Pred viac ako tromi rokmi Nintendo prinieslo nielen jednu zo svojich vlastných najlepších hier, ale celkovo jednu z najlepších hier posledných rokov. The Legend of Zelda: Breath of The Wild je vysokou školou herného dizajnu a následne sa objavilo niekoľko konkurenčných titulov, ktoré sa hru snažili napodobniť. Prichádzali hlavne z nezávislej scény, kde indie vývojári videli v takomto koncepte cestu k tomu, aby aj mainstream zaujali viac ako AAA hry, no prekvapivo svoju vlastnú „Zeldu“ predstavil aj Ubisoft. Jeho hra už stihla trochu obmeniť koncept a úplne zmeniť meno, no jadro zostalo a pomaly sa jej vývoj chýli ku koncu.

Z Immortals Fenyx Rising sme si mohli vyskúšať celé 4 hodiny a to hneď od samotného úvodu hry. Bolo by ale chybné prehlásiť, že sme si mohli vyskúšať 4 hodiny z úvodu hry. Tá totiž začína lineárne, no po opustení prvého ostrova sa vám pomaly otvárajú jednotlivé časti jej sveta, takže si berie jednu z užitočných lekcií poslednej Zeldy a dáva vám voľnosť v tom, kam sa vlastne vydáte a čo tam budete robiť. Robí to ale takým typickým Ubisofťáckym spôsobom, no to už trochu predbieham a detailnejšie sa k tomu ešte dostanem.

Čo je ale Immortals Fenyx Rising okrem toho, že je to snaha o napodobnenie úspechu Nintenda? V prvom rade je to rozprávkové poňatie gréckej mytológie, ktoré je niekde na polceste k animovanému Herkulovi z roku 1997. Používa ju tak skôr ako kulisy na zasadenie vlastného fantasy príbehu, kde vám panteón známych postáv hrá druhé husle. V mnohých ohľadoch si z tejto mytológie dokonca aj uťahuje, inde si ju zas interpretuje veľmi voľne. Ak ju ale máte radi, môže si vás hra získať už len svojim zasadením, keďže je vašou hlavnou úlohou prakticky celý tento svet zachrániť pred skazou.

Titán Tyfón totiž unikol z väzenia v priepasti Tartaros a teraz sa chce pomstiť všetkým bohom za to, že ho tam kedysi Zeus uvrhol. Žiaden z bohov a ani iných známych hrdinov mu nedokáže čeliť, no existuje tu svetielko nádeje. Tým je Fenyx, postava, o ktorej by nikto nepovedal, že dokáže zvrátiť tento nepekný osud antického Grécka a jeho panteónu. A nevie o tom vlastne ani Fenyx. Jedine Prométeus pozná osud tejto postavy a on je rozprávačom vášho príbehu o tom, ako ste zachránili zadok napríklad aj trochu natvrdlému Diovi, ktorý v hre vystupuje taktiež v úlohe nespoľahlivého rozprávača.

Ďalšia dôležitá otázka: Kto je vlastne Fenyx? Odpoveď je len a len na vás. Tu totiž nedostávate do rúk vopred pripravená postava, ale Fenyx si vytvoríte od základov. Môže to byť svalovec ako vystrihnutý z gréckych eposov, ale pokojne aj bradatá hrdinka s modrou farbou pokožky. Editor toho umožňuje pomerne dosť (môžete si to pozrieť aj vo videu, kde sme preleteli možnosťami editora) a je teda len na vás, kto je Fenyx. Nie je to však len o vzhľade, ale aj o tom, do ktorých úloh sa pustíte a čo všetko v tomto svete dosiahnete. Svoju postavu ale môžete formovať aj prostredníctvom stromov schopností.

Svet sa potápa čoraz hlbšie do temnoty, bohovia vám zväčša nepomôžu a na každom druhom kroku na vás číhajú nejaké monštrá, no našťastie na boj proti Tyfónovi nie ste sami. Niekto sa vám snaží pomôcť a aj keď zisťujete, že sa stále môžete spoliehať len sami na seba, Hermés vás raz za čas dokáže správne nasmerovať a nie iba vohnať do pasce. Postupne stretnete aj ďalšie známe postavy, niektoré na strane dobra, iné zas na strane zla. Za tie štyri hodiny sme síce mali možnosť nazrieť na hneď niekoľko úloh, ale v príbehu sme sa ďaleko nedostali. Rozbehnuté to ale nie je zle, tak si hra snáď svoj rozprávkovo-mytologický charakter zachová až do konca.

No a teraz poďme k tomu, že aj keď Immortals pôsobí sviežo, tak je to ďalšia open world hra od Ubisoftu. Vývojári sa snažia odkloniť od toho typického konceptu z iných Ubisoft hier, dokonca v niektorých oblastiach až nehanebne kopírujú Zeldu, ale to Ubisofťácke jadro tu stále je. Nenájdete tu síce veže, z ktorých skáčete do sena, ale aj tak stále musíte nájsť sochu daného boha v aktuálnom prostredí, aby ste si ho “sprístupnili“ na mape. Odtiaľ sa môžete rozhliadnuť, označiť si prvky záujmu vo svete a vydávate sa ďalej plniť sériu hlavných a aj vedľajších úloh, ktoré vás posunú bližšie k ďalšej časti sveta.

Ja už po toľkých rokoch nemám práve v obľube tento vežičkový štýl, ktorý Ubisoft dokázal dostať ešte aj do pretekárskej hry, ale musím sa priznať, že tu mi to veľmi neprekážalo a bavil som sa. Na druhú stranu tie 4 hodiny budú pri takejto hre tvoriť možno 10% celkového herného obsahu. Ak teda od hry očakávate niečo nové a svieže, asi ste na zlej adrese. Ako ale píšem, zatiaľ sa mi hra nejavila nudne a ani nezaujímavo. Skôr práve naopak. Prezentačná verzia nás nezahltila zbytočnými otáznikmi pre fádne vedľajšie úlohy a dokonca tu úlohy nie sú ani o tom, aby ste sa niekam presekali a tým to hasne.

