Ešte sme sa ani nespamätali z remaku detektívok Famicom Detective Club a na Switch (i PS4 a PC) sa núka ďalšia perla. Shin Megami Tensei je skvelá séria, ktorú si možno vybavia pamätníci z čias PS2 a tretí diel patrí obzvlášť medzi vydarené. V európskych krajinách vyšiel s podtitulom Lucifer’s Call, v USA ako Nocturne a nemusíte hrať ani jeden diel, aby ste ho užili naplno aj o 17-18 rokov neskôr.

Nocturne má svet naruby, pretože tradičný koniec sveta, ktorému sa snažia hrdinovia predísť na púti proti zlu, nastáva v prvej hodine. Idete pozrieť svoju učiteľku do nemocnice v Shinjuku, jednej zo štvrtí Tokia, a zrazu sa stratíte v útrobách špitálu, objavíte pár bizarných postáv a v tom momente sa odohrá udalosť menom Conception. Japonská metropola sa mení na sféru, takže Tokio je zrazu guľaté a medzi štvrťami sa pohybujete ako v guli.

Milovníci Nipponu a špeciálne hlavného mesta sa môžu tešiť na parádnu sériu odkazov. Svet zložený z reálnych štvrtí obsahuje mnohé odkazy a fanúšikom rázom srdce poskočí, keď zistia, že ich čaká aj Yoyogi Park, Shibuya, Ginza, Ikebukuro či iné chuťovky. Pravda, Conception ich zmenil, ale keďže medzi štvrťami vás čaká putovanie akoby po púšti, každý kúsok mesta je zrazu osviežujúci. Môžete sa túlať po uliciach a keď uvidíte aktívnu časť, nazriete dnu. Svetová mapa využíva izometrický pohľad a až keď nakuknete dnu, prepne sa do 3D pohľadu z tretej osoby. Niekedy vás čaká ikonické námestie či križovatka (Shibuya), inokedy aspoň malý park, kde kempujú víly či nedostupná oblasť.

Štruktúra hry je pestrá, zaujímavá a ženie vás vpred. Paradoxne, prvá hodina ma osobne neoslovila ani po rokoch, lebo sa vlečie, nemá taký spád a úvod je skutočne čudný. Osoby sa dosť ťažko uchopia, nepomáha ani lepšia grafika – je to čosi divné. Rozhodne však treba zotrvať, prehrýzť sa úvodnou sekvenciou a putovať ďalej.

Vyzerá to bizarne, ale funguje to znamenito. Keď vstúpite do interiérov, snažíte sa prekutrať každučký kút, otvárať dvere či brány a narazíte na démonov – časť z nich sa vyrozpráva, iná venuje predmet či vás uzdraví a niektorí vás aj napadnú. Sú to smutné priehľadné duše a táto lotéria reakcií vás udrží v strehu – neradno ich vynechávať a navyše často putujete sami, takže interakcia s nimi obohatí prechádzanie Tokiom. Ale pozor, aj v labyrinte sa často objavujú viaceré bizarné postavy ako Dáma v čiernom, malý chlapec či starec na vozíku a prednáša múdra, ktorým spočiatku nedokážete rozumieť. Sú to skôr náznaky niečoho, čo máte pochopiť neskôr...

Či nemocnice, labyrinty alebo iné chodby, často sú to rozsiahle prostredia rozložené na niekoľko poschodí. Hra má prehľadnú mapu a rada ukáže, čo ste už objavili – a čo ešte nie. Avšak sú momenty, kedy mapa i labyrinty klamú. Sú totiž opticky delené na miestnosti a medzi nimi sú určité prechody. A niekedy je prechod slepý a vrátite sa na začiatok poschodia. Ak cesta pokračuje, prejdete do novej časti. Neraz nájdete križovatku a postupne skúšate, kedy vás hra vedie ďalej – a kedy späť na štart. Je to hra s hráčom, ale nie márna, pokiaľ máte trpezlivosť a chuť objavovať. Na Switch máte možnosť dať si hocikedy pauzu, takže ani viac ako hodinové bludisko vás nezradí. Inokedy sa treba spoliehať na kľúčové miestnosti v bludisku – jedna vám umožní ukladať hru, inde vás uzdravia.

A keďže toto je JRPG z čias PS2, čaká vás klasický herný prvok starých čias, niektorými milovaný, inými nenávidený: náhodne generované súboje. Hrdina v nich nebojuje sám, po Conception sa stáva polodémonom a ovplyvňuje ho jeden z 24 Magatama červíčkov, z ktorého čerpá jednak bodíky ku svojím atribútom i pasívne schopnosti do boja. Takto môže získať fyzického, magického alebo iného červíka – ale pozor, je to žijúca bytosť, ktorá najmä po zvýšení levelu dáva o sebe vedieť: buď sa vám odmení vyliečením partie alebo vypomstí nahodením jedu či iným nepríjemným efektom.

