Experimentálne prvky nie sú minulosťou ani v moderných hrách a prekvapivo ani na poli akčných hier z pohľadu prvej osoby. Obzvlášť posledné roky tomu dávajú za pravdu a hráči sa tak môžu dostať k titulom, ktoré od tradičných mechaník majú na míle ďaleko. Horšie je už dostať sa pod kožu konzervatívnym jedincom, ktorí od FPS nečakajú nič iné ako klasickú doomovku.

Quantum League, ako názov naznačuje, je titul pre viacerých hráčov, kde svoje skúsenosti zúročíte v zápasoch 1v1, alebo 2v2. Málo? Nemyslím si. Quantum League je totiž niečo iné ako klasická vyvražďovačka či turnaj. Unreal Tournament to nie je a Quake 3: Arena už vôbec nie. Toto skôr pripomína svojou atmosférou Portal. Tu sa používa viac mozog ako rýchle reflexy, aj keď ani tie nie sú na škodu.

Pointou celého hrania je pochopiť hranie sa s časom a ako to funguje. V prvom kole zastrelíte protivníka, ktorý môže vziať lekárničku a oživiť sa. Dovtedy musíte obsadiť čo najviac bodov na mape. Háčik je v tom, že máte málo času. Ten sa vráti a idete znova v druhom kole. Tam v zápase hráte vy a zároveň vaše minulé ja. Točí sa vám hlava? Nekončíme – ešte je aj tretie kolo. Pravidlá sa dajú naučiť, zároveň musíte byť trošku trpezlivými, lebo je tu veľa čakania, a preto aj nuda.

Hra je pomalá, ale krátka. Stále zlepšujete svoje schopnosti. No a v posledných dňoch dúfate, že nájdete nejakého protihráča. Hoci mala hra celkom dobrý marketing, rozdávali sa kľúče, navyše vôbec nie je drahá, nepomohlo to. Dokonca na Steame sú recenzie veľmi pozitívne a napriek tomu to hrá veľmi málo záujemcov. Pritom na jeden zápas stačí jeden alebo dvaja živí spoluhráči. Čiže častokrát sa do hry vôbec nedostanete, prípadne budete dlho čakať. Dôvod je prostý – nie všetky nové trendy môžu zaujať, alebo je hra príliš komplikovaná.

Tretím dôvodom môže byť zlá prístupnosť. Takzvaný onboarding do hry je komplikovaný a neprívetivý. Nie je nič, čo by vás zaujalo. Tutoriál je nezáživný a tuctový, hra vyzerá príliš umelo. Herné mechanizmy síce oslovia, ale pri skúšaní a testovaní je z toho pocit, že autori síce vymysleli niečo inovatívne, ale chýbal im človek, ktorý by tomu dal dušu. Celá hra stojí a padá na celkovom záujme hráčov. Nedúfam, že sa tento aspekt niekedy zmení. Ak by mala krajšiu grafickú stránku, mohla by sa prezentovať ako demo nových nápadov. Takto je to titul, ktorý napriek svojim kvalitám zapadne do džungle nepovšimnutých hier.

V ponuke je na výber viacero zbraní. Jedná sa o klasiky a všetky máte prístupné ihneď od začiatku každého kola. Je len na vás, ktorú si vyberiete. Mňa očarila predovšetkým ostrelovačka, s ktorou som šikovne a bez debát vedel vyhrať zápas. Možno je hra aj zle optimalizovaná pri výbere spoluhráča. Niekedy som vyhrával jedna radosť a inokedy som sa pomaly ani nestihol pripojiť do hry a už som si hľadal hrobové miesto.

Ovládanie času a celkovo hranie sa s časovými rovinami sú vo videohrách dlho. Lenže kým v hre pre jedného hráča sa s tým hrá jednoducho, v hre pre viacerých hráčov je to už trošku tuhý oriešok. Preto oceňujem, že sa vývojári do toho pustili. Možno to v budúcnosti niekto zopakuje a bude úspešnejší. Hoci v tomto prípade je hráčov menej ako pri klasických turnajovkách.

Grafická prezentácia je, ako som už naznačil, chabá. Technicky všetko funguje ako má, ale hra hoci nie je škaredá, nezaujme. Všetko je v nej umelé, nudné a strohé. Ako hry z burzy. Na herných tituloch oceňujem najviac autorskú pečiatku, niečo čo hru odlíši od konkurencie. V tomto prípade je to dobre spracovaný nápad a jeho následné prevedenie v praxi. Ostatné aspekty ale zaostávajú

Quantum League napriek všetkému odporúčam tým, ktorí radi skúšajú nové hry a určite je fajn zahrať si FPS, ktorá nečerpá len z vašich reflexov, ale núti vás používať aj šedú mozgovú kôru. Za mňa je hra experimentom, ktorému stačilo málo, aby bol výnimočný, ibaže nakoniec všetko dopadlo inak.