Dobrou ukážkou môže byť úloha, ktorá má pomôcť Afrodite vrátiť sa späť do sveta. Ak máte radi grécku mytológiu, určite poznáte príbeh o jej zrode. No a to teraz musíte replikovať. Vyžaduje si to trochu bojov, trochu platformingu a trochu hádaniek. Naopak tu máte ale úlohu, ako napríklad zdolať Achillov prízrak, aby známy hrdina mohol odpočívať v pokoji a hlavne vás jeho temné verzie neotravovali vo svete. To je úloha založená hlavne na boji a ak sa na Achilla dostatočne nepripravíte, dokáže vám dať poriadne zabrať. Je totiž nielen silný, ale vydrží toho poriadne veľa. Tento súboj si taktiež môžete pozrieť v jednom z našich gameplay videí okolo.

Z príbehu, postáv a aj variability úloh nám teda hra veľa neukázala, no je tu jedna oblasť, ktorej nám naservírovala priehrštia. Alebo teda možno iba mne, keďže sa každý novinár počas špeciálneho preview eventu mohol vydať vlastnou cestou v dostupnej časti herného sveta. No a ja som mal pred sebou neustále nejaké hádanky. Tu treba naraz spustiť dva spínače, no zdanlivo nemáte čím. Tam zase musíte v Tartare aktivovať špeciálne spínače pomocou vzduchom poháňaných kamenných gúľ. Tých hádaniek rozhodne nebolo málo, no nenudili a občas bolo naozaj potrebné pohnúť hlavou. Ale nebojte, nebolí to.

 Nemusíte tu odohrať 4 hodiny, aby ste si všimli jednu vec. Bohato stačí pozrieť si naše videá okolo. Pri pohľade na hernú náplň si totiž budete hovoriť, že toto ste už niekde videli. A Nebolo to v Assassinovi, Far Cry ani ďalších Ubisoft sériách. Ukazovateľ staminy vedľa postavy pri tom, ako sa šplhá po skalách, je jeden taký malý náznak. Niečo naznačí aj plachtenie vzduchom a ďalšie herné prvky. No a potom sú tu schopnosti vašej postavy používať ťažké predmety v prostredí aj napriek tomu, že ich vlastnou silou nezodvihne. Alebo aj puzzle výzvy v Tartare, kam prejdete cez portál a musíte niečo vyriešiť, aby ste sa dostali ďalej. To mi tiež niečo pripomína.

Neberte to však ako kritiku. Možno to naznačuje, že sa Ubisoft snažil vykrádať nápady od tých najlepších, no hra samotná z toho ťaží, lebo aj keď obsah nie je nejako zázračne inovatívny a originálny, rozhodne je zábavný a tie herné mechanizmy prebraté z poslednej Zelda hry jednoducho fungujú. Akurát som si nevšimol, že by tu toho zatiaľ bolo až tak veľa, no hra má vykročené správnym smerom. Navyše ak trpíte nedostatkom podobných zážitkov, lebo ste už BoTW dohrali na 100% v základe a aj s DLC, toto môže byť pekná náhrada, ak to hra dokáže vhodne využívať v celej svojej dĺžke.

No a nájdete tu aj spomínané RPG prvky. Vaša postava bude v priebehu hrania zbierať nové božské zbrane, to isté platí aj pre vybavenie, ktoré vám zlepší schopnosti, no nie je to len o tom. Zbrane si viete ďalej vylepšovať v Héfaistovej vyhni, viete si vylepšovať život aj staminu, no nechýba tiež postupné odomykanie schopností a síl v stromoch schopností. Taktiež si v kotle Kirké viete namiešať elixíry. Nechýba možnosť zlepšiť si inventár, zvýšiť maximálny počet elixírov a podobne. Elixíry si pritom miešate z vecí, ktoré nájdete vo svete.

Je ťažké zatiaľ hodnotiť technickú stránku. Nie preto, že by hra nebola dotiahnutá alebo podobne, ale preview event prebiehal online cez cloud cez polovicu Európy. Musím povedať, že za daných podmienok bol výsledok parádny, ale neukazuje to hru v plnej paráde. Artštýl je ale pekný a hra nebežala zle. Trochu mi prekážal dabing so sileným prízvukom a fakt občas až detinsky hlúpo napísané dialógy, ale to tiež postrehnete aj v našich videách. Naopak hudba pôsobí veľmi pekne, atmosféricky a parádne dynamicky reaguje na dianie na obrazovke. Stojí za ňou Gareth Coker, ktorý má na konte fenomenálnu hudbu k Ori and the Blind Forest a Ori and the Will of the Wisps. Navyše mnohých určite poteší česká lokalizácia, ktorú mala hra už v preview verzii a pôsobila kvalitne.

Immortals Fenyx Rising možno nebude originálna hra a obsahuje tiež mnoho prvkov typických pre open worldy od Ubisoftu, ale to z nej určite nerobí zlú hru. Stavia na overených princípoch, nesnaží sa priniesť niečo nové, no a funguje to. Tie 4 hodiny hrania ubehli pomerne rýchlo a bez nejakých väčších problémov. Boje boli jednoduché a intuitívne, klasické na žáner. Hádanky tu a tam na chvíľu zdržali, no stačí mať otvorené oči a prekonáte ich pomerne rýchlo. No a pozeralo sa na to tiež dobre. Teraz si už len počkať do 3. decembra, ako to nakoniec celé vypáli.