Tahiti, malebný ostrov v Tichom oceáne, prilákal aj nášho velikána M.R. Štefánika. Vďaka tejto nádhernej logickej adventúre sa tam môžeme vydať aj my. Z pohľadu prvej osoby sa môžeme kochať krásou grafického spracovania, ktoré kombinuje jednoduchosť s citom pre kvalitnú estetiku.

Ocitáme sa v 30. rokoch minulého storočia, vžijeme sa do postavy Norah, ktorá hľadá svojho strateného manžela Harryho a kráčame po jeho stopách, ktoré môžu vyústiť do dvoch rôznych koncov. Hra je plná logických hádaniek, ktoré sme už mohli vidieť aj v iných hrách, takže celková herná doba môže zabrať vďaka nim pokojne aj osem hodín. Nie je to len takzvaný simulátor chodca, ale rovnako si vyžaduje pokojné tempo a náladu. Ponáhľať sa nie je kam a zbytočne by ste si pokazili čaro tejto hry.

Pre vývojárov zo španielskeho štúdia Out of The Blue ide o debut a bolo by smutné keby táto hra zapadla len preto, že je to ich prvotina. Výhodou pre nich je, že sa v spolupráci s Microsoftom objavila ako súčasť Gamepassu, kde teraz mesačné členstvo vychádza na jedno Euro.

Hra vás príjemne zaskočí úž hneď v úvode, keď plávate v útrobách oceánu. Atmosféra tu dýcha z každej strany, ale to pravé orechové nastáva po príchode na hlavný ostrov, ktorý si hráča získa temným spracovaním. Je potrebné objavovať každý kút hernej mapy, klikať a pozorne preskúmavať každý možný objekt. Fotky, denníky, predmety – je toho veľa. Ku všetkému hrdinka niečo povie príjemným dabingom. Samozrejmosťou sú aj titulky. Predmety môžete otáčať a na mnohých sa nájdu aj odkazy na druhej strane. Popri hlavnej dejovej linke o hľadaní manžela sa dostanete aj k životu posádky a jej strastí. Príbeh je silný a práve pri tejto hre platí dvojnásobné pravidlo - kto si číta všetko, má lepší zážitok.

Záhadné zmiznutie sa určite nevyhne istej dávke nadprirodzena, ale je to dávkované rozumne a aj vyvrcholenie v závere dáva zmysel. Debut prekvapil silou príbehu. Lenže vysoké hodnotenie sa nedáva len za to. Autori taktiež šikovne zvládli grafické spracovanie, ktoré napriek svojej jednoduchosti vie potešiť nejedno oko hráča. Presne takýto titul potrebuje Microsoft do svojej stajne. Relatívne krátky kus, ktorý však získa dobré hodnotenia a reputáciu. Call of the Sea ale nie je ani zďaleka pre každého a veľa hráčov by sa mohlo doslova nudiť, pretože hra pomaly plynie a vyžaduje dávku trpezlivosti. Hre sa nevyhli ani chyby, z ktorých niektoré by mohli byť už opravené – sekanie v jednej z kapitol a občasné grafické glitche. Hudba a zvuky sú taktiež dobré a niet im čo vytknúť a perfektne zapadnú do celkového pojatia.

Z herného hľadiska sa nejedná o zázrak a postupné prezeranie predmetu po predmete a čítanie množstva správ môže nudiť. Za chybu považujem aj fakt, že si novinové ústrižky prečítate len po kliknutí na noviny a priamo z ústrižku si to neprečítate, lebo je to nejasné a drobné. Samotným logickým hádankám už nič vytknúť nemôžem. Azda len to, že chýba nejaká forma pomocníka, ktorý by hru zjednodušil pre lenivých hráčov.

Hádaniek je pomerne dosť. Od rôznych prapodivných nástrojov, cez nápadité vynálezy, až po masívne známe predmety. Krásnym príkladom peknej hádanky je úvodná mapa hviezdnej oblohy. Tam musíte poskladať z poznámok a pomocou jedného prístroja správny postup krokov – postláčať správne dlaždice v podlahe. Rovnako milé sú skaliská, na ktorých môžete simulovať zatmenie Mesiaca. Štefánik by sa tu cítil ako doma.

Call of Sea nadväzuje na príbeh od Lovecrafta, pričom nejde o horor, ale naopak o príjemnú pohodu, napriek zúfalstvu, ktoré zažíva hrdinka Norah. Objaviť sa na tajomnom ostrove, kde zmizne celá expedícia, určite nie je nič extra, ale pojatie autorov je iné a nápadité. Určite odporúčam všetkým, ktorí majú radi dobré príbehy a dobrodružstvo, prípadne vyrastali na knihách Julesa Verna.