Séria NHL je tu s nami už veľmi veľa rokov a hádam každý priaznivec športu a videohier niektorý ročník okúsil. Napriek mojej nie veľmi bohatej histórii hrania športových hier si aj ja doteraz pamätám na dlhé večery strávené s istou partiou kamarátov pri NHL (vtedy ešte na PC) a pri varenom víne. Už vtedy sme si vraveli, že sa videoherný hokej asi ani nemá kam posunúť a to, že pohyby, akcia na ľade, atmosféra zápasov a skvelý komentár sa už hádam ani nedá vylepšiť. Ale história videohier, a to nie len tých športových, ale vo všeobecnosti, nás učí, že vždy je kam sa posúvať a čo vylepšovať.

Pri recenzovaní najnovšieho prírastku do série NHL som bol postavený do nezávideniahodnej pozície. Síce som nejaké (veľmi staré) skúsenosti s hokejom vo videohernej podobe mal, z posledných ročníkov som však videl maximálne tak obrázky a tak som pri NHL 21 skočil do prostredia, ktoré mi bolo absolútne neznáme a nové. Zároveň je mi však jasné, že sa športové série posledné roky pasujú s problémom, čo nové priniesť, aj keď ako som už vravel, priestor na zlepšenie vo videohernom svete sa nájde vždy. Recenzia by teda mala v prvom rade objasniť, čo sa zmenilo oproti predchádzajúcemu ročníku a či sa oplatí do novej ,,en-há-elky" ísť, ak vlastníte už niekoľko ročníkov pred ňou.

Tu budem stručný a jasný, nebudem klamať a spolieham na vašu zhovievavosť. Pokúsim sa teda na hru pozrieť z pohľadu nováčika, z pohľadu človeka, čo spoločne s rodinou a priateľmi po dlhej dobe hral videoherný hokej. Nachystajte si syrové keksy, niečo dobré na pitie (pokojne aj to varené vínko) a veľa času, pretože jedno sa NHL uprieť nedá. Keď sa pri tejto hre stretne dobrá partia ľudí, ktorí majú pozitívny vzťah k hokeju alebo športu všeobecne, ťažko sa od nej odchádza.

Dôvodov je hneď niekoľko, medzi prvými spomeniem absolútnu orientáciu na hráča. Hra je, čo sa nastavenia obťažnosti, ovládania či pomôcok počas hrania týka, naozaj vhodná pre každého, či už pre mňa ako začiatočníka, alebo pre kamaráta, ktorý hráva športové hry snáď odjakživa. Mohol som teda hrať ,,noob play" s mojou mladšou sestrou, kde góly padali skôr z náhody, alebo sledovať švagra a kamaráta ako hrajú hokej, za ktorý by sa nemuselo hanbiť ani večerné živé vysielanie play-off. Ibaže niekedy boli animácie hráčov dosť drevené a bilo to do očí, lebo kontrast medzi najlepšími a najhoršími animáciami bol priepastný.

Ale budem férový, väčšinu času bola hrateľnosť skrátka špičková a bolo radosť sa na hranie aj pozerať, nielen hrať. Veľkým plusom je za mňa aj to, že sa hra dostáva naozaj rýchlo do krvi a čoskoro zbadáte, ako vymýšľate sofistikované kľučky a prekombinované akcie, aby ste rozhodili súperovu obranu a zavesili do vinkla gól hodný Stanley Cupu. Všetko máte pod kontrolou, smer prihrávky, strely aj ich silu. Po hernej stránke sa tu nedá vytknúť nič, ale to je pri sérii už pravidlo.

Herných módov je tu takisto neúrekom, od klasickej rýchlej hry, cez sezóny a dynastie, až po online vyraďovačky. Pre mňa bol veľmi zaujímavý mód World of Chel, kde na ihrisku ovládate len svojho jedného hráča a môžete si pomocou špeciálnych perkov upravovať jeho štatistiky. Do zápasu 4v4 (center, krídlo, obrana a brankár) si tak môžete priniesť skutočného špecialistu, napríklad na vypichovanie pukov či tvrdé strely. To má, samozrejme, najväčšie grády pri hraní online, kedy treba s hráčmi komunikovať a spolupracovať.

Aj tu sa ukazuje maximálna orientácia na hráča, pretože v každom móde máte kontrolu úplne nad všetkým, na čo pomyslíte. Zostavy hráčov, útočné a obranné stratégie, skrátka všetko, čo k práci hokejového trénera patrí. Hra je tak nielen po hernej stránke špičková, svoje tabuľky, štatistiky a čísla si užijú aj hráči, ktorých láka trénerská stolička. Z doterajšieho popisu by sa teda malo zdať, že ide o dokonalú športovú hru, aspoň pre nováčikov, ktorí sa k videohernému hokeju vracajú po dlhých rokoch, rovnako ako ja. Nie je to ale tak úplne pravda.

Hra má problémy, aj keď sú to veci skôr technického charakteru. Tak na začiatok, nečakajte žiadnu next-gen grafiku, toto je posledný hokej aktuálnej generácie konzol a ak má prísť lepšia grafika, príde až s príchodom nového ročníka pre Playstation 5 a Xbox Series X/S. Výhodou ale vďaka tomu je, že hra beží absolútne plynule aj na prvom modeli Xbox One. Mohla by však vyzerať lepšie, aj keď to si môžeme povedať pri každej hre.

Nepeknou chybou bola napríklad strata zvuku pri strelenom góle, ktorý sa znova vrátil až pri nahadzovaní puku. Spomenuli sme aj animácie a občas sa mi stalo, že som po štarte hry mal z nejakého dôvodu prehádzané menu, kde si nastavujete režimy na rýchly prístup a zvyšné sú schované o obrazovku nižšie. Ale ako hovorím, nie je to nič tragické a najhorším strašiakom tak ostáva občasná strata zvuku a už spomínané slabšie animácie.

Nový ročník NHL sa tak vlastne znova podaril, kto hru dlhé ročníky ignoroval a chce si zahrať s priateľmi a rodinou hokej, v prvom rade aj tak nemá veľmi na výber (jedine staršie a lacnejšie ročníky) a určite neurobí hlúposť. Hráči, ktorí vlastnia predchádzajúce ročníky, sa budú pravdepodobne rozhodovať na základe toho, či chcú čas investovať do hrania online režimov, kde je predpoklad, že v novej hre nájdu protivníka ľahšie ako v 2020-tke. Hodnotenie z mojej strany je tak skôr pocitové, laické, možno trochu alibistické. Recenzia vlastne takisto, neviem či je to recenzia, ktorú ste chceli, ale možno je to recenzia, akú si séria po dlhých rokoch zaslúžila. A s ohľadom na to, že je to posledný hokej na aktuálnu generáciu konzol, je fajn sa na sériu pozrieť okom hráča hokejom dlhé roky nepobozkaným.

U mňa sa tohtoročná NHL nestratí, hrávať sa bude u nás ešte dlho a ak si zaobstarám novú konzolu a príde tam vylepšený hokej, ktorý ponúkne možno konečne novší engine, modernejší grafický kabát a vylepšenú fyziku a animácie, skočím po ňom, a to bez váhania. Už len pre to, že nebavil len mňa, ale aj mojich blízkych.