Kanadskej vetve Ubisoftu sa v Grécku páči. Po Assassin's Creed Odyssey nás tam berie znova, tentokrát však prostredníctvom úplne novej značky - Immortals: Fenyx Rising (predtým známej ako Gods & Monsters). Počujem ovácie? Nie? Vlastne sa vám ani nečudujem. Osobne patrím k hráčom, ktorým sa model Ubisoft hier už prejedol. Väčšina z nich totiž vychádza z jednej univerzálnej šablóny. Jej základom sú obrovské a naozaj krásne svety, plytší príbeh, stále agresívnejšie RPG prvky, stereotypné úlohy a až príliš veľa zdieľaných prvkov medzi hrami. Preto sa nečudujem, že niektorí hráči už strácajú trpezlivosť a bez servítky nazývajú nové hry od Ubisoftu reskinom. 

Kedysi bol Ubisoft jeden z mojich obľúbených vydavateľov. Teraz si ho spájam s tým, že mi pokazil sériu Assassin's Creed, zabudol na Princa (remaster nerátame) a s novým dielom Splinter Cell na mňa kašle. Immortals: Fenyx Rising je však nová hra, pri ktorej musíme byť féroví a predsa to neodpískame v polčase. Pred začiatkom recenzie som nemal žiadne veľké očakávania. Môj postoj k vydavateľovi ma staval do pozície, že Immortals nič nedarujem. Mal som v hlave dva základné scenáre. Prvým bolo, že ma Ubisoft po rokoch naozaj prekvapí a ja budem nadšene hrať jeho novú značku. Druhým, že pôjde o rutinu a vydavateľ potvrdí svoj, pre mňa už neslávny štandard. Nuž, poďme si to rozobrať. 

Immortals: Fenyx Rising sa už od začiatku javí inak než predchádzajúce tituly Ubisoftu. Vyzerá to tak, že vývojári sa pozreli po okolí a do oka im padlo viacero hier, ktorými sa inšpirujú. Teraz iste viete, že pozerám na Zeldu, aj keď ono kopírovanie dobrých vecí nemusí byť na škodu. Sú tu síce konkrétne podobnosti, ale Immortals: Fenyx Rising nie je Zelda. Pocit z hrania dokonca nie je ani rovnaký ako pri Assassin's Creed Odyssey, aj keď je hra od rovnakých autorov a tiež sa odohráva v Grécku. Ak ste teda od Immortals s obavami čakali rovnaký alebo veľmi podobný zážitok ako Odyssey, váš strach dajte pokojne bokom. Za tento fakt hneď v úvode patria Ubisoftu Quebec plusové body, aj keď zopár podobnostiam sa nevyhneme. Nie je to však nič strašné.

Immortals: Fenyx Rising sa odohráva na Zlatom ostrove plnom bájnych monštier. Ako z názvu vyplýva, preberáte postavu menom Fenyx. Tú si v jednoduchom editore prispôsobíte podľa vašich predstáv a svoje voľby môžete meniť aj počas hry. Máte tu niekoľko úprav tváre, vlasov či voľbu pohlavia. Ja som si zvolil hranie za muža, takže sa budem o Fenyxovi od tohto momentu vyjadrovať v mužskom rode. Hra rozpráva rozprávkovo ladený fantasy príbeh o Zlatom ostrove, ktorý zachvátila temnota. Za všetkým zlom stojí titan Tyfón, ktorý po dlhých rokoch unikol zo svojho väzenia a túži po pomste. Bohovia boli zahnaní do kúta a jediný, kto môže dať všetko opäť do normálu, je Fenyx. Vpred ho ženie aj vlastná motivácia zachrániť brata, ktorý pod ťarchou udalostí skamenel. 

Celým príbehom vás sprevádza podarená dvojka Zeus s Prometeom. Najväčšou devízou je, že sa hra neberie až tak vážne. Rozprávači často vtipkujú, komentujú aktuálnu situáciu a ich humoru neunikne ani grécka mytológia, okolité postavy či hra ako taká. Dej síce nie je nijako zvlášť prepracovaný alebo zložitý, ale kombinácia gréckej mytológie a fantasy je fakt super. Udrží si vás aj sympatický štýl rozprávania v podobe in-game dialógov, prestrihových scén či dokonca kratučkých animovaných filmov. Stretnete tu tiež viacero známych bohov, zaujímavých postáv a aj samotný hlavný hrdina je v celku pohoďák. Celé si to užijete ešte o niečo viac, pretože ide zrejme na dlhý čas o poslednú hru od Ubisoftu, ktorá ešte ponúkne české titulky.

