Myslím, že nie je veľa hráčov, ktorí nepoznajú populárnu sériu Worms. Tá má v hernom svete bohatú históriu, predsa len, má už dvadsaťpäť rokov. Za toto dlhé obdobie sa séria dočkala mnohých hier, z ktorých sa väčšina, až na pár odbočiek, držala zaužívaného a zábavného konceptu hrateľnosti. Tým boli ťahové boje červíkov v dvojrozmernom zničiteľnom prostredí za použitia mnohých zbraní - či už klasických, alebo aj rôznych neštandardných. Tentokrát sa však vývojári zo štúdia Team17 rozhodli pre výraznú zmenu.

Tou zmenou je absencia ťahových bojov. Namiesto toho privítajte boje v reálnom čase. Okrem toho sa musíte zmieriť aj s prostredím, ktoré už nie je zničiteľné. Inak sa ale môžete tešiť na staré známe zbrane, medzi ktorými nechýba Sheep Launcher či Holy Hand Grenade, bohatú ponuku vizuálnych úprav pre vášho červíka aj výzbroj a tradičnú chytľavú a zábavnú hrateľnosť. Má to však svoje „ale“. Zmena z ťahových na boje v reálnom čase totiž nemusí sadnúť každému.

Predtým ako začne „skutočná hra“ a pustíte sa do bojov s ostatnými hráčmi v troch hlavných režimoch, môžete si vyskúšať základy hry a aj všetky zbrane a doplnky v tréningovom režime. Pohyb je veľmi jednoduchý, môžete ísť doľava, doprava a skákať. Skoky viete aj reťaziť a dostať sa tak po kolmých stenách vyššie, ale treba si strážiť výdrž, ktorá sa spotrebúva. Tiež sa viete zatočiť do guľôčky a rýchlo sa tak kotúľať, čo je vhodné na rýchle presuny, ale nemôžete takto bojovať.

Najlepším tréningom však aj tak bude priamo hra proti iným hráčom. Môžete si to proti nim rozdať v spomínaných troch režimoch, kde základom je klasický Deathmatch. Hrá sa na niektorej z troch máp a v časovom limite sa snažíte zabiť čo najviac hráčov. Podobne ako iné hry, aj Worms držia krok s dobou a prinášajú dnes populárny Battle royale režim. A to hneď dva, Last Worm Standing, v ktorom hráte sami za seba a Last Squad Standing, v ktorom hráte v tíme v trojici, teda taká klasika. V nich nechýba výber štartovej pozície na mape, jej postupné zmenšovanie a možnosť oživenia spoluhráčov.

Asi nikto sa nebude hádať, že ponuka herných režimov je pomerne skromná. V podstate tu máme len dva režimy, keďže Battle royale je rovnaký pre sólo hráča aj skupinu. Autori to, samozrejme, vedia, a tak si už krátko po vydaní pripravili aspoň taký menší zlepšovák. Tým je The Lab. V tomto prípade sa nedá hovoriť o úplne novom móde, ide len o časovo obmedzenú modifikáciu niektorého zo stávajúcich režimov. Je to však samostatná sekcia, a tak máte stále k dispozícii aj všetky klasické režimy. Aktuálne to je Pistols at Dawn, ktorý je modifikáciou Last Worm Standing. Máte len jednu zbraň s jedným nábojom, ten však zabíja na jednu ranu. Rozhodne to je zaujímavým spestrením.

Rovnako skromná je aj ponuka máp. Tie sú tiež len tri a aj keď každá je unikátna svojím prostredím, v niečom sú takmer totožné. Spoločným menovateľom je v tomto prípade tvar, presnejšie obdĺžnik. Mapa čisto vertikálna (napr. veža), respektíve opak (veža, ale naležato) by mohli byť zaujímavou zmenou. Aj tu už však autori pracujú na obohatení hry a štvrtá mapa by mala pribudnúť čoskoro. Ponuka zbraní (útočná puška, brokovnica, raketomet,...) a rôznych pomôcok (vystreľovacie lano, jetpack,...) je tak akurát. Najbohatšiu ponuku nájdete pri kozmetických doplnkoch, ktorých je dosť, aj keď veľa z nich si odomknete až postupným zvyšovaním levelu - vás aj jednotlivých zbraní (pre ich skiny).

