Mám doma mini retro konzolu PlayStation Classic. Keďže však nie je práve najkvalitnejšia a kvalita emulácie je tiež v niektorých hrách dosť zlá, zväčša sa na ňu len práši. Aj tak sa k nej ale tu a tam vraciam, aby som si užil dve hry, ktoré považujem za súčasť toho najlepšieho, čo prvá PlayStation konzola priniesla. Tekken 3 je možno najlepšia bojovka vôbec a Destruction Derby je neprávom zabudnutý diamant, ktorý som miloval. Nešlo o najrýchlejšie kolá, ale o poriadnu a aj parádne prepracovanú deštrukciu. Keď sa vám na obrazovke v roku 1995 lámali tie pár polygónové plechy, bola radosť na to pozerať a ešte väčšia radosť to hrať. Séria však upadla do zabudnutia, no minulý rok sa vo mne rozsvietila iskrička nádeje.

Pre PS5 bola totiž oznámená hra Destruction AllStars, ktorá sľubovala búranie do sýtosti, avšak obohatené o nové prvky. Nevyzeralo to zle, no nakoniec dopadla hra veľmi rozporuplne. V zásade totiž hra nepôsobí ako niečo, do čoho niekto dal svoje nápady a srdce. Skôr z nej máte dojem, že to je hra, ktorú vytvoril algoritmus. Ten skúmal, čo je najviac sledované na Twitchi a čo dostáva najviac srdiečok na Instagrame. No a tu je výsledok – hra, ktorá zmiešala štýl Fortnite, arény z Rocket League alebo hrdinov z Overwatch. A k tomu ešte pridali pár zlých rozhodnutí.

Už sme sa mnohokrát presvedčili, že ak sa niekto pokúsi skĺbiť do jedného receptu prísady z viacerých úspešných hier, nemusí z toho automaticky vzniknúť jedlo na hviezdičky od Michelinu. Ale zatiaľ to nie je strašené a takéto hry sú skôr maratónom ako šprintom, takže uvidíme, ako sa hra časom vyvinie. Zatiaľ tu máme primárne multiplayerovku s malým množstvom obsahu, bez hĺbky a singleplayerom, ktorý vás nahnevá hneď dvomi vecami. Ale poďme najskôr na to lepšie.

A to je fakt, že sa dá do hry naozaj ľahko a pohodlne vkĺznuť. Toto je pri multiplayerovkách často kľúčové a vývojári zo štúdia Lucid sa postarali o to, aby si hru každý už po pár minútach mohol užívať, aj keď možno z videí pôsobí zložito a chaoticky. Spustíte ju, prejdete si krátky tutoriál a môžete sa vrhnúť do zápasov. Pritom v hre nielen jazdíte v autách, ale beháte aj po svojich, ak si to situácia vyžaduje. To všetko vám však tutoriál vysvetlí a hlavne prídete na to, ako zlikvidovať svojich súperov a narobiť z ich áut vraky hodné do šrotu.

Dalo by sa povedať, že je tu trochu inšpirácie z Le Mans. Nezačínate totiž v aute, ale ako vodič na štartovacej čiare. Musíte sa rozbehnúť a uchmatnúť si auto. Môžete skočiť po tom najbližšom, môžete si vybrať konkrétnu triedu, alebo sa môžete aj pobiť so súpermi, ktorí utekajú v ústrety svojmu štvorkolesovému tátošovi. Stlačením tlačidla aj z väčšej vzdialenosti skočíte rovno za volant a môžete sa pustiť do súbojov. Potom už len záleží na tom, aký režim ste si vybrali. Môže hrať každý sám za seba podľa rôznych pravidiel, no nájdete tu aj dva tímové režimy, kde musíte spolupracovať, aby ste likvidovali súperov a zbierali body. Naozaj sa vám to rýchlo dostane pod kožu a už od prvej ostrej hry dokážete zbierať body.