Jadrom hrateľnosti je prieskum Zlatého ostrova, súboje a puzzle elementy. Všetko čo v hre budete robiť, má zmysel a misie vás zabavia. Síce nie je každá prudko originálna, ale autori prvky hrateľnosti miešajú tak, že vám budú chutiť. Ako som už spomínal vyššie, Immortals si berie inšpiráciu z viacerých hier, kde sa najviac skloňuje Zelda. A viete čo? Ono to rozhodne nie je na škodu. Konkretizovať podrobnosti však asi nemá zmysel. Kto Zeldu hral, spoločné prvky videl už počas prezentovania hry pred vydaním. Ak sa mu páčili tam, budú sa mu páčiť aj tu, i keď sú možno spracované trochu inak a je možné, že sa mu budú páčiť menej.  

Kto Zeldu nehral, Immortals mu prinesie niečo nové a v konečnom dôsledku spokojné by mohli byť oba tábory. Možno ešte malé upozornenie. Ak chcete k Immortals ako fanúšik Zeldy pristupovať s myšlienkami, že si Ubisoft dovolil kopírovať vašu obľúbenú hru, pričom mienite riešiť a porovnávať každý detail, hra pre vás asi nebude mať zmysel. Vás ostatných čaká oslobodzovanie božskej esencie, ktorá vráti bohom ich stratené schopnosti. Budete tu však riešiť aj ich osobné problémy, stretnete rôzne vedľajšie postavy a hra efektívne mieša boje s hádankami. Síce to znie jednoducho, ale to naozaj stačí. Hra pôsobí sviežo, aj keď klasických Ubisoft prvkov sa nezbavila úplne a sú tu napríklad známe vežičky, ktoré však nahradilo lezenie na sochy. 

Samotné lezenie vám spríjemňuje hrateľnosť a ide prakticky o zjednodušený assassínsky parkúr, ktorý nevyzerá až tak efektne, ale funguje dobre. Hra vás nechá vyliezť kamkoľvek a výnimkou nie sú popri stenách ani kopce či skaly. Jedinou limitáciou je ukazovateľ výdrže, ktorý vám počas lezenia klesá. Ak klesne na nulu, spadnete (áno, Zelda), čím vás hra pri lezení núti premýšľať, čo sa mi páčilo. Stamina má zároveň pod kontrolou rýchly beh, plachtenie či používanie božských schopností počas bojov. Vďaka nim môžete prenášať ťažké predmety, čo sa hodí pri puzzle elementoch, hádzať po nepriateľoch skaly, povolať do boja ohnivého vtáka Phosphora a podobne. Božské schopnosti si postupne odomykáte a sú tu na to, aby ozvláštňovali samotné boje, čo sa im darí výborne. 

Combat systém je sám osebe veľmi zábavný a v niektorých momentoch mi tak trochu pripomínal staršie diely God of War. Bavil ma oveľa viac než v posledných AC hrách (Valhallu som zatiaľ nehral). Okrem božských schopností tu máte ľahké údery, ťažké údery, rôzne kombá, párovanie a aj soulsovské uskakovanie. Nepriatelia majú nad hlavami health bary, ale levelovanie tu, našťastie, nenájdete. Pustiť sa tak môžete prakticky do hocikoho, aj keď tvrdšie oriešky vyžadujú buď šikovnejšie prsty, alebo vylepšenia. Immortals ponúka celkom 5 úrovní obťažnosti, kde najľahšia je určená tým, ktorí si chcú vychutnávať príbeh a najťažšia neurazí ani fanúšikov Souls hier. Celé je to pekne vybalansované tak, aby výsledok potešil čo najširšie spektrum hráčov. No a, samozrejme, Fenyx má k dispozícii aj luk, ktorý do hry pridáva niekoľko ďalších možností, ale veď uvidíte sami.

Popri súbojoch bude dôležitý aj spomínaný prieskum. Hra vám totiž na mape neukáže všetky dostupné možnosti územia ani vtedy, keď vyleziete na sochu a odomknete si danú lokalitu. Niektoré veci nájdete len tak, že sa budete túlať svetom alebo použijete Fenyxovu schopnosť lokalizácie blízkych aktivít. Tie hlavné sú však na mape viditeľné prakticky stále a nemusíte sa báť, že by ste tu stratili hodiny bezcieľnym blúdením a hľadaním úlohy. Dôležité pre vás bude, aby ste sa popri prieskume zamerali aj na zber surovín. Vďaka nim si totiž odomykáte upgrady zbraní, schopností a vlastne všeličoho možného. Možností vylepšení je tu naozaj veľa. Pri výbere úloh síce máte voľnú ruku a ak chcete, môžete sa zamerať len na hlavnú linku. Ak však chcete svoju postavu vylepšovať, čo je pomerne logickým aspektom k postupu vpred, musíte sa venovať aj vedľajším úlohám a spomínanému zbieraniu surovín. 

