Herný trh sa neustále mení a jeho vývoj v posledných rokoch sa niektorým hráčom až tak nepáči. Existuje obrovské množstvo vecí, ktoré vás môžu hnevať – kopa mikrotransakcií, obsah rozkúskovaný na DLC, vydávanie nedokončených hier a podobne. Ak by som chcel len tie negatíva vypisovať, v tejto recenzii nebude nič iné a dĺžka je rovnaká. Ale mňa osobne hnevá, že sa z mnohých žánrov stávajú ohrozené druhy. Adventúry sú na pokraji vyhynutia napríklad a už som poriadne dlho nehral poctivé akčné autá. Niečo ako Death Rally sa dnes už nevyvíja, no hry na štýl Interstate '76/'82 zmizli úplne. Aj preto, že mi tak chýbajú, som ihneď skočil po Drive Buy, jednoduchej hre s poriadne vulgárnym názvom.

Za hrou stojí malé a neznáme štúdio Glitchers, ktoré chcelo priniesť jednoduchú akčnú hru s autami založenú na multiplayeri. A podarilo sa mi to. Akurát je otázne, či to vôbec stačí a či to spravili dosť dobre. A asi nemá zmysel chodiť okolo horúcej kaše, číslo hore ste videli a koniec koncov až takto ďaleko v texte sa mnoho z vás ani nedočítalo. Rovno predbehnem veľa odsekov a aspoň krátko prezradím, že sa síce Drive Buy nehrá zle, ale nejaké naozajstné kvality tu veľmi nenájdete, čo vám bude asi aj ľúto, ak vám chýbajú podobné hry ako mne.

Hra začína tutoriálom, ktorý vám chce ukázať hrateľnosť a vysvetliť princípy herných režimov, pričom to nepôsobí zle. Jazdíte si so svojou dodávkou po malej mapke, zbierate body (spôsob ich získavania sa už líši podľa režimu), unikáte pred súpermi a pokúšate sa o to, aby ste mali po uplynutí časomiery najviac bodov. Tutoriály si môžete postupne prejsť všetky, aby ste zvládli nielen ovládanie a pravidlá, ale tiež používanie rôznych power-upov. Pri tom všetkom si navyše hovoríte, že to môže byť pomerne príjemné prekvapenie a až sa divíte, že ste o hre doteraz nepočuli. Veď takto chytľavá, aj keď drobná vec si musela nájsť slušné publikum.

No lenže nenašla a to nie je jediný problém hry. Navyše nemusíte čakať dlho na to, aby sa vám ten najväčší problém ukázal. Povedal by som, že to trvá tak hodinku, možno dve. Síce sa stále pri hraní pomerne bavíte, no akosi sa to nikam neposúva, hra sa okolo vás nemení a zisťujete, že stále dookola robíte to isté. Začnete sa tak sami seba pýtať, či tu vôbec je dostatok obsahu. Hra nie je free to play, autori za ňu chcú 22 eur, takže by mala ponúkať aj zaujímavú porciu obsahu. No neponúka. Pri hraní som sa nevedel zbaviť pocitu, že je hra stále len v Early Access verzii a rozhodne by tu toho malo byť viac a tým nemyslím len mapy a autá, ale k tomu sa ešte dostanem.

Poďme najskôr na režimy, lebo to je vec, ktorá vás pri hre prekvapivo stále bude držať, aj keď vám už ostatné jej súčasti budú hovoriť, že by ste ju mali dať za hlavu a venovať sa niečomu zaujímavejšiemu. Sú tu tri a všetky tri vychádzajú z dosť atypickej štylizácie hry. Je síce o bojovaní, no nenájdete tu po zuby vyzbrojené autá ako v Carmageddone. Nájdete tu rôzne autá pre kuriérov – hlavne dodávky, ale aj niečo trochu rýchlejšie. A aj preto je prvým režimom Delivery Battle. V strede mapy sú balíky, vy si ich musíte zobrať a roznášať k postavičkám porozhadzovaným na mape. Každá postavička má daný určitý počet, takže si balíčky musíte dopĺňať. Po odovzdaní dostanete body, no pozor, na mape sú power-upy, ktorými vám idú súperi po krku. A môžu vás pripraviť o už získané body.

Režim Payday je o tom, aby ste na konci časomiery mali najviac bodov/peňazí. Nejakú kôpky sú na mape hneď v úvode, takže sa hráči rozbehnú pre svoje kôpky a potom likvidujú súperov, aby získali ich podiel. Je to rýchlejšie, ani trochu o taktike, ale zabaví. Posledný režim je Piggybank, ktorý je variáciou na dobre známe pravidlá. Na mape je jedno prasiatko/pokladnička a kto je pri ňom prvý, ten si ho uchmatne a drží dovtedy, kým doňho iný hráč nenabúra. Úlohou je držať prasiatko čo najdlhšie a toto je asi môj najobľúbenejší režim, je najviac dynamický a aj akčný, bez čoho nevyhráte.

