá rozširuje ich nadmieru bohaté portfólio pretekárskych hier. Tentoraz padla karta na sériu Ride. Znovu a opakovane o nej stačí povedať jediné - ako cez kopirák. Niežeby jazdenie na motorkách nebolo zábavné, ale rok čo rok dostávame takmer totožnú ponuku len mierne nadpriemerných pretekov. A fakt, že to ide aj inak, potvrdil TT The Isle of Man 2.

Ani tentoraz tvorcovia z Milestone nesklamali, no k dobru im treba pripočítať aspoň to, že ponuka je skutočne bohatá. V snahe udržať si dlhodobo fanúšikov jednostopých vehiklov ponúkajú množstvo rôznych pretekov, ku ktorým tentoraz pribudla novinka v podobe Endurance módu. Ale o tom všetkom postupne, nie všetky vylepšenia plnia svoju funkciu tak, ako by mali. Ešte je potrebné pripomenúť, že Ride 4 mieri skôr k fanúšikom simulátorov ako pojašených arkád. Jazdný model je tomu prispôsobený, aj keď nie je dokonalý.

Môžete si pozapínať všetkých možných asistentov (radenie, automatické brzdenie, pomocná čiara, ABS, pretáčanie času,...), ale vôbec to neznamená, že na trati budete kraľovať. Nielenže nedokážete zo svojho stroja vyžmýkať maximum, pretože pribrzďovanie je často nezmyselné, pomocná čiara nezobrazuje tú najideálnejšiu trasu a podobne. Samozrejme, nie všetci zaspávame s „vypusinkovanou" fotkou Biaggiho pod vankúšom. Preto sa pripravte na to, že každú zákrutu treba mať v rukách a korektne do nej vletieť. Pod správnym uhlom, so správnou rýchlosťou a nie s prstom na plyne, lebo veď to nejako udržíte na trati. 

Dostávame sa k zásadnej otázke, či to vlastne je ešte zábava. Je, ale veľmi špecifická. Do motoriek musíte byť bláznivo a platonicky zamilovaní, aby ste si dokázali užiť postupne čoraz  viac monotónnejšie jazdenie v Ride 4. Ale ten pocit, keď vám to všetko ide presne ako má, stojí za to. Štvrtý Ride vás presne na toto naláka a ukáže vám, že jazdenie s často neovládateľným pekelným strojom môže byť zábava. A potom vás kopne do rozkroku. S rozbehom. Pretože jazdu s vyplazeným jazykom a nakláňaním sa do strán kazia hlúpe dizajnérske rozhodnutia.

Máme tu kariéru, ktorá funguje klasicky -  aby si si odomkol novú sériu pretekov, splň tu tieto alebo nazbieraj potrebný počet bodov, kde za prvé miesto je najviac a čím si nižšie, tým viac sa musíš uskromniť. Nič nové pod slnkom, pričom v kariére nejde len o naháňanie sa po trati s ďalšími jedenástimi darcami orgánov. Tu musíte prejsť daný úsek trate za určitý čas, potom navyše aj cez bránky a určitou rýchlosťou. Všetko fajn. Nebyť faktu, že na vybrané úlohy máte pridelený vždy konkrétny stroj.

Nechcem, aby to vyznievalo ufňukane, ale v momente, kedy zistíte, že každý stroj vyžaduje osobitný prístup a pár minút vám na osvojenie jazdných vlastností rozhodne nestačí, to bude peklo. Prečo vám hneď v prvom šampionáte strkajú hneď tri druhy motoriek, keď vám to nejde ani len s jednou a navyše máte v garáži vlastný stroj, ktorý si môžete vylepšovať, ale inak leží prachom, lebo vybrať si ho nemôžete? Splnenie prísnych limitov na bronzovú priečku bola pre mňa skúška dospelosti. Dokonca až taká, že som radšej jazdil len jednotlivé trate alebo sa premával v multiplayeri.

Napríklad Time Attack prebieha nasledovne: vybranú pasáž trate alebo celú jej trasu musíte prejsť ideálne, žiadne pretáčanie nečakajte a – teraz pozor – vyjdete čo i len o centimeter z trate (hoci vás počas pretekov nik nepenalizuje za prejazd zelenými bezpečnostnými zónami popri okrajoch), nasleduje reštart. To znamená, že pár sekúnd sledujete jazdca ako si vyklusáva (a často padá, čo je humorné), potvrdíte informáciu, že znovu ste zadanie nesplnili. Loading, chcem reštartovať preteky, naozaj chcem reštartovať preteky a loading. Áno, aj menu sa musí nahrávať. Aj trať. No a potom sledujete niekoľko sekúnd autopilota, ktorý vám odovzdá riadenie ešte pred časomierou, často pred zákrutou a nie vždy v najvýhodnejšej pozícii. Nezvládnete ani zákrutu pred samotným spustením času? Nevadí, čaká vás 30-60 sekúnd opakovania vyššie uvedeného.