Autori vás tak trochu nútia aj do menej populárnych vecí, ale aj vedľajšie úlohy vedia zabaviť. Vadil mi však fakt, ako je riešené samotné vylepšovanie. Upgrady si síce viete pozrieť z menu po pauznutí hry, ale pre ich odomknutie musíte navštíviť Sieň bohov. Vylepšovať sa môžete totiž iba tam, čo celý postup tak trošku zdržiava, nehovoriac o tom, že po každom vylepšení vás sprevádza zbytočná animácia. Upgrade systém tu nefunguje tak, že si za veci získané v príbehových misiách odomknete to, čo sa vám páči. Každý druh vylepšenia totiž vyžaduje konkrétne suroviny. Toto riešenie znova predlžuje hernú dobu, ale viac by ma potešilo, ak by na to išli autori jednoduchšie.

 Ak si chcete zvýšiť zdravie, musíte po ostrove hľadať Ambróziu. Pre lepšiu výdrž zas zbierate Diove blesky, ktorými vás hra odmení pri prieskume pokladníc Tartaru, čo sú vlastne menšie vedľajšie úlohy. Upgrade vybavenia máte zas k dispozícii za Adamantiové úlomky, ktoré sa ešte k tomu delia do niekoľkých farieb. Kým niektoré lietajú z porazených nepriateľov, iné hľadáte v truhlách a ďalšie po ostrove. No a ešte sú tu božské schopnosti, ktoré vám hra sprístupní vďaka Cháronovým minciam. Tie dostávate za splnenie mýtických výziev, čo sú vlastne niekedy ľahšie, inokedy ťažšie puzzle úlohy. Musím sa priznať, že s týmto som dosť bojoval, aj keď postupne som si na systém vylepšovania zvykol, no stále som za to, že to autori mohli riešiť jednoduchšie. A skoro by som bol zabudol, ešte sú tu aj elixíry, ktoré vám ponúknu napríklad dobitie zdravia, staminy či niekoľkosekundovú výhodu v boji. Pre ich varenie však musíte tiež zbierať suroviny, väčšinou rôzne druhy ovocia. 

Uznávam, že to celé znie trochu zložito a trochu si to uvedomujú aj vývojári. Preto má hra v menu k dispozícii výuku, ktorá vám veci pripomenie v prípade, že ich od tutoriálov zabudnete. Aj napriek určitej zložitosti sa však všetko postupne naučíte a užijete si pritom viac z krásneho prostredia ostrova. Na presun vám bude slúžiť božský beh, neskôr koník a krídla, ktoré vám umožnia plachtenie vzduchom, aj niekoľko výhod v boji. 

Zabudnúť nesmieme ani na puzzle elementy, ktorých pridanie tak trochu otvára novú, nestereotypnú úroveň Ubisoft hier. Hádanky sú také primerane náročné a čakať môžete aj jednoduchšie veci, ktoré odhalíte okamžite, ale aj také, pri ktorých sa budete musieť obzerať viac. Puzzle šikovne využívajú prostredie. Na postup vpred budete musieť napríklad páliť pochodne, prenášať skaly na určité tlačidlá, správne ukladať jednotlivé elementy či odomykať brány. Ak vás puzzle v hrách zvyknú nudiť, tu sa im nevyhnete, ale Immortals ich mixuje naozaj príjemne. Inak porcia obsahu je tu naozaj slušná a hlavná dejová linka by vám mala zabrať zhruba dve desiatky hodín. Keď k tomu prirátate vedľajšie, máte čo robiť do nového roka. 

Prostredie Zlatého ostrova je naozaj krásne a artový štýl hre sekne, aj keď nemusí sadnúť každému. Väčšina z vás Ubisoft pozná a iste viete, že pri tvorbe svetov z vizuálneho hľadiska patrí medzi špičku. Ani v Immortals to nie je inak a čakajú na vás rôzne úseky mapy, od slnečných a zelených lesov, ktoré pripomínajú rajskú záhradu, cez temnejšie vyprahnuté oblasti, až po zimnú krajinu. Pozerá sa na to dobre, hra je pekne farebná a počas putovania narazíte na rôznych nepriateľov či mytologické tvory, vrátane kyklopa, trojhlavého psa či minotaura. Mapa síce nie je taká obrovská ako v iných Ubi hrách, ale mne osobne to vôbec nevadí. Čo sa výkonu týka, hru som hral na štandardnej PS4 a nezaznamenal som žiadne katastrofálne problémy. Mám odohrané hodiny a počas nich ma stretol len jeden bug, kde sa mi počas úlohy nezobrazil predmet, ktorý som mal nájsť. Po opätovnom načítaní hry však už bolo všetko v poriadku.