Zároveň ale zisťujete ďalšie nuansy, ktoré vám pomáhajú zlepšiť sa v hre. V prvom rade to nie je len o tom, aby ste do niekoho nabúrali. Búrajú do seba totiž dve autá. Vyhráva však ten, kto do toho vloží viac sily. Máte tu presné príkazy na konkrétne útoky a to pravou analógovou páčkou buď vpred, alebo do strán. Musíte si tak útok dobre naplánovať, načasovať, prípadne mať občas aj kopu šťastia, keď vám niekde dobre vletí do rany. Rovnako musíte vedieť, kedy z auta vyskočiť. Keď jeho život visí na vlásku, musíte si dať pozor na každý ťukanec, takže musíte porozmýšľať nad tým, či nie je najlepší čas z auta vyskočiť a nájsť si nejaké iné. Autá sa v arénach spawnujú prakticky stále, prípadne môžete naskočiť na auto súpera. Vy sa snažíte jeho auto ovládnuť (za čo dostanete na výber ho prebrať alebo zničiť), on sa vás zas snaží striasť. Pre vás to predstavuje QTE minihru, preňho krkolomnú jazdu.

Ako som už písal vyššie, možno to pôsobí chaoticky, no priamo v hre si na to rýchlo zvyknete a okamžite môžete bojovať proti ostatným, zbierať zárezy na svojom nárazníku a aj levely. Spoznáte tiež trojicu tried áut, ktoré sú v hre a sú to klasické archetypy od rýchleho po ťažké. S každým sa hrá inak, no veľmi rýchlo zistíte, že ak vám ide o likvidáciu súperov a vlastné prežitie, to ťažké je vždy najlepším riešením, takže sa hra časom zredukuje na naháňačku za SUV, lebo rozdáva najväčšie šupy a vydrží najdlhšie. Rýchle a lepšie ovládateľné autá nebudú až také populárne.

Je tu 16 hrdinov, ktorí sú navrhnutí tak, aby si autori zaškrtli každú kolonku etnicity, štýlu, archetypu a neviem čoho ešte. Na tom samotnom samozrejme nie je nič zlé, no máte dojem, že to samotné autorov zaujímavo viac ako to, aby postavy boli zaujímavé. Každá má svoju špeciálnu schopnosť, no ani tie často nie sú veľmi zaujímavé. Postavy si tak budete vyberať podľa toho, ktorý skin je vám najsympatickejší. Alebo, ak sa dostanete hlbšie, podľa toho, kto má aké špeciálne auto.

V hre totiž zbierate úlomky energie rozhádzane kade tade, no dostať sa k ním dá zväčša len po svojich. Tým získavate energiu na špeciálnu schopnosť postavy a aj na privolanie unikátneho auta. Každá postava má vlastne a každé auto je iné. Jedno sa vie zneviditeľniť, auto na odvoz fekálu zas vypustí dymovú clonu a podobne. Aj tu ale najčastejšie skončíte so špeciálnym autom, ktoré toho vydrží čo najviac a dokáže rozdávať najsilnejšie rany súperom. Dosť z toho cítiť nevyužitý potenciál ako postáv, tak aj áut. Tie síce majú väčší dopad na hrateľnosť ako schopnosti postáv, ale možno im chýba viac balansu, nakoľko niektoré naozaj pôsobia až trošku zbytočne, respektíve slabšie ako iné.

Hra v multiplayer ponúka štvoricu režimov. Mayhem a Gridfall sú pre 16 hráčov, kde bojuje každý proti každému. Prvý sa odohráva v klasických arénach, v tom druhom sa arény plnia rôznymi nástrahami a vy máte obmedzený počet životov, takže si musíte dávať pozor na to, aby vás súperi nevytlačili z arény von a podobne. Je to vlastne akýsi Battle royale. No a potom sú tu ešte tímové režimy Carnado a Stockpile, v ktorých stoja proti sebe dva tímy po 8 hráčov. Úlohou hráčov je ničiť súperov, z čoho dostávajú body a tie treba odniesť včas do banku, aby sa pridali vášmu tímu. Ak máte nazbieranú peknú hromadu bodov a niekto vás zostrelí na ceste do banku, máte smolu.

