Nie. Rýchla odpoveď, aby ste poznali odpoveď na otázku z perexu hneď na začiatku (Kombinácia hororu a erotiky sa v prvom dobrodružstve nepodarila. Napravíme si chuť pri zvodnejšom pokračovaní?) a nemuseli zbytočne rolovať na finálne hodnotenie. Lust from Beyond ako pokračovanie Lust for Darkness nedopadlo o nič lepšie ako minule. Možno o povestný chlp. Pritom sa snaží hrať na city rovnako predchodca, dokonca tento titul prišiel s dvojicou prológov zdarma. A znovu neúspešne. Nestačí ukázať prsia, súlož, BDSM praktiky či šokovať pulzujúcimi stenami bizarného sveta gigantickej vagíny.

V prvom rade - horory a strašidelné príbehy mám rád. Je úplne jedno, či ide o slasher, v ktorom nezbedník so sekerou vraždí pobehujúcu mládež, niečo paranormálne aktívne na mňa vybafne alebo sa bubák zakráda temnou chodbou a zlo v každom z nás sa prejaví, či na dvere klopú nie práve priateľsky naladené civilizácie. Obdobne v knihách. Na samotnom tróne, samozrejme, neohrozene vysadáva Kráľ, no nepohrdnem ani bakerovkou, hillovkou či o stupienok horšími duchárskymi príbehmi či podmanivými rozprávaniami Simmonsa (Terror je top). Strach jednoducho milujem. Pri Lust from Beyond som zíval od nudy a raz seriózne na pár sekúnd zatvoril oči a hlavou skoro tresol na klávesnicu.

Príbeh svojou tuctovosťou a ľahko predvídateľným napredovaním neohúri, ale ako základ poslúži celkom dobre. Avšak to je absolútne všetko, zápletka je braková, dialógy naivné a nie príliš prirodzené, všetko sa to snaží zachrániť hlavný hrdina vulgárnosťami a vývojári neustálym pripomínaním, že toto je predsa Lovecraft kopulujúci s Gigerom. Keď to bude málo, trochu S&M to okorení. Neúspešne. Samotná inšpirácia je jedna vec, kĺzanie po povrchu však robí zápletku a celé príbehové pozadie len plytkým táraním. Dôležité je, že som sa musel do každého ďalšieho hrania neskutočne premáhať.

Lusst´ghaa je alternatívny svet podobný tomu nášmu, avšak technologický pokrok dovolil obyvateľom tohto univerza modifikovať si telá bez negatívnych vplyvov na ich fungovanie. Teoreticky. Iauv´abrarc (alebo súťaž o stupídne termíny v hrách graduje) ako panovník Lusst´ghaa dáva na piedestál spokojného života sexuálnu extázu. Počas nikdy nekončiacich orgazmov budú prežívať ten najkrajší život. Not bad. Lenže tam, kde existujú vyvolení (The Changed) musia byť aj ich otroci (The Enthralled) – zmutované tvory takmer ničím nepripomínajúce humanoidov, ale skôr zvrhlé sexuálne hračky.

A ako už býva zvykom, musí sa objaviť kult uctievajúci Iauv´abrarc-a, ktorý sa snaží otvoriť prepojenie medzi naším svetom a Lusst´ghaa. Skôr než si začnete kupovať jednosmerný lístok do sveta naplneného nekonečným sexom, s myšlienkami na uspokojovanie nekonečného zástupu sporo odetých a dobre stavaných dám, si treba uvedomiť zopár faktov: nie vždy to musí byť príťažlivá dáma, dokonca to nie vždy musí byť dáma, dokonca ani pán a už tobôž nemáte záruku, že vy budete ten, kto si bude užívať. Sexuálne uspokojenie často prekračuje hranice deviácie, násilia a taktiež brutálnej vraždy. Jednou z úloh bude odnos častí ľudského tela ukrižovaného v divadle.

Takže príbehové pozadie je jednoznačne definované: má šokovať, ale lákať zároveň. To sa istotne podarí, avšak už prvý akt (z celkových 15), v ktorom sa snažíte v ženskom tele otvoriť bránu do tajomného sveta, vám dá facku – alebo ak chcete v reči hry: penis stoporený rozhodne nebude. Nuda, prázdnota, slabučká hrateľnosť a pohltenie generickým svetom. Lenže potom nastúpi na scénu hlavný protagonista Victor Holloway. Má rád svoju priateľku, no zároveň trpí ťažko opísateľnými víziami, počas ktorých jeho vášeň prerastie až do nekontrolovateľnej brutality. Rozhodnutie vyhľadať lekára sa javí ako dobrý nápad.

