Recenzovanie existujúcich hier po druhý raz prináša porovnanie s najväčším kritikom, akého môžete dostať: seba z minulosti. Budete sa konfrontovať po 10 či 20 rokoch alebo potvrdzovať svoj názor? Hry vychádzajú v istom čase a raz môžu zaujať, inokedy menej. Inou pomôckou pre druhú či tretiu recenziu je posúdenie platformy – ak je výkonnejšia, môžete sa kochať novinkami či grafikou. Ak je slabšia, vážite slová pri degradácii grafiky v prospech iného zážitku (napríklad prenositeľnosti).

Miitopia je závan staručkej minulosti, keď sme fičali na Mii avataroch. Trik hry spočíval v tom, že ste si mohli vymyslieť postavičky a brať ich do RPG boja. Už v čase prvého vydania to bola starina, lebo koncept Mii bol starší ako dekádu a na 3DS ste sa paprali s tým, aké postavičky vytvoríte pre klasické RPG archetypy. O ďalšie štyri roky sa veľmi nemá čo meniť – Mii sú ešte starší, Switch ponúka aspoň lepšiu grafiku pre svet, kde budete putovať a možno máličko lepšie ovládanie.

Na koncepte pritom nie je nič zlé a do veľkej miery budete závisieť od vás, či ho chcete akceptovať naplno alebo iba ledabolo sekať avatarov pre postavičky, aby ste si mohli zahrať RPG mastenice. Je to otázka trpezlivosti najmä pre prvú hodinu či dve, kde vás hra neustále posiela do editora a nabáda, aby ste tvorili prvú, druhú či štvrtú postavu, venovali jej meno a aj charakter. Ten je azda najlepší atribút hry, lebo ak je postava tvrdohlavá, ľahkovážna či cool, môže sa prejaviť v kľúčovom momente boja – tvrdohlavá postava nikdy nepremárni šancu zaútočiť ešte raz, aj keď má sotva pár dielikov HP, lebo to má vo svojej náture. Cool postava sa vyhne úderu alebo na ňu nezapôsobí plačlivé kúzlo, to si skrátka nič nerobí z ťažkej situácie a ľahko prepláva cez náročné fázy. Preto vám radím, aby ste pri tvorbe postáv neboli ľahkovážni a dobre si narolovali svoju štvoricu, lebo s ňou trávite dlhý čas a potrebujete mať dobre vybalansovanú partiu. A že tie popisy charakterov sú aj reálne využité v akcii.

Pravda, veľká časť kúzla Miitopie spočíva v interakcii postáv mimo boja. Neustále si ševelia čosi na potulkách, sledujete ich nonstop pokec – aj za cenu, že niekedy je ho už príliš. (Na margo nátury hry, tu by neplatil klasický slogan Pepsi veci – žiadne kecy. Postavy stále tasia small talk a nezavrie sa im klapačka ani v spánku.) Dialógy vedú na rôznych miestach: v krčmách počas prestávok medzi bojmi, kde je priamo ikona bublinky, kedy si hodia reč alebo aj vzťahy sa budujú cez konverzácie, dokonca aj s koníkom v stajni či len také náhodné. Sedíte v pohodičke a zrazu sa začnú rozprávať.

Veľká miera replík sa prednáša aj počas potuliek. Hra totiž rešpektuje systém svetovej mapy, kde sú jednotlivé stanoviská, ktoré značia malé levely. A potom sú tu dediny či zámky, kde sa môžete hýbať medzi postavami a tie vám čosi prezradia (zväčša sa pýtajú, ako sa vám darí alebo či pomôžete nájsť stratené tváre). Dejová náplň je pritom veľmi jednoduchá – točí sa okolo zlého lorda, ktorý ukradne tváre všetkým v kráľovstve a vašou úlohou je vrátiť ich ľuďom. Jeden z najdôležitejších odpočtov sú práve tváre – za každých 50 dostanete istý bonus, takže je tu motivácia trošku grindovať, ak sa chcete čo najrýchlejšie dostať k bonusom ako extra zdravíčko či manu pre postavy v podobe fľaštičiek v boji.

Aj kľúčové postavy v deji väčšinou stratili svoju tvár a túžia ju opätovne získať, takže vás pošlú kamsi do divočiny alebo susedného kráľovstva, aby ste ju získali. A za to príde určitá odmena. Svetová mapa vám aj ukáže, kam sa tvár vladára či inej VIP osoby podela a je na vás, ako sa k nej dostanete. Mapa je zložená zo stanovísk, ten predstavuje istý level a aby bola hrateľnosť variabilná, nie sú to priamočiare výpravy, ale level sa môže rozlične vetviť. Tak vzniká motivácia zahrať si ho tri-štyri razy, ak chcete vidieť všetko čo hra ponúka alebo vybrakovať všetky truhlice s pokladmi. Je to ideálny spôsob hrania, lebo priebežne môžete grindovať, získavať skúsenosti a stále je šanca vidieť niečo nové, nie iba mastiť rovnaké lokality kvôli trošku skúsenosti, jedla či peniažkom.

