Pascal’s Wager je akčnou hrou zasadenou do temného fantasy sveta postihnutého chorobou, ktorá zo všetkých ľudí robí prakticky zombíkov. Motiváciou hlavnej postavy je nájsť svoju priateľku Terezu, ktorá mu zo záhadných dôvodov stále uteká.

Hru začínate s Terrancom, ktorý predstavuje klasickú triedu bojovníka. Každá postava má 2 základné útoky, namapované na ľavé a pravé tlačidlo myši. U Terranca je to ľahký útok dýkou na ľavom a ťažký útok mečom na pravom tlačidle. Hráč môže v útokoch pokračovať a vytvárať veľmi jednoduché kombá, ak je teda rýchlejší ako nepriateľ alebo ak stíha pred útokom nepriateľa uskočiť. Úskok je nastavený na medzerníku a s WSAD má hráč kontrolu nad smerom pohybu aj úskokov / kotrmelcov.

Hráč má k dispozícii aj ďalšie postavy, ktoré dostáva do svojho tímu progresom v príbehu, pričom každý hrdina predstavuje inú triedu (tank s veľkým poškodením a ťažkopádnymi útokmi, hunter so strelnou zbraňou a rýchlymi, ale slabými útokmi apod.). Hoci základ by tu bol, hrateľnosť je brzdená oneskorenou reakciou hry na ovládanie a nemotornou umelou inteligenciou. Nepriatelia majú veľmi obmedzené zorné pole, sú všetci neuveriteľne pomalí a kvôli obmedzeným možnostiam boja so skupinkami sú častokrát osamotení a je veľmi jednoduché prebehnúť okolo nich. Okrem toho majú občas samovražedné sklony a ľahko sa navzájom odstrčia a omylom zhodia a zabijú sa tak navzájom.

Uhýbanie sa je tiež nekonzistentné – niekedy stačí uskakovať oproti útoku, inokedy hráč jednoducho zinkasuje poškodenie. Hitboxy tiež nie sú ideálne, hlavne u bossov, kedy aj napríklad kopija, ktorá je nad hlavou postavy alebo len sotva trafí zboku, aj tak hráčovi uberie HP.

Levely sú lineárne so skratkami k predošlým častiam mapy (skratky sú vždy nejaké výťahy, dvere, ktoré bolo možné otvoriť len z jednej strany alebo rebríky) a sú po nich porozhadzované rôzne predmety na vyrábanie perkov, elixír a podobne. Žiaľ, tu UI trošku zlyháva, keďže všetky predmety majú veľmi generické, čiernobiele grafické označenia, čo je problém hlavne u odvarov, v ktorých sa potom človek priamo v súboji nevyzná.

Predmety si hráč môže nastaviť na rýchle použitie a potom si ich meniť priamo v hre v samostatnom koliesku, ktoré zároveň spomalí čas. Levely majú tiež jeden problém – mnohokrát má hráč pred sebou platformu, ktorá už slúži ako neviditeľná stena, ale je krásne na úrovni postavy a zbytočne zavadzia a znemožňuje pohyb. Je to problém aj vtedy, ak je na tej platforme nejaký predmet a hráč sa na ňu musí dostať komplikovanejšie, hoci fyzicky je na jeho úrovni.

Hráč si môže vylepšovať pasívne štatistiky (poškodenie, rezistencia voči jedu a pod.) buď levelovaním postáv, na čo treba zabíjať nepriateľov, z ktorých padajú XP v podobe úlomkov kostí, alebo perkmi, ktoré sa vyrábajú pri checkpointoch – v hre vyobrazené ako oltáre, pri ktorých sa dajú aj vyrábať elixíry. Materiály na spomínané perky môžu padnúť z nepriateľov alebo sa dajú získať od tzv. Heggies. Sú to drobné žabky, ktoré sú poschovávané po leveli, ktoré vám za úlomky kostí, za elixíry alebo za špecifické predmety dajú materiály.

V prvých dvoch úrovniach je hráč zahltený tutoriálmi, ktoré neustále spomaľujú chod hry. Na druhej strane dobre a detailne vysvetľujú všetky herné mechaniky. Okrem textov v tutoriáloch je hrá aj bohatá na prestrihové scény a dialógy. V obidvoch prípadoch je problém s titulkami, ktoré nie sú v súlade so samotným rozhovorom.

Graficky je hra veľmi pozadu – nekvalitné tiene, slabá farebná paleta, mierne hranaté textúry a priveľmi nápadné neviditeľné steny, ktoré sú v rámci geometrie na úrovni hráča. Na druhej strane, zvuky sú rozpoznateľné jeden od druhého a hlasitosť je dobre vybalansovaná, každý nepriateľ, každé švihnutie mečom alebo streľba majú svoj vlastný efekt. Hra sa, žiaľ, vo výsledku, napriek dobrým levelom nehrá najlepšie kvôli ovládaniu a ani graficky neohromí.