Existujú hry, ktoré si zapamätáte napriek ich nevalným kvalitám. Jednou z nich je Postal, ktorý sa dokonca dočkal troch pokračovaní a v rámci pripomínania si starých dobrých časov pribudla Redux verzia – teraz vychádza konzolová PS4 edícia. Je skvelá, úžasná a prináša na naše obrazovky presne to, čím bol Postal v minulosti: priemernú, repetitívnu arkádu, v ktorej masakrujete ľudí.

Je to paradoxné. Redux verzia sa skutočne podarila, sumarizuje kompletný obsah a pre fanúšika pôvodného masakru ide vlastne o skvelé pripomenutie si krvavých orgií. Hra, ktorá vyšla v roku 1997, totiž ničím nevynikala – okrem strieľania do nevinných ľudí plaziacich sa po zemi a v smrteľnej agónií vykrikujúcich ako nič nevidia, potrebujú pomoc a podobne. Zábava? Svojím spôsobom sa dá pristúpiť na šokujúce vystúpenie punkových Running with Scissors. Nadhľad, sarkazmus a búranie stereotypov v hre funguje. Len nie je zábavná a má chyby, ktoré buď akceptujete, alebo vám pokazia celé hranie.

Hlavný hrdina Dude nemal najlepší deň a ak sa rozhodnete sledovať príbeh čítaním bizarných výjavov psychicky narušeného jedinca, všetka česť. Ale cesta k finálnej úrovni s kostolom vás prevedie viac než dvomi desiatkami máp (pôvodné ukončenie v škole v hre nie je), oproti pôvodnej hre sú doplnené úrovne z prídavku Special Delivery a Super Postal. Teda niežeby vám hra vydržala dlhšie než jedno krátke popoludnie či dlhší večer - za 3-4 hodiny máte hotovo aj s frustrujúcim opakovaním. Rôznorodé prostredia (rôzne mestá, odpočívadlo, jaskyňa, smetisko, vlaková stanica, farma, zábavný park, industriálny komplex, vojenská základňa, nákupné centrum, rezort) spočiatku prezentujú svoju pestrosť, no postupne sa z nich vytráca pobavenie a predstavujú skôr zúfalo nudný tunel.

Dianie sledujete z izometrického pohľadu, avšak niekedy kamera naberie úplný top-down smer. Preto je Postal iba arkáda a je fajn pripomenúť, že občas neprehľadná arkáda. Primárne sa snažíte zneškodniť policajtov, vojakov, agentov či špeciálne jednotky – teda panákov, ktorí sa snažia dostať hlavného hrdinu. Lenže keď okolo pobehujú desiatky nevinných ľudí, tak sa neraz stane, že schytá olovo aj babička o paličke. Niekedy to inak ani nejde, pretože umelá inteligencia občanom prikazuje pobehovať chaoticky po celej obrazovke, a teda slúžia aj ako účinné štíty.

Vlastne to je úplne všetko - máte mapu, ktorá je dostatočne malá na to, aby ste sa v nej nestratili a z jedného konca na druhý prešli za pár sekúnd. Na mape sú nepriatelia, zbrane, munícia a zdravie. Instantné pobavenie na 15-20 minút po náročnom dni v práci? Neuveríte, ale funguje to. Len potom musíte hru odložiť, pretože je vo svojej podstate stupídna a na rozdiel od omnoho lepších twin stick shooterov je krátka, repetitívna a frustrujúca. 

Navyše hra obsahuje chyby, ktoré sme kritizovali už pred takmer 25 rokmi. Ten čas letí. Napríklad: niekedy na vás strieľa niekto a neviete z ktorého smeru, pretože je kamera tak blízko diania a nepriateľ vás vidí, no vy jeho nie. Alebo: ovládanie na gamepade je omnoho nepresnejšie ako s myšou, čo znie šialene, ale v kombinácii s faktom, že ani pri hraní na PC som občas netušil, kam vlastne mierim a či to zasiahnem, mi oznamoval len inak sfarbený kurzor. A mieriť sa jednoducho nedá, nefunguje to poriadne a jediným riešením je „srabácka" taktika pomalého zakrádania sa, odlákania nepriateľov po jednom a zúfalého kľučkovania.

Občas vám v streľbe bránia prekážky o ktorých neviete, pretože samotný kurzor ukazujúci smer streľby je nastavený len niekoľko metrov od vás a do jeho senzitivity sa musíte trafiť a doslova postupne s analógovou páčkou hľadať ten správny pixel, kedy to bude zásah. Aj to len možno, ukazovateľ zdravia tu neexistuje. Len tých zásahov potrebujete základným samopalom niekoľko. Všetky zbrane majú taký obrovský rozptyl, že okrem samopalu a brokovnice budete používať maximálne tak revolver, ktorý je extrémne účinný a nepriateľa zneškodníte jedným alebo dvomi výstrelmi.

Chaos na obrazovke často vedie k tomu, že netušíte, kam mierite, pretože kurzor vám začne splývať s inými budovami alebo nenájdete ani postavu samotnú, podľa ktorej by ste vedeli identifikovať, kam vlastne mieri. Práve tieto momenty spoločne s neskutočnou presnosťou nepriateľov spôsobia, že to, čo ste v minulosti ignorovali a všetko si vynahradili hodením molotova do hudobného sprievodu, k dverám vlaku či verejných záchodov v parku. Teraz to však už nefunguje, hry sú trochu na inej úrovni. Alebo sme my hráči už takí nezmyselne nároční a vážime si svoj čas.

Technické spracovanie pred vyše dvomi desiatkami rokov ohúrilo maľovaným konceptom, dnes nejde o nič výnimočné, navyše si môžete vybrať „ten svoj filter“ a užiť si hru v 8-bitovom, čiernobielom, psycho režime a podobne. Nič to nemení na tom, že prostredie je (až na výbušné sudy) nezničiteľné a hoci pekne namaľované, postavičky sú ako päsť na oko a svojou mizernou digitalizáciou sa do neho nehodia. Majú málo animačných pohybov a celé to pôsobí kostrbato. Hudba takmer neexistuje, zvuky pozostávajúce zo streľby, výkrikov a zúfalého plaču stačia, ale ničím neprekvapia.

Okrem kampane tu máme aj Rampage mód – úrovne z príbehu si prejdete na čas a s bodovým ohodnotením, ktoré rastie vďaka násobkom zabití. Nepriateľov je na mape omnoho menej, takže sa napokon hranie zvrhne v bohapustú zabíjačku, v ktorej nad zábavou prevláda chaos a neprehľadnosť. Opakovanie tých istých úrovní s cieľom dosiahnutia vyššieho skóre je dnes už prežitá zábava, ktorá nie je dostatočným lákadlom na udržanie hráčovej pozornosti. Multiplayer v Postal Redux nenájdete.

Ako teda ohodnotiť Postal Redux? PC verzia mi pripadala na ovládanie lepšia, konzolová trpí na nepresné ovládanie o čosi viac. Nech však vylepšíte čokoľvek, pridáte do hry všetky mapy, dovolíte hru upravovať, stále to bude len Postal. Iba priemerná, brutálna a krvavá arkáda. Nič viac. Krátkodobý pohľad do minulosti nám jasne ukazuje, že nové verzie starších titulov prichádzajú nezávisle od kvality predlohy. Ak nepatríte medzi fanúšikov pôvodnej hry, Redux verziu ignorujte. Ak ste o hre počuli, ale nikdy ju nehrali, je iba na vašom zvážení, či chcete vyskúšať ako vyzerali a ako sa hrali priemerné hry pred 25 rokmi. Inak zbytočnosť.