Pochod levelom je doslova pochod. Postavičky sa vydajú na cestu a ich pohyb neovládate, idú ako v klasickej strieľačke na koľajach, cupkajú vpred a samozrejme, čas si trávia táraním. V tom smere je potrebné oceniť variabilné interakcie: autori tu vložili stovky situácií, ktoré postavy riešia. Raz sú dosť unavení, potom zase veselí, inokedy samozrejme hladní alebo len tak komentujú čo sa deje. Nechýba ani kompliment pre toho druhého či mierna kritika, ak sa niekto druhému nevenuje. Ak si chcete užiť zábavu, je ideálne zvoliť si postavičky podľa skutočných kolegov a kamarátov a môžu vzniknúť vtipné situácie, že niekto sa na druhého zrazu naštve – pritom v skutočnosti viete, že by taká situácia nemohla nastať. Ale ak si poviete, že váš mág bude kolega z roboty s dobrou povahou, môže tak pôsobiť v hre. A vaša sestra môže byť cool liečiteľka a tiež to bude mať dobrý efekt.

Hoci hra má pomalý rozbeh a polhodinu trvá, kým sa dostanete do dobrej rutiny, keď sa začne riadne bojovať, ukáže svoju devízu. Ťahový súbojový systém, kde vaše kvarteto (plus hostia ako kôň) skríži zbrane s protivníkmi, je výborne navrhnutý i zrealizovaný. Funguje klasicky, kde sa striedate vy a vaši nepriatelia, avšak nezadávate im príkazy, idú v poloautomatickom móde, ale môžete si vyvolať displej s možnosťami typu inventár s predmetmi (na dopĺňanie zdravia i many) a iné chuťovky. Určitá taktika tu predsa je, hoci nie je to známy systém s príkazmi v ľavom spodnom rohu.

A, samozrejme, sme na poli japonskej RPG, takže sa pripravte na náhodne generované súboje. Môžete ísť po mape a čaká vás jeden, ale inokedy pôjdete tú istú trasu a absolvujete štyri. Avšak autori veľmi dobre spracovali interakcie medzi postavami i vzájomné vzťahy ako vo Fire Emblem. Každý s každým sa môže dostať na určitý level a to predurčí ich správanie. Čím vyšší level, tým lepšie možnosti ako aj extra zásahy – dokonca sa môžu znásobovať, takže útočí síce jeden borec, ale k tomu sa prirátajú ešte údery vašich spoločníkov. A niekedy sú reťazové útoky veru citeľné.

Interakcie v boji vychádzajú z levelu vzťahu a pri každom zvýšení dostanete čosi navyše. Osobne sa mi páči Show Off – jedna postava sa chce predviesť inej a má vyššiu morálku na útok. Funguje i obeta – za slabú postavu môže schytať úder niekto iný (akurát musí mať dosť HP). Podobných fínt je tu ešte viac, niektoré sa opakujú, iné sú originálne.

Utužovanie vzťahov sa realizuje nielen v bitkách, ale aj mimo nich. Keď sa vrátite z boja do knajpy, treba sledovať nielen stav hrdinov (kto je hladný, chce sa kamarátiť s iným, potrebuje novú zbraň či brnenie), ale aj ich vzájomné levely a súžitie. Každá aktivita v krčme je akoby minihra – jedenie vás môže potešiť, lebo budete experimentovať čo ktorej postave chutí (za strávené jedlo sa zvýšia atribúty) a navyše sa im rýchlo plnia brušká. Postavy môžete posielať na spoločné aktivity a utuženie vzťahu, či už do kina, knižnice, na ryby či na pláž, za všetko čaká istá odmena, aj keby to malo byť iba pol levelu k dobru. Máte tu aj výherné lístky, za ktoré chodíte do kasína na miniruletu s predmetmi alebo môžete hrať papier-kameň-nožnice s automatom o peniažky.

Miitopia má na Switch podľa očakávaní lepšiu grafiku, tá sa pretavuje aj do možnosti používať make-upu či parochne. Na funkcie to nemá obrovský vplyv, ale väčší displej sa podpíše aj pod lepší dizajn pochodov, atmosféru jednotlivých miest a aj ovládanie je lepšie na Switch ako na 3DS.

Vravíte, že nám samotná hra trošku zostarla a ďaleko sa neposunula? Nuž, toto nie je dvojka či remake, ale iba nová verzia existujúcej hry s lepšou grafikou a ovládaním. Za prvú hodinu si vás možno nezíska, no ak zostanete, má prekvapivo prepracované chytľavé mechanizmy a pôsobila ako balzam medzi tuhými bojmi v Shin Megami Tensei III HD Remaster. Pôvodne by dostala o pol boda menej, ale grafika si ho pýta späť.