Na športových filmoch som mal vždy rád príbehy, ktoré rozprávali. Či už to boli prvé dve časti série Major League, Ali, Rocky, Field of Dreams, Goal!, alebo z novších Moneyball či Rush. A posledné roky začali veľké športové príbehy rozprávať aj hry. Niekedy to boli príbehy pripravené autormi, inokedy príbehy, ktoré si môžete vo veľkej miere formovať sami. Zaujal napríklad príbeh Alexa Huntera v niekoľkých častiach série FIFA, no a vo veľkom sa na príbehu rozhodli stavať aj v 2K, najmä v ich basketbalovej sérii. Teraz vám jeden takýto príbeh rozpoviem – je to príbeh o zdanlivo najhoršom basketbalistovi, ktorý sa kedy pokúšal dostať do NBA.

The Long Shadow je vlastne všetko hovoriaci názov. Predstavuje dlhý tieň, z ktorého tento basketbalista chce vystúpiť. No, úprimne, veľmi mu to nešlo. Junior má svetoznámeho otca, ktorý bol obrovskou basketbalovou hviezdou, čo samo o sebe predstavuje dosť veľký tlak na osobnosť, no keď sa k tomu priráta absencia talentu, varí sa nám tu športová katastrofa. Junior na škole nebol žiadna veľká hviezda, aj keď komentátori v ňom videli veľký potenciál. Nejaké tie body síce vždy nazbieral, ale nebolo to dosť na to, aby živil nádeje na draft do NBA.

Zároveň bol Junior na palubovke dosť veľké poleno a občas by bol herný prejav jeho tímu lepší, ak by ho spoluhráči zamkli v šatni. Stále v ňom však niekto niečo videl, tak sa aj napriek svojmu zjavnému hendikepu dostal do G ligy, kde bol viac na očiach skautom z NBA a mohol sa pred nimi vytiahnuť. No nestalo sa. Stále zbieral len pár bodov na zápas, jeho tímu sa veľmi nedarilo, no po malých krôčikoch sa zlepšoval. Sezóna mu tam síce veľmi nevyšla, no okrem komentátorov už pútal aj pozornosť médií, ktoré zaujal príbeh syna stojaceho v tieni slávneho otca. A aj keď sa to zdalo ako nemožné, nakoniec sa dočkal draftového večera v NBA.

Posledné miesto v prvom kole je nakoniec oveľa vyššie, ako by si jeho schopnosti reálne zaslúžili, ale zaujal na testoch a zároveň asi natrafil na skauta, ktorý videl basketbal prvý raz v živote, inak sa tak vysoká pozícia nedá vysvetliť. V drafte si ho vybral tím Philadelphia 76ers, ktorý na titul čaká už od roku 1983 a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa to v aktuálnej sezóne malo zmeniť, aj keď Junior nebol jediné známe priezvisko v šatni. Stretol sa tam so Sethom Currym, no to tiež nevyzerá ako materiál na zisk titulu.

Sezóna mala svoje klasy aj zápory, Junior sa pomaly zlepšoval a dokonca sa zdalo, že sa až teraz učil hrať basketbal. Začal sa zapájať do obrany, bodovo si vždy splnil svoj biedny štandard, ale celkovo lepšie zapadol do hry tímu, čo sa prejavilo na ďalších štatistikách. Nakoniec sa 76ers s odretými ušami predrali do playoff a tam sa začali diať zázraky. Niežeby Junior bodovo explodoval, ale jeho tím sa cez každého súpera nakoniec nejako dostal. Dokonca si poradili aj s Boston Celtics. No a finále malo špeciálny náboj aj vďaka tomu, že sa v ňom 76ers postavili proti Golden State Warriors, pričom asi nikto nečakal, že Seth Curry finálovú sériu odohrá lepšie ako Steph, no stalo sa to.

Junior, jeden z najväčších drevákov, akí sa kedy dostali do NBA, sa nakoniec hneď vo svojej prvej NBA sezóne tešil z titulu. Dokonca sa z neho stal lukratívny artikel na trhu a hneď v úvode druhej sezóny prestúpil do svojho obľúbeného tímu Chicago Bulls. A pri obhliadnutí späť to nebola až taká zlá sezóna. Stále síce nebol práve najlepší hráč, ale poctivo sa zlepšoval v oblastiach, ktoré ho posunuli vyššie. Stala sa z neho aj známa marketingová tvár, takže robil reklamu automobilke, športovým značkám a mnohým ďalším. No a prešiel si toho veľa aj v osobnej sfére, či už to boli mnohé rozhovory s trénermi, blízkymi, s novinármi a podobne. Prekročil tieň svojho otca? Ani náhodou. Bola to ale zaujímavá cesta? To rozhodne.