Tri režimy sa zdajú byť málo, ale ono to v takejto drobnej hre vlastne aj celkom stačí. Hlavne je každý z nich iný, takže sa aj medzi sebou dosť odlišujú. V takom Delivery Battle dokážete vyhrať bez použitia jediného power-upu napríklad. Navyše sa to aj strieda podľa nálady hráčov. Pred pripojením do hry a po pripojení do lobby máte pár sekúnd na hlasovanie, aby ste si vybrali režim a aj mapu zo štvorice ponúkaných. Keďže hrá vždy štvorica hráčov, vždy môže zahlasovať každý za jednu, vtedy to hra náhodne vylosuje.

Horšie je to už autami. Tých je 6 a tiež sa pekne odlišujú vlastnosťami, avšak získavate ich levelovaním, čo je v takejto hre trochu problém. Bude vás baviť tak do polovice levelovania a to aj v prípade, že ste platení za to, aby ste hru hrali. A to je trochu škoda, chceli by ste si aspoň vyskúšať to málo možností, čo tu je, ale medzi vami a autami je bariéra trvajúca niekoľko hodín. Dodávky sú pritom doplnené o tradičnú americkú muscle káru alebo napodobeninu Nissana 350Z, takže autá, v ktorých jazdiť chcete.

A lepšie to nie je ani s mapami. Hráte už nejaké 4 hodinky a všímate si, že hráči stále hlasujú za tie isté. Trochu vám to začne prekážať, dali by ste si už aj niečo iné, no oni vás vždy prehlasujú. Keď sa však nad tým zamyslíte, uvedomíte si, že problémom je vlastne to, že tu sú len asi 3 mapy. Keďže tu nie je možnosť založiť vlastnú súkromnú hru s vlastnými pravidlami, asi sa nikdy nedozviem, či je tu aj nejaká štvrtá. Každopádne je to málo, všetky sú navyše veľmi malé a prakticky sa nemenia, takže sa zážitok z ich hrania taktiež nemení. Pritom by stačilo tak málo, pripraviť pár ďalších máp s aspoň trochu rôznorodejšími prostrediami, hneď by to bolo veselšie.

Ak je tu aspoň niečoho relatívne dosť, tak sú to možnosti customizácie. Hra akoby sa už pripravovala na to, že raz pôjde do free to play modelu, tak obsahuje hernú menu, za ktorú si kupujete skiny, emoty a podobné nezmysly. Za peniaze sa kúpiť nedajú (možno zatiaľ) a niektoré sa dajú získať aj hraním, no ak sa chcete viac odlíšiť, treba zbierať hernú menu a kupovať. Je škoda, že takáto hlúposť tu už je, ale poriadny systém progresu, rating a ďalšie motivujúce prvky nie. Po čase sa tak budete pýtať, čo vás tu vlastne drží – obsahu málo, progres žiadny, hra ani len vaše štatistiky nezbiera, aby ste sa kochali tým, akú máte obrovskú úspešnosť. Na rebríčky rovnako zabudnite.

Je ale jedna vec, ktorú môžem s čistým svedomím pochváliť, je to zvuk. Na takto malú hru je perfektný. James Falconer si užíva úlohu komentátora (a prakticky jediného hlasu v hre). O hudbu a efekty sa postaral Jon Dix a vytvoril štýlový synthwave soundtrack, ktorý sa naozaj veľmi dobre počúva, aj keď neobsahuje veľa skladieb (len 10). Dokonca by som povedal, že kašlite na hru a kúpte si radšej soundtrack, je výrazne lepší. Graficky to tiež nie je najhoršie, dobre sa to hýbe aj na Switchi a má to svojský štýl.

Je mi naozaj ľúto, že sa nekoná aspoň čiastočný návrat k hrám, aké som si obľúbil kedysi dávno. Drive Buy nie je úplne na zahodenie, ale rozhodne to nie je hra, ktorú by ste si mali kúpiť za 22 eur. Ak ju niekedy nájdete v nízkom tieri  v Humble Bundle či niekde inde zadarmo, siahnite po nej, vyskúšajte si ju, vypočujte si jej soundtrack a ak bude s kým, tak si aj zahrajte. Pomôcť môže fakt, že hra od vydania obsahuje crossplay multiplayer, takže je tu šanca, že si zachová aspoň nejakú komunitu naprieč platformami. No aj keď vie byť hra chvíľkami zábavná a to najmä v prvých pár hodinách, jednoducho je tu toho príliš málo – málo áut, málo máp, málo vecí, ktoré by vás to udržali a tým pádom aj málo motivácie hrať ďalej. Autorom sa síce nedá uprieť snaha, robia napríklad doubleXP eventy, ale toto sa malo ešte pár mesiacov ďalej piecť.