Minulý rok vyšla na PC, Xbox One a PS4 decentná temná akcia s RPG prvkami v Souls štýle a vývojári z Cradle Games si mysleli, že by z toho mohol byť aj slušný port na Switch. Po premiére na tejto platforme je však jasné, že nedosahuje ani kvality pôvodnej verzie. Záleží však aj na tom, čo od toho očakávate.

Už od začiatku tu cítite veľkú inšpiráciu sériou Dark Souls. Naznačujú to jednotlivé prostredia, ktoré sa snažia byť pestré, niekedy ale pôsobia chladne a stroho. Podobne ako príbeh na vesmírnej stanici Irid Novo, ktorú ovládli kruté interdimenzionálne entity v rukách kozmických bohov. Nie je s nimi rozumná reč, a tak sa k slovu dostávajú zbrane, ktorých sortiment sa spolu s ďalšou výbavou hlavnej postavy postupne rozrastá. No bežne sa stáva, že pri opakovanom prechádzaní lokalít, čomu sa tu nevyhnete, natrafíte na úplne rovnakú korisť. A tak napríklad máte vo svojskom inventári niekoľko rovnakých chráničov hlavy a podobne.

Na začiatku je výbava skromná, každopádne máte primárnu zbraň na boj zblízka a zakrátko aj štít. Kým sa nepresekáte cez prvého bossa, pravdepodobne nič lepšie do rúk nedostanete. (Ale dobre, trochu vám pomôžeme, pri konzole v úvodnej časti Ambasáda použite kód, ktorý nájdete na jednom z obrázkov v recenzii a dostanete bonusovú výbavu z Kickstarteru) Pozitívom je, že máte predmet, ktorý poskytuje pár dávok na liečenie. Neskôr si už aj zastrieľate a potešia aj katalyzátory, získate moduly mysle a tela, nové spôsoby liečenia, sety s výstrojom. Použijete čipy na vylepšovanie a natrafíte na Omnicube programy. Dôjde aj na vlastnú výrobu s použitím rozličných materiálov.

Boj je solídny, máte niekoľko možných útokov a komb, pričom základom sú rýchle, ale slabšie výpady a silné, ale pomalšie seky, ktoré dokážu bežných nepriateľov nachvíľu rozhodiť. Avšak ovládanie na Switchi je nekomfortné. A do veľkej miery k tomu prispieva aj veľmi nepraktická kamera. Tá je totiž úplne statická, nemení sa, neprispôsobuje okoliu ani terénu. Musíte ju neustále manuálne nastavovať, aby ste videli, kam máte ísť, kvôli prehľadu o okolí a nepriateľoch. Skákanie na plošiny so skresľujúcimi pohľadmi príležitostne spôsobí dopad mimo so zranením, v horšom prípade rovno do priepasti s okamžitou smrťou.

Pohľad na svojho cieľového protivníka v boji si môžete uzamknúť, čo je aspoň čiastočná pomoc, keďže potom sa k nemu automaticky zakaždým natočíte. Ale tiež to vždy nefunguje stopercentne. Napríklad keď je viac súperov, pri prvom stlačení sa vám bežne neuzamkne ten najbližší, na ktorého sa pozeráte, ale niektorý úplne vzadu, čo vás zmätie. A stalo sa mi najmä pri bossoch, že napriek uzamknutiu som ich neraz nevidel pred sebou. Takže som bol nútený okrem veľmi náročného súboja s ťažkým oponentom súčasne zvádzať boj aj s nešťastnou kamerou. A to už je potom naozaj ťahanie za veľmi krátky koniec. Takže ľavá páčka pohyb, pravá babračka so zmenami pohľadu a pri stlačení uzamknutie cieľa, R, L, ZR na základné útoky a blok. K tomu ďalšie bojové kombinácie a B je na skok. Menu otvárané cez +, tam zdĺhavé prepínanie inventára smerovými tlačidlami.

Zvyknúť sa na ovládanie sa dá, ale tá kamera naozaj neskutočne rozptyľuje a zbytočne odvádza pozornosť od dôležitých vecí. Neraz môže za to, že opäť padnete a začínate celý úsek od začiatku. A pritom sa oživia všetci nepriatelia, ktorých ste predtým zlikvidovali. Takže opakované prechádzanie rovnakými úsekmi – čiastočne skrátené po objavení skratiek alebo o otvorení dverí z druhej strany, tie isté súboje, veľký boss, ale pokojne aj nejaký len o málo slabší veľký prisluhovač na polceste. Plus sa pri repete občas objaví aj ďalší extra protivník strednej akosti. No poriadne otravný je duch, ktorý sa často zjaví práve vtedy, keď zvádzate najťažšie boje, a tak prispeje k ešte väčším komplikáciám.

Skôr či neskôr aj tie vypäté situácie zvládnete, a to vďaka vylepšovaniu vašej postavy. Podobne ako prakticky všetky ostatné princípy aj to vychádza z Dark Souls a iných príbuzných hier. Na rôzne úkony využijete trhlinu, pri ktorej sa po úmrtí automaticky oživujete. Tam okrem iného použijete zozbierané axiony na permanentné zlepšenie svojich atribútov, medzi ktorými je, samozrejme, zdravie, stamina potrebná na útoky, bez ktorej musíte odpočívať, energia, sila, reflexy a ďalšie možnosti.

Cez niektorých bossov sa dostanete len s vysokými atribútmi a časté úmrtia vás nútia grindovať a neustále sa vylepšovať. Po vašom skone však obvykle musíte vyhľadať axiony s potrebnými bodmi, ktoré ste pri svojom zlyhaní stratili. A niekedy sú na takých miestach, kde sa vám to len tak nepodarí, respektíve zrejme opäť umriete. Priaznivci tohto žánru to, samozrejme, veľmi dobre poznajú. Pozitívom je, že môžete postupovať aj v kooperácii, kedy sa to zvláda lepšie, ale, prirodzene, na Switchi počítajte s plateným online pripojením.

Celkovo vám tu bude veľa vecí povedomých a vyslovené novinky nečakajte. Mnohým hráčom to však ani veľmi prekážať nebude. Ale najmä pri porovnaní s hrou na iných platformách bije do očí zhoršená vizuálna kvalita. Tú správne temnú, depresívnu atmosféru to síce má, ale downgrade z nej predsa len ubralo a hráči na Switchi sa môžu cítiť ochudobnení a podvedení. Bugov, na ktoré sa sťažovali najmä prví recenzenti, som tu už veľa nezaznamenal, no párkrát mi hra zmrzla pri štarte a raz padla s chybovým hlásením. Avšak dlhé nahrávacie časy pri vstupe do hry a po úmrtí sú stále neprimerané. Ozvučenie je obstojné, hudba sa snaží udržiavať napätie.

Hellpoint ani na pôvodných platformách nebol hitom, ale ani neurazil. Na Switchi však podliezol aj túto stredne vysoko nastavenú latku a priniesol škaredšiu verziu takej pomerne obyčajnej Souls hry. Pasujete sa tam so silnými protivníkmi aj kamerou a celkovo je to nekomfortné a málo príťažlivé. Rozhodne to nemá na Dark Souls, Bloodborne či Nioh. Stále však môže byť ako východisko z núdze, ak vás bavia neraz až frustrujúce súboje s takmer neporaziteľnými bossmi a chcete niečo aktuálne, kým sa neobjaví lepší kandidát.