Keď už vieme, čo všetko hra obsahuje, napíšme si konečne niečo o tom najdôležitejšom, ako sa to hrá. Na jednej strane rýchlo, akčne, zábavne, dokonca aj takticky, na druhej strane neraz chaoticky a frustrujúco. Aj keď by to mohlo znieť jednoducho - choď vľavo/vpravo, skáč, kotúľaj sa, otváraj debničky, ber/vymieňaj si zbrane a výbavu, strieľaj - nie je to vždy tak. Kľúčové je to všetko dobre kombinovať. Nie všetky zbrane budú vhodné v každom prostredí (raketomet v úzkom priestore) a aj to samotné zohráva dôležitú úlohu. Na každej mape sú otvorenejšie aj uzavretejšie priestranstvá a aj v závislosti od toho sa môže zo strieľania ľahko stať break dance.

Jedným z, takpovediac, pravidiel, ktoré budete musieť akceptovať, je staré známe „kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva“. Mapy sú síce veľké, ale pri tridsiatke hráčov sa to aj stratí. Často tak nebudete bojovať len dvaja, ale aj viacerí. Situácia, kedy vás aj súpera, s ktorým akurát bojujete, dorazí niekto tretí, kto len tak náhodou išiel okolo, je pomerne bežná. Boje viacerých hráčov sú už síce chaotickejšie a neraz rozhoduje aj šťastie, náhoda (alebo akokoľvek to už chcete nazvať), faktom však je, že ten tretí hráč má situáciu podstatne ľahšiu, keď natrafí na dvoch bojujúcich hráčov a obaja majú menej ako polovicu života. Podobne sa dá využiť aj „mastenica“, hoci aj štyroch či piatich hráčov. Kým sme sa tak mastili, kde sa vzal, tu sa vzal, granát nám život vzal. A doteraz ani neviem kto a odkiaľ. A možno to bol môj vlastný, ktorý mi vypadol z vačku.

Ďalším dôležitým elementom v prostredí sú výťahy a šachty. Výťah vás....hm.....viete čo robí výťah, však? No takže ho môžete použiť na rýchly vertikálny presun, aj keď rátajte s tým, že hore/dole na vás môže čakať prekvapenie v podobe rozpútaného bojového pekla. Na šachtách je zaujímavé hlavne to, že ponúkajú (neviditeľný) úkryt. Pokiaľ ste totiž mimo, tak do ich vnútra nevidíte. To (niekedy spolu s nepriateľom a jeho nabitým raketometom) sa vám odhalí až potom, ako do nich vstúpite. V ich okolí je tak dobré zbystriť pozornosť.

Vrásky na čele mi niekedy robil aj respawn. V Deathmatch režime nekončíte smrťou, len sa musíte zmieriť s tým, že prídete o väčšinu výbavy. Avšak keď sa len s jednou zbraňou a pár nábojmi objavíte kúsok od iného hráča, ktorý váš problém nezdieľa, výsledok takejto potýčky je neraz dosť jasný. No a niekedy síce nebol nepriateľ príliš blízko, zato ďalšia výbava bola tak ďaleko, že som skôr narazil na iného hráča ako výzbroj. Ale aby som len nenadával, tak boli aj prípady, kedy hneď pri mne bola nejaká výbava, prípadne debna s ňou.

Po technickej stránke to zo začiatku nebolo ružové. Problémy s pripájaním, odpájanie z už rozohraných zápasov alebo dokonca rovno pády hry situáciu komplikovali. Autori však reagovali rýchlo, priniesli pár patchov a osobne som už neskôr ďalšie problémy nezaznamenal. Nakoniec tu teda nemám čo vytknúť. Grafika pri Worms možno nehrá až takú dôležitú rolu, ale je pekná a hra nemá problém s hladkým chodom, predsa len, čokoľvek iné by bolo sklamaním. Za pozitívum považujem aj možnosť hrať na PC aj s hráčmi na Playstation, viete si to však aj deaktivovať.

Mohlo by sa zdať, že kvôli novému prístupu je hra sklamaním, Worms Rumble ním však rozhodne nie je. Opäť sú to kvalitné a zábavné, hoci občas aj frustrujúce červíky. Nie však pre každého. Výrazná zmena samotných základov hry a snaha držať krok s dobou prináša osvieženie. Obsahovo je ponuka v niektorých smeroch zatiaľ skromná, to sa však postupne bude meniť. Navyše netreba zabúdať ani na cenovku, ktorá je mimoriadne priaznivá.