Takýto je môj príbeh Juniora v režime MyCareer, váš môže byť iný. Nech je už ale akýkoľvek, stále je to teda príjemný zážitok, ktorý je sprevádzaný zaujímavým kastingom na strane hercov aj športovcov (Jesse Williams, Djimon Hounsou, Mirelle Enos, Damian Lillard, Zion Williamson a ďalší), ale tiež veľmi dobrými športovými momentmi a osobnými rozhodnutiami. Zároveň ale predstavuje obrovský kus grindu, ktorý vás čaká, aby ste svojho športovca vypracovali na niekoho, kto trafí kôš, keď stojí rovno pod ním. Grindujete body za vaše výkony na palubovke, za vaše výkony a aktivity v Meste, za vaše sponzorské zmluvy.

Nechcete grindovať? V tom prípade plaťte. To nie je úplne aspekt, ktorý by v takejto hre vedel hráčov osloviť, skôr ich práve naopak odradí. Miera grindovania, ak chcete mať naozaj schopného hráča, je tu totiž podľa mňa prekračuje všetky hranice. Nakoniec sa aj to mesto so všetkými jeho rôznorodými aktivitami stane len prostriedkom na to, aby ste štatistiky svojho borca posunuli o bodík vyššie a nie priestorom pre zábavu. A keď hra vyvoláva takéto pocity, nikdy to nie je plusom.

Navyše sa nám na recenziu dostala nextgen verzia NBA 2K21, ktorá nielen zlepšuje audiovizuál, ale tiež rozširuje (a čiastočne mení) obsah hry. V MyCareer vás tak napríklad čaká rozšírený herný zážitok oproti oldgen verziám. Ak vás tento režim omrzí, je tu toho naozaj oveľa viac online aj offline. Rozsiahle režimy nájdete aj v MyTeam a MyNBA, čo je vlastne spojenie MyGM a MyLeague, kde môžete riadiť nielen svoj tím, ale rovno celú ligu. Môžete si tak užiť sezónu, playoff alebo aj scenáre iných hráčov, vytvoriť vlastné nastavenia a mnoho ďalšieho. Hre to dodáva ďalšie desiatky hodín, ktoré s ňou môžete stráviť.

Ak si chcete zahrať len rýchle zápasy, to tu tiež nechýba. Môžete si vybrať podľa vlastných nastavení, zvoliť si nejaký aktuálny event v rámci NBA Today, vybrať sa do rýchlych online zápasov v Play Now Online, prípadne si zahrať na ulici podľa uvoľnenejších pravidiel a v počte, na aký máte chuť. Môžu proti sebe stáť dva kompletné tímy, alebo si zahráte len jeden na jedného, aby sa konečne rozhodlo, kto je na vašom gauči ten najlepší virtuálny basketbalista. Nováčikom odporúčam siahnuť po 2KU režime, kde sa naučíte jednotlivé hrateľnostné prvky, aby ste na palubovkách neboli stratení. Naučíte sa tu základy, od pohybu s loptou alebo bez, ale aj pokročilé činnosti v ofenzíve aj defenzíve.

No a potom je tu ešte WNBA, teda časť hry venovaná ženskému basketbalu za veľkou mlákou, ktorá sa teraz dočkala naozaj pekného rozšírenia a pôsobí už viac plnohodnotne. Nedá sa povedať, že by sa jej autori venovali v rovnakej miere ako mužskému basketbalu, ale rozhodne je tu už toho viac a ten obsah je aj zaujímavejší. Môžete si zahrať rýchle zápasy, playoff, scenáre iných hráčov a aj vytvoriť vlastné. MyWNBA je obdoba MyNBA, takže sa vám pod ruky dostáva kontrola tímu aj ligy s rozsiahlymi možnosťami a ak chcete niečo dlhodobejšie so ženským basketbalom, toto je jedna z možností. WNBA si viete samozrejme zahrať aj online.

Alebo siahnete po režime The W, ktorý je akousi menšou obdobou príbehového režimu, ale nie v tak rozsiahlej podobe. Nie je to ani tak osobné, nie je to tak detailné, ale je to tu a má to niečo do seba. Vytvoríte si svoju basketbalistku, ktorú umiestnite do niektorého z ligových tímov a vydávate sa na svoju vlastnú kariérnu cestu. Táto basketbalistka nie je v úvode úplné drevo ako v prípade MyCareer, ale už má trošku lepšie atribúty. Zadelíte jej úlohu, jednotlivé schopnosti a potom už len sledujete, ako sa postupom kariéry pod vašim vedením zlepšuje a bojuje o trofeje. Zlepšujete ju nielen v jej schopnostiach, ale aj v tímovej chémii a ďalších oblastiach, pričom to opäť nie je len o tom, čo sa deje na palubovke, ale aj mimo nej. Opäť to nie je až také rozsiahle, ale aspoň nejaké základné možnosti tu sú a zabaví to. Navyše tu odpadá ten dojem z nekonečného grindu, ktorý máte v MyCareer.