Oddworld je moje obľúbené herné univerzum a Abe najobľúbenejšia postavička z tohto sveta. Prvé dve hry Abe’s Oddysee a Abe’s Exoddus, respektíve aj vynovenú verziu Abe’s Oddysee - New’N’Tasty, pokladám za najlepšie kúsky v sérii a rozhodne aj  top vo svojom žánri. U mňa bodujú viac ako Mario či Donkey Kong. Ďalšie hry z Oddworldu (Munch’s Oddysee, Stranger’s Wrath) ma už veľmi nezaujali, pretože sa spracovaním aj hrateľnosťou odchýlili od pôvodných konceptov. Soulstorm sa však vracia ku koreňom, hoci súčasne experimentuje s novými prvkami. Aj preto som znovu rád vstúpil medzi okatých mudokonov.

Skvelé je už to, že sa po experimentovaní s grafikou tvorcovia vrátili k pôvodnému štýlu, ktorý však pekne vylepšili modernými technológiami a efektmi. Výsledkom je pôsobivý vizuál, ktorý vývojári označili ako 2.9D.  V praxi to znamená, že postavičku sledujete takmer neustále zboku, avšak prostredia majú hĺbku a posúvajú sa podľa polohy hlavného hrdinu. Navyše sú tu rôzne prechody do popredia alebo úzadia, ktoré sú ale v hre využívané len ako doplnkové sekvencie pri vstupe do okrajových úsekov v leveli. Krásne to do hry pasuje a nespôsobuje nepresnosti pri manipulácii v priestore. Dizajn levelov ako taký je veľmi pôsobivý a pestrý a atmosféra práve taká pohlcujúca ako v prvých dobrodružstvá z Oddworldu. Celý príbeh sprevádza množstvo prestrihových scén, ktoré výborne vyzerajú a skvele dotvárajú dej. A všetko to dopĺňa  štýlová hudba, dabing a zvukové efekty, ktoré taktiež korešpondujú s klasickým originálom.

Samotný Abe je aj nie je taký, aký bol. V novom príbehu s pochmúrnym nádychom má komplexy, pochybuje o sebe a nevie sa zbaviť pút (na ústach), ktoré sú pozostatkom jeho otrockej minulosti. Avšak súkmeňovci v neho veria a spoliehajú sa na jeho pomoc, lebo ešte stále trpia pod nadvládou otrokárskych glukkonov, ktorí  využívajú závislosť mudokonov  na pochybnom alkohole. A, samozrejme, naďalej zastrašujú hliadkami ozbrojenými pochodujúcich aj lietajúcich sligov. S tými sa v hre stretávate prakticky neustále a Abe ich opäť dokáže ovládnuť, keď sa koncentruje a keď mu v tom nebránia bezpečnostné zariadenia, čo ho uzemnia elektrickým šokom. Sligovia majú aj odolnejšie variácie a rôzne zbrane, lezú po tyčiach a občas ich sprevádzajú známe slog „psy“.

Iné druhy nepriateľov sa objavujú len zriedkavo, čo je trochu škoda, no menšiu variabilitu protivníkov sa tvorcovia snažili vykompenzovať množstvom rozmanitých pascí a nástrah. Zahrňujú laserové zameriavače, ktorými mieria sligovia z úzadia a ak sa Abe neskryje, padne po jedinej rane. Vrátili sa detektory pohybu, míny, ktoré sa dajú deaktivovať pri sledovaní blikania a frekvencie signálu. Nebezpečné je bombardovanie zo vzducholode. Veľká časť deja sa odohráva v baniach, kde sú hrozbou ozubené kolesá, rôzne stroje, ktoré režú, búchajú či spália.

Abe si poriadne zaskáče po plošinách a ponad jamy. Veľmi často využíva dvojskok, pričom je veľmi dôležitá presnosť a správne načasovanie. Spiacich sligov nevyruší, ak kráča po špičkách a dokonca má vtedy možnosť aj ich okradnúť a niekedy i zviazať páskou, a tak úplne zneškodniť. Z iných hier tvorcovia prevzali skrinky, kde sa Abe môže skryť, ale nájde tam často aj nejaké suroviny, čo je v Soulstorme novinka. A s tou priamo súvisí výroba predmetov. Abe si totiž kedykoľvek po získaní receptu a s dostatkom zdrojov vie zhotoviť liek pre mudokonov, míny, odrážacie tvrdé cukríky, odvary s výparmi, v ktorých sa dá ukryť pred zrakom nepriateľov, omračovacie aj silnejšie výbušniny,  ktoré môžu zničiť slabšie konštrukcie a dokonca plameňomet.

Suroviny sa dajú získať aj z automatov, ak má Abe nejaké drobné, ktoré získa aj recykláciou prázdnych fľašiek. A niektoré veci sa dajú použiť priamo bez ďalších úprav – napríklad pivové fľaše, z ktorých po rozbití na zemi vytečie alkohol a ten vie Abe pekne zapáliť svetlicou. Pobehovanie horiacich sligov si vychutnáte, ale oheň využijete napríklad aj na prepálenie krehkých bariér. Len potom často musíte uhasiť povrch hasiacim prístrojom.

Soulstorm má vysokú náročnosť, avšak postup značne uľahčujú početné checkpointy, ktoré sa nachádzajú neďaleko od seba. Takže, keď sa vám konečne podarí prekonať nejakú pekelnú pasáž, už  vás nebude viac strašiť. Teda teoreticky. Checkponty však nie sú riešené úplne ideálne a niekedy viac škodia ako pomôžu.  Hlavný problém je ich nevhodné umiestnenie a  to, že sa automaticky aktivujú vtedy, keď popri nich prejdete a ak ste predtým urobili zásadnú chybu, už ju neodčiníte. Level totiž môžete začať buď celý od začiatku, alebo pokračujete od posledného aktivovaného checkpointu. 