Lenže staviť všetky karty na doktora s priezviskom Austerlitz, ktorý má svoju ambulanciu v zapadnutom mestečku Blackmoor, nebol najlepší nápad. Vyľudnený zapadákov pod patronátom Kultu extázy nedáva záruky na pokojnú liečbu. Navyše je Victor „Chosen One“, čiže vyvoleným, ktorému sa môže podariť to, čo nikomu predtým. Môže totiž cestovať medzi svetmi. Hrdina sa v kontraste s ostatnými snaží svojho daru zbaviť a nepríjemné vízie a návštevy chce čo najskôr dostať zo svojej hlavy preč, aby mohol žiť normálny a pokojný život. A potom sa to celé zamotá, chce ho jeden kult, aj ten druhý, tí uniesli jeho priateľku, títo sa mu snažia pomôcť, no ktovie ako to napokon dopadne.

Dobre, nie je to práve na Pulitzera, ale ako záchodové čítanie v kratučkom paperbacku to predsa ujde. Lenže v momente, kedy začnete hrať, sa celá atmosféra začne rúcať. Pôvodné fluidum tvoriace atmosféru okolo celej zápletky: jej zasadenie do unikátneho univerza, nepríjemné sny, tajný kult, opustené mesto, krvavé orgie; sa začne vytrácať v momente, kedy odhalíte prázdnotu toho celého. Jediná cesta vedie koridormi, ktoré vás nikam nepustia, neohromia ničím – maximálne na zlomok sekundy. Na čo je do hry zapracovaný antikvariát Victora, v ktorom pracuje, keď ho nemôžete preskúmať? Prázdne mesto s dverami otvorenými len tam, kam vás zavedie príbeh? Inak len prázdne kulisy. To isté v generických, nudných a neskutočne úbohých interiéroch s minimom objektov.

Nefunguje to ani z dôvodu slabučkej hrateľnosti. Hoci sa Lust from Beyond tvári skôr ako dobrodružná hra, tu podmanivý walking simulátor, kedy máte žasnúť nad prostredím, tam zas adventúrka, lebo hľadáte predsa predmety, riešite logické hádanky a podobné veci vrátane dialógov s inými postavami. A dokonca máte možnosti voľby - čo poviete! Desať z desiatich, a to ešte netušíte, že vás čaká aj akcia, lebo nájdete nôž a potom sa už nemusíte v podrepe ukrývať pred zrakom korzujúcich okultistov. Teda bola by to virtuálna nirvána nebyť smutného faktu, že ani jedna zložka nedosahuje ani priemernú úroveň.

O tom, že walking simulátor musí zaujať prostredím (to sa podarilo) a prirodzene budovať atmosféru správnym game a level dizajnom (to sa vôbec nepodarilo), som písal vyššie. Je úplne jedno, či si vezmete Gone Home, Dear Esther, Firewatch, Everybody´s Gone to the Rapture, The Vanishing of Ethan Carter – skrátka akúkoľvek hru, kde samotné prostredie rozprávalo pútavo svoj príbeh, dokázalo zaujať, navodiť správnu atmosféru. To v Lust from Beyond, samozrejme, subjektívne, zúfalo absentuje. A viete čo mali ešte vyššie uvedené hry spoločné a bolo im to (neprávom) vytýkané? Herná doba nepresahujúca niekoľko hodín. Pretože udržať hráčovu pozornosť na zopár hodín má pre finálny zážitok vyššiu váhu ako blúdiť tucet hodín v tuctovom svete. To nedokáže každý (mrk mrk na Someday You´ll Return a kúpte si to hneď a teraz) a poľskí vývojári z Movie Games opakovane potvrdzujú, že im to vôbec nejde.

