Wonder Boy: The Dragon's Trap možno niektorí z vás ani nepoznajú, no je to jeden z najlepších remakov za posledné roky a ak ste hru nehrali, rozhodne si ju bežte hneď vyskúšať, je dostupná na viacerých platformách. Originál z roku 1989 autori pretvorili s láskou, zachovali všetko, čo v nej fungovalo, a k tomu pridali naozaj podmanivý ručne kreslený vizuál. Od jej vydania ale prešli už 4 roky a fanúšikovia hladní po niečom podobnom nemali až toľko príležitostí si vychutnať podobné zážitky. Teraz je tu ale remake dvojky a s ním aj nejaké to prekvapenie.

A tým prvým prekvapením je asi názov. Séria sa síce volá Wonder Boy, no keď v roku 1994 vyšla na Mega Drive štvorka, jej hlavnou postavou nebol „boy“. Hra má totiž hlavnú hrdinku a v Wonder Boy: Asha in Monster World sa a ňu môžete pozrieť lepšie ako kedykoľvek predtým. Nemusíte byť znalcami série, aby ste si novú hru užili. Nemusíte dokonca poznať ani originál. Akurát je škoda, že na rozdiel od remaku trojky už tu nemáte možnosť si prepínať. Pôvodná verzia je len samostatnou súčasťou retail edície hry, k digitálnej ju nedostanete.

Niežeby tu príbeh zohrával nejakú dôležitú rolu, no remake ho možno o trochu viac rozšíril a výsledkom je taká pekná variácia na rôzne rozprávky ako z Tisíc a jedna noc. Zoznámite sa s Ashou, mladou hrdinkou, ktorá započuje duchov, ako prosia o pomoc. Vydáva sa tak do vzdialeného mesta, kde ju princezná poprosí o pomoc mestu, ktorého štyria strážni duchovia zmizli. Musí ich zachrániť a zároveň zbaviť mesto temnoty, ktorá naň pomaly sadá. Postupne sa dostanete do štvorice svetov cez chrám v centre mesta a pomedzi to môžete po meste behať, interagovať s postavami aj vecami, zbierať mince alebo navštevovať obchody.

Hra je v zásade metroidvania titulom, aj keď trochu priamočiarejším. To znamená, že prostredia, ktoré prechádzate, zvyknú obsahovať aj nejaké tie menšie odbočky, kde dostanete bonusy navyše v podobe vylepšení alebo mincí, ale nedá sa tam tak jednoducho dostať. Napríklad na to potrebujete schopnosť, ktorú ale získate až neskôr. Neskôr sa tak do týchto pasáží už prejdeného sveta môžete vrátiť, ale nie je to nevyhnutné. Môžete hrou len prebehnúť, nemusíte všetko zozbierať, aj keď vám to jej prechádzanie môže zjednodušiť.

No a okrem toho vyššie popísaného je hra hlavne 2D akčnou skákačkou, kde sa veľa naskáčete aj za pomoci vášho šikovného zvieracieho spoločníka a ešte viac nabojujete svojou šabľou. Asha je totiž až prekvapivo obratná a hlavne zručná, takže sa pri bojoch s bežnými potvorami, duchmi, kostlivcami a neviem čím ani nezapotí. Bossovia jej síce trochu dajú zabrať, no ak odhalíte ich vzorec pohybov/útokov a osvojíte si aj správne smerovanie útoku dokonca aj v skokoch, nebudete s tým mať problém. Na hre badať jej pomaly 30 rokov staré korene, ale nemôžem povedať, že by sa hrala v tomto ohľade zle. A to hlavne vďaka tomu, že majú súboje aj svoju taktickejšiu rovinu.

Každého nepriateľa tu síce dokážete poraziť, ale môžete si to zjednodušiť. Nepriatelia v hre sú totiž rozdelení podľa toho, aký druh útokov na vás používajú – ohnivý, ľadový a podobne. Vy si môžete podľa toho kúpiť štít a pripraviť sa na prostredie, do ktorého idete. Vhodným výberom štítov dokážete pošetriť nejaké tie srdiečka práve na bossov na záver. Zbrane už nemajú takýto takticky rozmer a v zásade si v obchodoch viete kúpiť len silnejšie, aby ste nepriateľom pôsobili viac škôd. Štíty ale fungujú veľmi dobre, akurát mi osobne nevyhovuje namapovanie obrany v hre. Na vytiahnutie štítu totiž musíte stlačiť šípku/analóg smerom dole, čo nie je práve pohodlné a ani intuitívne. A hlavne sa v zápale boje môžete nechtiac útokom otočiť chrbtom, lebo nedáte len dole, ale aj trochu do strany. Zbrane, štíty a aj základ života si dokupujete u obchodníkov, počas hrania si dodatočný život rozširujete zbieraním artefaktov po leveloch. Ak ich máte 10, pribudne vám srdiečko.