Pokojne som sa snažil naučiť sa trať, ale poznáte to, ruka vám ujde v najnevhodnejšom momente a potom je to už len trápenie. Nemal by som nič proti, pretože takmer vždy som vedel, kde som spravil chybu – a skutočne nedajte na hrou zobrazovanú ideálnu stopu. Proti tomu nič nemám. No trestanie hráča stupídnym reštartovaním a čakaním? Keď sa to dalo vyriešiť jednoducho: červená vlajka, čas za toto kolo sa ti neráta, môžeš krúžiť ďalej a skúšať, len sa dostav na štartovnú pozíciu. Nápad s reštartovaním si zaslúži metál, fakt.

Ale nejako to zvládnete, prehryziete sa cez nútené striedanie motocyklov alebo sa tak ako ja na kariéru vykašlete a budete sa k nej vracať sporadicky. Teda ponúka aj samostatné úlohy, nielen šampionáty, rozdelené na európske, americké a ázijské, na začiatku si zvolíte kam sa vrhnete, ostatné si odomknete postupne. Zbierate body a levelujete svoj profil, no žiadne bonusy z toho nečakajte. Prejdenými kilometrami konkrétnymi strojom zvyšujete spriaznenosť nielen k motorke, ale aj značke. To aby všetci videli, koľko ste vlastne hre venovali času. Samozrejme si môžete mašinu pokresliť, ako len chcete, ale ak zvládnete načarbať maximálne domček jednou čiarou, posťahovať si možno výtvory ostatných hráčov.

Nechýba ani postupné nakupovanie lepších dielov v podobe motoru, prevodovky, tlmičov, bŕzd a kadečoho čo stojí peniaze. Tie získate za jazdenie, takže postupne sa k nejakej tej sumičke dostanete opakovaným grindovaním (teda učením sa). Už tradične sa zberateľské typy hráčov zbláznia, pretože do virtuálnej garáže môžu narvať takmer dve stovky kúskov od značiek, ako Aprilia, Ducati, BMW, Harley-Davidson, Honda, Husquarna, Kawasaki, KTM, Suzuki, Yamaha, ale aj raritnejšie kúsky od Triumphu, Tamburini či Suter. Rozdelenie medzi cestné a športové napovie, ktoré sú väčšie trhače asfaltu. A každú motorku „štelujete" v garáži - tlmiče, prevodovka,...

Tratí je dosť a vlastne málo. Nájdete ich tu viac než tri desiatky, tie skutočné sú verne prevedené do virtuálnej podoby. Brand Hatch, Imola, Magny Cours, Monza, Nurburgring, Mugello, ale aj Cadewell Park, Donington Park či všade potrebné Nordshleife. Okrem klasických okruhov tu nájdete aj trate vo vidieckom prostredí či mestské peklo v Macau. Väčšinu času však strávite na dobre známych miestach. V tom je zásadný problém a práve tu u mňa osobne exceluje TT Isle of Man (jednotka aj dvojka). Konečne niečo nové. V Milestone by v Ride, ktoré má byť o jazdení a slobode, mohli vytvoriť otvorený svet. Takto dostanete MotoGP XY s inými mašinami.

Novinka v podobe Endurance módu ponúka dlhé preteky, kde si volíte čas jazdenia až do závratných 24 hodín. Musíte sledovať stav benzínu v nádrži a taktiež opotrebovanie pneumatík, pretože jazdné vlastnosti motocyklu sa menia adekvátne zaobchádzaniu s ním. Počasie ponúka rôzne podoby, v dynamike zmien však má čo dobiehať. To, že sa na mokrej vozovke brzdí trochu horšie než na suchej, chvalabohu funguje. Umelá inteligencia ANNA je propagovaná tak často, ako to len ide, pričom vypichnúť stačí iba to, že sa všetci jazdci nesprávajú ako jednotné stádo, ale každý má iný štýl jazdy. Niekto viac riskuje, takže vidíte aj pády, ktoré ste nespôsobili vy alebo jazdci idú inokedy radšej na istotu. Zostreliť vás môžu kedykoľvek, pud sebazáchovy majú slabý.