Stockpile je z dvojice režimov komplexnejší a banky sú tu tri, pričom o ich kontrolu musíte bojovať. Takže režim dostáva prímes klasického Conquestu z akčných hier. Dokonca by sa dalo povedať, že je režim taktickejší a naozaj si aj vyžaduje nejakú spoluprácu a nie len bezhlavé jazdenie dookola. Osobne som si práve tieto tímové režimy užil viac, na také rýchle jednoduché jazdenie sú vhodné tie sólo režimy, no pôsobia trochu plytko. Navyše Gridfall treba trochu domyslieť, keďže sa z neho úplne vytráca zábava, keď zostanú len dvaja hráči.

Jedným z problémov multiplayeru je tiež to, že tu toho vlastne veľa nie je. Celá hra obsahuje 4 mapy a to je žalostne málu. Z toho v Gridfall režime je len jedna v troch variáciách s rôznymi pascami. Ono to možno stačí na ten prvý mesiac po vydaní, ale už teraz si pri hraní pripadáte, že hráte stále to isté dookola bez výraznejšieho spestrenia. To znamená, že nastupuje nuda. Nepomáha ani fakt, že je samotný multiplayerový zážitok taktiež nevýrazný. Získavate skúsenosti a levelujete sa. Získavate kredity a za ne si odomykáte skiny. Čakáte nejaké rebríčky, hodnotené zápasy a podobne? Bohužiaľ, nie je tu nič také. Motivácia hrať ďalej tým trpí, lebo sa vlastne nikam neposúvate a ešte aj tá kozmetika v hre je bez duše. Skiny sú strašne fádne, väčšina kozmetiky je založená na emotikonoch a ak nemáte v hre nutkanie každú chvíľu predvádzať nejaký pohyb svojej postavy, asi ani nezáleží na tom, čo si pre ňu kúpite.

Naopak musím pochváliť to, že je multiplayer rýchly a stabilný. Do zápasov sa dostanete hneď, spoluhráčov aj protihráčov získate tiež ihneď a prakticky behom chvíle hráte. Snáď len raz sa mi stalo, že sa hra zasekla pri nahrávaní arény a musel som vypnúť hru. Taktiež sieťový kód sa zdá byť stabilný a bez nejakých väčších bugov. Nechýba pozývanie priateľov, s ktorými sa hra stáva o niečo zábavnejšou. Takže z tohto hľadiska super. Akurát jednu vec autori nedomysleli a to chat. Ten bol zo začiatku nastavený príšerne a aktívny stále, pričom sa v hre samotnej nedal vypnúť (len z menu konzoly a to pred každým zápasom). Teraz ho zase autori defaultne vypli, čo je síce lepšie riešenie, ale zase tu neexistuje riešenie zapnúť verejný voice chat, prípadne ju autori poriadne skryli. Takže také polovičné riešenie problému, ktoré vytvorilo len ďalší problém.

No a to nebolo jediné zlé rozhodnutie autorov. Niekomu v štúdiu totiž napadlo, že by bolo skvelé, ak by aj ten biedny singleplayer skryli za mikrotransakcie. Hra obsahuje dve meny, za jednu kupujete kozmetiku a získavate ju hraním. Druhú si musíte kúpiť a práve za ňu si kupujete singleplayer výzvy. Tie predstavujú sériu rôznych zápasov pre každú postavu a ponúkajú tak aj príbeh danej postavy. Akurát sú zatiaľ v hre len výzvy pre dve postavy a z toho si môžete kúpiť len jednu, na ďalšiu vám nezostane. Zároveň tie krajšie kúsky z kozmetiky v hre taktiež vyžadujú túto menu.

Ani nedokážem opísať, aké neuveriteľne hlúpe toto riešenie je a človek, ktorý s ním prišiel, by mal okamžite dostať padáka a skončiť v hernom priemysle, lebo toto je krok proti hráčom, aký sa len tak nevidí. Zvlášť, keď niektoré z výziev aspoň nejako spestrujú hrateľnosť a vychádzajú z koľají stanovených multiplayerom. Robíte tu tak taxikára, prípadne len beháte a skúšate si parkourové možnosti, na čo bežne v zápasoch nie je toľko priestoru. Samotný pohyb jazdcov je prekvapivo fajn zvládnutý, ale nejaké drobné detaily by sa ešte hodilo dotiahnuť.