Adventúrna časť sa skladá z behania po prostredí, ktoré sledujete z vlastných očí. Ak sa kurzor zmení na podobu ruky, môžete predmetom manipulovať, tzn. otvárate šuplíky, skrinky a podobné Amnesia-like blbinky. Mimochodom, Amnesia a Soma sú hry, ktorým sa Lust from Beyond nepribližuje. Dokonca aj staručká Penumbra má lepšiu atmosféru, o Get Even (ak chcete poľský príklad) a podobných novinkách nehovoriac. Občas nájdete zdrap papiera, ktorý obsahuje rady alebo úryvok zápletky, no scenárista mal možno tak 15 rokov a len nedávno zazrel vo výklade The Stand a chce písať o zle zakorenenom v každom z nás. 

A potom riešite adventúrne puzzle, pričom platí únavné pravidlo, že všetko musíte robiť postupne a logiku v tom nehľadajte. Príklad: Musíte sa vydať do sídla kultu, a tak beháte po dome a spovedáte jeho obyvateľov (postávajú ako sochy na svojich miestach) s cieľom získať dobrú dušu, ktorá sa na samovražednú výpravu vydá s vami. Takže beháte v dome, ktorý ste už nie raz prehľadali, nič v ňom nie je poriadne interaktívne, objavia sa nové predmety, niektoré dvere sa zamknú, iné zas otvoria. Natrafíte na mierne šialeného Jonathana, ktorý súhlasí s vašou ponukou. Už len nájsť odev okultistu a správnu masku. Handry nájdete, masku vám dá Hybrid (pracovné pomenovanie človeka s dvomi hlavami a jedným telom, pričom sa navzájom hádajú, jedna je dobrá, druhá zas zlá...), ale len za výmenu byliniek, ktoré má zas Mabel niekde vo svojej izbe.

Čo by ste reálne spravili? Išli za Mabel, pekne ju poprosili o pomoc. Ale nie, s Mabel ste si už svoje odkomunikovali (ehm), tak stojí pár metrov od svojej izby a ani sa nepohne. Vojdete do izby, zistíte, že na stole má rozhádzané karty, každú zdvihnete, pod kartami nájdete kľúč, ten pasuje do truhlice v kúte izby a v nej sú – fanfáry poprosím – bylinky. Len tie a nič iné. Bravó. Nadržane utekáte za dvojhlavým Hybridom, ten vám dá kľuč od svojej izby. Super. V jeho izbe zas hľadáte kód od trezoru (na stene sú iné masky, ktoré musíte chytiť a otočiť, aby ste našli na každej z nich číslo), kde nájdete požadovanú masku. Ach.

Puzzle sa zameriavajú takmer výhradne na mechanické hádanky, v ktorých musíte niečím otáčať alebo niečo niekam presúvať a vytvoriť obrazec či zoradiť časti mechanizmu do vopred určenej podoby. Pričom nákres buď nájdete, alebo sa k tomu nejako doklikáte. Čo sa týka dialógov, tak rozhovory nepôsobia prirodzene a tých niekoľko možností voľby je ľahko prehliadnuteľná zbytočnosť. Skôr vás uspia patetické prvky, ktoré akoby vypadli z hororov 70.-80.tych rokov. Pre mňa je to osobne guilty pleassure, ktorú obľubujem, no v Lust from Beyond to znie príliš umelo a hra sa tvári sakramentsky vážne.

Posledná zastávka sa týka akcie. Lust from Beyond snaží zavďačiť obom stranám publika: tým, ktorí nechcú bojovať, ale sa ukrývať alebo utekať, ale ak je zle, vytiahnete nôž a môžete sa rezať. Nefunguje ani jedna zložka. Zakrádanie sa trpí kvôli úbohej umelej inteligencii nepriateľov a absenciu zobrazenia, kedy vás protivník vidí. Súbojový systém je absolútne plochý: párkrát niekoho pichnete a padne. Ukazovateľ zdravia formou dielikov sa zobrazuje, len ak stratíte zdravie, rovnako je na tom vaše psychické zdravie. Obnovovanie formou lekárničiek, obväzov a liekov neprekvapí. Dokonca ani zbytočné „RPG prvky“, kedy si po nájdení artefaktu môžete navýšiť maximálnu hodnotu vybraných ukazovateľov. Zomieral som často, manuálne nie je možné ukladať pozíciu, za čo bravúrny potlesk a ďakujem. Ďalší hrdzavý klinček do rakvičky tohto úbohého pátosu.