Poľský Bloober tím je známy hlavne svojimi hororovkami, sériou Layers of Fear alebo pôsobivým Observerom, ale vývojári sa ukázali sa aj na zaujímavom prepracovaní Blair Witch značky. Teraz svoju tvorbu posúvajú o stupienok vyššie takmer do AAA kvality s titulom The Medium. 

Spracovaním a aj kvalitou sú prakticky na úrovni Quantic Dream, aj keď ostávajú vo svojom hororovom adventúrovom žánri. Je to titul, na ktorom autori pracovali takmer 10 rokov, pôvodne ho plánovali ešte na Xbox 360, Wii U, PS3 generáciu, ale vtedajší hardvér by to nezvládol, a tak projekt presúvali až do aktuálnej generácie, kde to už Xbox Series X a S dokážu zachytiť vizuálne a zvládnuť technicky. Hru totiž nehráte len v jednom svete, ale naraz v dvoch svetoch, čo vytvára netradičné riešenia udalostí a aj pôsobivé pohľady, ale súčasne je to náročné na zobrazenie. 

Zároveň však vývojári už upustili od FPS pohľadu, keďže ten by tento netradičný štýl hrateľnosti nedokázal tak dobre zachytiť. Spravili tak návrat do časov pôvodných Resident Evil a Silent Hill hier s fixnou, respektíve polodynamickou kamerou. Špeciálne Silent Hill vám bude pri hraní rezonovať, keďže ide o temnú atmosférickú adventúru. Je to celé bez výraznejších bojov, ale zato s dostatkom monštier, puzzle úloh a skúmania opusteného a temného prostredia.

Všetko začalo mŕtvym dievčaťom

V príbehu hry sa dostávame do postavy Marianne, ktorá pracuje v márnici u svojho adoptívneho otca, ktorý však práve zomrel. Ona nie je obyčajná, má schopnosti, je médium a vidí na druhú stranu. Do iného sveta, v ktorom pomáha mŕtvym posunúť sa ďalej. Po smrti dostáva zvláštny telefonát, ktorý ju smeruje do starého hotelového komplexu a s nádejou na odpovede na jej sny a schopnosti.

Marianne tak odchádza do komplexu. Zisťuje, že je opustený, zničený, ale cíti, že tam niečo žije. V druhej rovine. Začína spoznávať hotel, zvláštne dievča z ríše duchov, ale aj démonov a monštrá čakajúce na svoje obete. Zároveň Marianne odhaľuje minulosť hotela, to čo sa tu stalo, prečo je opustený a aj to, ako je to celé prepojené s ňou. Skutočne sa môžete tešiť na pútavý dej a veľmi dobre spracovaný a vyrozprávaný príbeh.

Príbeh sa bude odvíjať popritom, ako budete objavovať zákutia hotela, vytvárať si cestu vpred, a to ako hľadaním a používaním vecí, riešením puzzle prvokov, tak aj využívaním prepájania realít, v ktorých sa vám obrazovka rozdelí a vy sa v oboch pohybujete súčasne. Vtedy si musíte robiť cestu krížom cez obe reality, ale budete na krátky čas využívať aj astrálnu projekciu, alebo sa zrkadlami presúvať medzi realitami. 

Sú to zaujímavé herné mechaniky, ktoré sa postupne v hre budú rozširovať a ponúkať tak stále nové možnosti.  Budete tak napríklad v jednej dimenzii manipulovať s hodinami, zatiaľ čo v  druhej sa bude posúvať čas, aby ste sa dostali ďalej. Otáčať glóbusom, pričom sa bude točiť miestnosť v druhom svete, ale aj hrať sa s domčekom pre bábiky so zaujímavým dopadom na svet, alebo opravovať elektrické systémy. Totiž v temnej realite vie postava načerpať energiu a používať ju buď na aktivovanie elektriny v realite, alebo na obranu pred útokmi nepriateľov.

Budete sa kontaktovať s mŕtvymi, hľadať ich mená a osudy a posielať ich na odpočinok. Popritom vám vyrozprávajú svoje príbehy a dajú vám ďalšie informácie do skladačky vášho osudu. Ale zároveň budete utekať pred monštrami, ktoré ovládajú túto dimenziu. Nečakajte žiadne akčné boje, ale skôr stealth zakrádanie, taktizovanie a utekanie, prípadne pripravovanie pascí. Ale hra neskôr ponúka aj postavu muža, ktorý má svoje schopnosti, iné možnosti a viac nekompromisný prístup, aj keď stále autori nechceli zachádzať do akcie. 