Poďme ale na to, čo tu až tak dobre nefunguje a to je trochu dizajn levelov. Tie sú rôznorodé, pestré, pekne navrhnuté z hľadiska artu, ale trošku v mojich očiach kolíše to, že sú relatívne dlhé a pritom stále rovnaké. Teda chodíte rovnakými koridormi, chodbami, lúkami a neviem čím, pričom ak sa to zmení, tak často aj tak len na ďalšiu sériu rovnakých chodieb. Trošku sa v tom stratíte a na konci už naozaj budete potrebovať mapu. A to všetko nie je úplne dobrá vizitka pre dizajnérov a ani pre hru ako takú. Prostredia by tak rozhodne mohli a mali byť vizuálne bohatšie, aby ste nemali dojem, že chodíte dookola.

Podobne mi nevonia ani „backtracking“ po meste medzi jednotlivými levelmi. Po každom leveli sa tam vrátite, aby ste sa dostali ďalej, ale akosi netušíte, čo by ste mali robiť, aby ste sa dostali ďalej. Sami viete, že chcete ísť do obchodu, aby ste za nazbierané mince kúpili lepšiu výbavu. Ale už neviete, kde nájdete medailón, ktorý vás posunie ďalej. Raz ho získate z dialógu, potom zas z truhlice, pritom počas hrania narazíte na desiatky úplne rovnakých truhlíc, tak neviete, prečo by vás práve táto mala zaujímať práve teraz. A tak beháte po meste, klikáte na každú postavu, otvárate každú truhlicu a čakáte, odkiaľ vám vypadne medailón. Mesto je navyše základný hub, kam sa viete vrátiť aj z rozohraného levelu pomocou džina a to takmer kedykoľvek (snáď len počas súbojov s bossmi nie). To vás môže zachrániť, ak už nemáte životy. Nedokážete sa však už vrátiť späť na miesto, z ktorého ste level opustili.

Ešte k tomu recyklovaniu koridorov a behania po meste musím dodať samotný záver. Úplne posledný level je vlastne akousi recykláciou všetkého, čo už máte za sebou. Čelíte všetkým doterajším nepriateľom a dokonca hra pred vás postaví aj bossov, ktorých ste už zdolali. Sú momenty, kedy to pripadá ako nejaký boss rush režim. Tých bossov už teraz dáte hravo, no kým prvý raz vás bavili, teraz je to už len otravná prekážka na ceste k tomu finálnemu. A nehviezdi ani dĺžka hry, ktorú dokážete prejsť za 3 a pol hodiny a to je dosť málo. Je to však takmer 1:1 remake, takže ak ste náhodou poznali pôvodnú hru, nebude to pre vás prekvapenie.

Späť k veciam, ktoré musím pochváliť. Jednou z nich sú aj hádanky. Tých tu nie je veľa a zväčša ich nájdete v neskoršej časti hry. Fungujú však veľmi dobre, nie sú veľmi náročné, len tak akurát, aby ste aspoň na minútku pohli hlavou. Navyše je na nich sympatické to, že vás nútia zobrať si papier a pero (alebo teda mobil) a spraviť si poznámky. Hry toto už dnes od hráčov často nechcú, čo mi možno aj chýba.

Už v úvode som ospevoval parádny 2D ručný art predchádzajúceho remaku a pri oznámení tejto hry som dúfal, že tu to bude podobné. Avšak autori hry sa rozhodli pre trojrozmerné spracovanie postáv aj objektov a nie je to až také pekné. Niežeby hra bola škaredá, akurát tá predchádzajúca nastavila latku tak vysoko, že to remake štvorky jednoducho nedokáže dotiahnuť. Poteší ale to, že si hra stále zachováva svoju identitu a naozaj berie len pôvodné veci, ktoré pretvorila do moderného kabátu. To isté platí aj pre hudbu, ktorá sa v modernejšom prevedení počúva veľmi dobre a naozaj sadne k hrateľnosti a aj jednotlivým prostrediam.

V úvode som spomenul, že oproti remaku trojky prináša tento remake nejaké to prekvapenie. Prvým je hlavná hrdinka vzhľadom na názov. Druhým to, že v porovnaní s trojkou to nie je tak dobrá hra. Wonder Boy: Asha in Monster World rozhodne nie je zlá hra, je to dobrá hra, ibaže nie až taká, ako by ste možno chceli. Hlavne tými jednotvárnymi chodbami, ktorými budete chodiť, si vás nezíska. Ani niektorými dizajnovými rozhodnutiami a prvkami. A možno ani grafikou. Stále je to ale nadpriemerná, dobre spracovaná a zábavná hra, ktorá fanúšikov žánru môže osloviť, nie však dokonale pohltiť.