Hlavným cieľom v každom leveli je dostať sa na jeho koniec, ale nemenej dôležité je zachrániť pritom čo najviac zotročených mudokonov. Bežne zahynú, keď vás niekam nasledujú a je prirodzené, že to chcete napraviť. No ak vaši druhovia skonajú a vy medzitým, hoci nechtiac, vbehnete do ďalšieho checkpointu, už sa tento krok nedá vrátiť späť. Vie to naozaj poriadne naštvať už preto, že počet zachránených súkmeňovcov ovplyvňuje celkovú úspešnosť levelu, čo má navyše aj dopad na zakončenie celej hry.

Funguje to nasledovne. Ak v úrovni zachránite aspoň 80% percent mudokonov, získate za to dobrú karmu.  Hra má 15 levelov, plus dva prémiové a štyri možné zakončenia. Ak zo štandardnej pätnástky dosiahnete šesť  a menej levelov s dobrou karmou, čaká vás najhorší koniec. 7-11 levelov znamená zlý koniec, ale s efektívnejšou prestrihovou scénou. 12 z 15 levelov vám zaručí dobrý koniec, ktorý navyše odomkne prémiové úrovne. 80% úspešnosť vo všetkých sedemnástich leveloch znamená najlepšie finále a extra predelovú scénu. 

Prejsť level ako taký vlastne nie je až také ťažké, ale zachrániť pritom potrebný počet svojich druhov je už fuška. Našťastie, kedykoľvek môžete skúsiť reparát v samostatnej sekcii s absolvovanými úrovňami. Vyberiete si ľubovoľnú z nich a ak ju zdoláte lepšie, prepíše sa vám na lepší výsledok. A môžete tak dodatočne získať dobrú karmu, ktorá sa následne zohľadní v príbehu. A týka sa to zachránených aj trofejí, napríklad za odhalenie skrytých miest a podobne. Háčik je v tom, že opakované levely musíte prejsť bez toho, aby ste prerušili hru. Fungujú tam síce checkpointy, ale neukladá sa globálny progres, len výsledok. Každopádne, ak kvôli prešľapu s checkpointmi prídete o možnosť zachrániť niektorých mudokonov, reštart celého levelu vás nepoteší.

Mudokoni si vás v leveloch nevšímajú, kým ich neoslovíte, dovtedy poctivo pracujú a drú. Na ich koordinovanie máte dva základné príkazy – oslovenie, respektíve privolanie a pokyn na zastavenie. To napríklad preto, aby ste preskúmali terén alebo odstránili z cesty prekážky bez toho, aby boli vaši súkmeňovci v ohrození. Okrem toho im môžete nastaviť agresívny režim a v menu spoločníkov priradiť základné veci z vašej výbavy. Tie potom budú sami hádzať po nepriateľoch v dohľade. Väčšinou je však bezpečnejšie držať mudokonov v úzadí, aby ste o nich neprišli. No pomoc vo výťahoch, na ktoré sa zameriavajú hliadky, sa môže hodiť. Zasiahnuť náhle sa objavujúcich nepriateľov len vlastným zameriavačom striel je totiž niekedy pomerne náročné.

Mudokonov musíte priviesť k vtáčiemu portálu, ktorý Abe otvorí meditáciou a oni tam potom naskáču a sú zachránení. Komunikácia so svojimi druhmi bola jednou z unikátnych súčastí prvých hier. Len škoda, že je v Soulstorme okresaná. Zostalo poď a zostaň, menej využívaná podpora v agresívnom režime a možnosť s určitým počtom mudokonov urobiť niečo súčinne - napríklad otočiť kohútikmi. Takýchto aktivít je však výrazne menej a upokojovanie vystresovaných druhov či efektívne popiskovanie so správnou tóninou, ktorým sa Abe dorozumieval s vybranými postavami v Abe Abe’s Exoddus, tu nenájdete. Rovnako si už nezajazdíte na nejakom zvierati, čo bol tiež pekný doplnok. Na druhej strane pribudli masové záchranné akcie, kde okrem prevedenia jednotlivcov musíte ustriehnuť celý dav so stovkami mudokonov .To sú však veľmi stresujúce pasáže, pretože počas presunu vašich súkmeňovcov ohrozujú nepriatelia z niekoľkých pozícií a vy ich musíte rýchlo spacifikovať.

A pri tých rýchlych pasážach by ste ocenili dobré ovládanie. Niežeby bolo vyslovene zlé, ale do istej miery trochu nepraktické. S konzolovým ovládačom by vám to mohlo ísť lepšie. Asi i preto tvorcovia v odkazoch a pomôckach aj v PC verzii uvádzali len funkcie a ovládacie prvky gamepadu. Pritom hra podporuje klávesnicu aj s myšou a ovládanie sa dá prestaviť, hoci nie úplne bez problémov. Ja som celú hru prešiel bez gamepadu a myš sa mi veľmi osvedčila najmä pri hádzaní predmetov, kde sa ňou dalo pekne mieriť. Ale musel som spočiatku zdĺhavo skúmať, ktoré klávesy na čo slúžia.  A to len kvôli nedbalosti tvorcov, ktorí to v tomto smere jednoducho odflákli.