Hrdina nebojuje sám, ale pomocou démonov po boku. Získavate ich postupne a vďaka nim sú vaše možnosti oveľa variabilnejšie. Bojujete maximálne vo štvorici, na začiatku ste radi za prvého démona, ale neskôr už treba riadne dumať, ktorých troch si zoberiete so sebou. Je ideálne mať mága, ďalšieho fyzického mlátiča, ale netreba zabúdať ani na liečenie. Démoni sa vyvíjajú ako hrdina – zvyšujú sa im levely, získavajú ďalšie schopnosti a rozširujú sa im možnosti.

Ale táto hra je zradná, dajte si pozor, aké body pýta pri používaní. Fyzické údery stoja jeden ťah, no špecialitky si pýtajú magické body či rovno ukrajujú zo zdravia, to sú sčasti samovražedné zásahy. Ale démoni nemajú problém načrieť aj do svojho ukazovateľa, ak to má priniesť potrebný efekt. Rozhodne si dajte pozor pri zvyšovaní levelu – niekedy sa postava dočká novej vlastnosti, ale inokedy si s vami chce podebatovať – a výsledkom je výmena jednej vlastnosti za inú či dáky bonus, no dva razy som už prišiel aj o cennú vlastnosť ako liečenie.

Inak vás čakajú klasické ťahové súboje, kde treba voliť dobrú taktiku všade. Pri výbere postáv do boja, aj pri určení ťahov. Nezabudnite spoznávať alebo analyzovať nepriateľov, nech viete, čo na koho platí. Vybrané konfrontácie obsahujú aj viaceré kolá – už si myslíte, že ste zvládli súboj a zrazu príde druhá vlna. A niekedy aj tretia. Skrátka netušíte, čo vás čaká – vďaka tomu je hra nevyspytateľná a kvalitná.

Démonov získavate postupne. Niekedy uprostred boja, keď šijete hlava-nehlava do protivníka, sa vás nečakane pýta démon, či sa s vami môže porozprávať. Stopnete boj a možno sa k vám chce pridať. No môže vás aj oklamať a bojuje ďalej. Niektorých môžete presvedčiť správnymi odpoveďami, iní sa dajú uplatiť predmetmi či Macca menou. Ak ste trpezliví, za pár hodín máte poltucet démonov. Ale ak máte plnú zásobu, démon sa môže otočiť a negociácia končí neúspešne.

S démonmi sa dá pracovať podobne ako v Persona hrách. Okrem toho, že sa samostatne vyvíjajú, sa dajú spájať v katedrále a vytvoríte si nových. Je to fascinujúca minihra a netušíte, čo spojením dvoch či viacerých vznikne. Primiešať môžete i kamene ikonicky nazvané Deathstones. Fakt je, že nový druh sa snaží spájať vlastnosti predchodcov – avšak ich výsledné zloženie je dielom náhody. Čím silnejší démoni na fúziu, tým väčšia šanca na lepšie druhy. A aj tu platí, že nemôžete vytvárať démonov na vyššom leveli ako je protagonista.

Shin Megami Tensei 3 HD Remaster je skrátka tuhá JRPG ako remeň. Svedčí o tom náročnosť bojov, ktoré nepatria medzi najľahšie, ťažkí protivníci už v menších partiách (nehovoriac o bossoch) a efekt náhody je tiež neprehliadnuteľný. Ale máte tu 60 (i viac) hodín poctivej hrateľnosti a dobre vám radím – grindovať tu treba častejšie ako si myslíte, no aj to sa dá vhodne rozložiť.

Remake prináša lepšiu grafiku vo viacerých smeroch: prostredia sú zvláštne vyhladené a postavy do nich zapadajú s väčším množstvom textúr. Ale na hre cítiť, že to nie je plnohodnotný remaster a to bije najviac do očí pri animáciách v pôvodnom formáte 4:3 a nízkom rozlíšení. Lepšie sa vám pozerá na tie hrateľné časti – animácie fakt ťahajú oči a dnes už pôsobia archaicky. Za to hudobná stránka je solídna a možnosť hrať v japonskom i anglickom dabingu sa cení.

Takže ak opomeniem prvú hodinu, ktorej chýba tempo, Shin Megami Tensei 3 HD Remaster je jedna z najlepších hier roka, pri ktorej som strávil desiatky hodín. Napriek niektorým chybám, ktorých som sa dopustil, či náhodám, ktoré mi dopriala hra... uf, toto je ukážka, že ak máte silnú hrateľnosť, ani po takmer 20 rokoch sa netreba báť do nej investovať čas. Nie je prístupná všetkým, ale hrá sa fajnovo.