Všetko bude v pohľade s polodynamických kamier, ktoré budú buď v rohoch miestností, alebo budú pomaly sledovať postavu. Len niekedy sa prepnú na pohľad z tretej osoby, niekedy aj na pohľady z prvej osoby. Vytvára to hre atmosféru a k dvom realitám sa to aj hodí. Čo je nakoniec aj dôvod, prečo si tvorcovia vybrali práve tento štýl. Samozrejme, je potrebné zvyknúť si na ovládanie, keďže sa pri zmene kamery vždy zmení smer pohybu postavy.

Spolu v hre strávite okolo 10 hodín, pritom bude to 10 hodín zaujímavého a pútavého hrania, bez výraznejšej repetitívnosti alebo nudného blúdenia. Pritom všetko sa postupne rozvíja ako v príbehu, tak aj možnostiach. Náročnosť nie je vysoká, ale objavia sa aj náročnejšie oblasti, kde treba viac hľadať niečo, čo ste prehliadli, alebo rozmýšľať ako dané úlohy prejsť. Vždy však viete nájsť cestu vpred.

Nedá sa povedať, že by hra mala vysokú znovuhrateľnosť, ak ju prechádzať znovu, tak skôr pre doplnenie informácii. Niektoré veci totiž po prejdení budú dávať väčší zmysel a lepšie ich pochopíte. Zároveň môžete zozbierať všetky listy, odkazy, arty pre kompletné prejdenie.

Vizuálne odviedol Bloober v The Medium parádnu prácu. Všetko, od prepracovania postavy, cez prostredia, až po monštrá, je detailné, parádne rozanimované a veľmi pôsobivé.  Pritom v hre nemáte len hotel, ale aj niekoľko ďalších prostredí a väčšina je prepracovaná, ako v reálnom svete, tak aj paralelnom. Pohrali sa aj s postavami, ktoré v našej dimenzii vyzerajú normálne, ale v druhej sú iné, rozpadávajú sa, vidieť im kosti, alebo im chýbajú končatiny. Rozprávať sa dievčaťom s menom Sadness bez ruky s trčiacimi kosťami je zvláštny zážitok. Monštrá v zvláštnom spracovaní nezaostávajú, Vidieť na tom veľa roboty, zmysel pre detail a aj umelecké spracovanie. 

Čo sa týka náročnosti na PC, autori síce naznačovali vysoké požiadavky, ale nevyhnutne sa toho nemusíte báť. Hra má síce vysoké nastavenia a aj Ray tracing, ale rozdiely medzi minimom a maximom nie sú veľké a hoci obraz na maxime vyzerá dokonale, na nižších nastaveniach o veľa neprídete a môžete ísť aj na 60 fps. Aj keď ani hranie v 30 fps nie je pre túto hru problém, je pomalá, kamera sa tiež pohybuje pomaly a nevyhnutne 60 fps nepotrebuje. Zaujímavé je aj to, že hra je prakticky bez loadingov. Mimo nahrávania pozícii, nevidíte žiadne loadingy, keďže všetko medzi sebou plynule prechádza a SSD tu hlavne na konzolách dostáva dobré využitie.

Vzhľadom na systém kamier s nadhľadom a ich zmena pri zmene miestností, ovládanie klávesnicou nie je práve ideálne, autori náležite tomu rovno odporúčajú gamepad. Klávesnicou viete ovládať a nie je problém s ňou hrať, ale smerovanie postavy bude viac kostrbaté, keďže cesty môžu mať rôzne smery a klávesnicou spravíte len 8 smerov.  Pre PC by bolo ideálne ovládanie myšou a automatický pohyb postavy na kliknutie, ale nie je to práve klasická adventúra.  

Zvuková stránka dodáva hre tú pravú temnú atmosféru a autori kombinujú pomalé tóny, rýchlejšie melódie pri akcii a nechýbajú ani spievané skladby, všetko prerušujú tajomné hlasy, výkriky a v prestrihových scénach kvalitný dabing. Je to pôsobivé a nakoniec svoju skladbu tam má aj Akira Yamaoka, ktorý robil hudbu aj pre Silent Hill. Mimochodom, autori hru odporúčajú hrať s headsetom, kedy to najlepšie vyznie.