Ninja Gaiden je hra, ktorá išla mimo mňa už v čase, keď vyšla. Zahrať si ju v remastrovanej podobe je, samozrejme, klasicky tá najlepšia možná cesta, ako starší titul priblížiť dnešným hráčom. Na druhej strane pochybujem, že dnešní hráči majú záujem o hranie hier, ktoré nezostarli úplne najlepšie. Tým mám na mysli ako grafickú stránku, tak herné mechanizmy. V prípade podobných remakov či remasterov je práve otázka, či má zmysel hrať danú hru aj dnes, smerodajným aspektom.

Ninja Gaiden Master Collection vám prináša rovno tri hry - Sigma, Sigma 2 a Razor's Edge za 39.99 eur. Ostrieľaní fanúšikovia však veľmi rýchlo prídu na to, že kolekcii chýba multiplayer a neduhy, ktoré boli vyčítané jednotlivým hrám v minulosti tu akosi stále zostali. Zachráni teda remastrovanú kolekciu publikum nových hráčov? Nuž, nie som si istý...

Ninja hry sa momentálne tešia veľkej popularite a vydavateľ Koei Tecmo si to veľmi dobre uvedomuje. Preto usúdil, že je čas na návrat kedysi populárnej značky, ktorá skončila tak, že jej skrátka došiel dych. Teraz sa Ninja Gaiden chce odprezentovať novým hráčom, čo by mohlo byť predzvesťou návratu série. Pozor, kolekcia neponúka pôvodnú hru z konca 80. rokov, ale jej reboot z roku 2004, resp. jeho vylepšené verzie, ktoré vyšli v podobe portov na PlayStation 3. Prvá Ninja Gaiden hra z tejto trilógie bola známa ako pomerne ťažká a hardcore hráči krochkali blahom. Rozprávala príbeh tajomne pôsobiaceho hrdinu menom Ryu Hayabusa, na ktorého osadu zaútočia zlí chlapci a ukradnú jeden namakaný meč. Je plný zla a úlohou Ryuovho klanu bolo chrániť tento artefakt, aby sa náhodou nedostal do rúk nesprávnym ľuďom.

Osada je v troskách, všetci sú mŕtvi a aj samotný Ryu to ledva rozchodil. Napokon však dostal možnosť ako sa pomstiť a tento akt bude lemovaný poriadnymi potokmi krvi. Každá z troch hier má svoj samostatný príbeh, ktorý je plný všehochuti. Miestami odsýpa fajn a má aj pekné momenty. Inokedy je však jeho prezentácia horšia, objavia sa klišé časti a hlavný hrdina sa snaží vystupovať natoľko tajomne a vážne, že vo výsledku je jeho charizma na bode mrazu. Na akčnú adventúru sekačkového typu to však celé bez väčších problémov stačí, ale hlavným dôvodom, prečo vás bude Ninja Gaiden zaujímať, je hrateľnosť. 

V prípade prvého dielu tu platí tradičný neduh väčšiny remastrovaných kolekcií. Čím je konkrétna hra v sérii staršia, tým je jej remastrovaná podoba slabšia. Od jednotky teda môžete čakať najmenej. Je slabá po vizuálnej stránke, aj po stránke hrateľnosti, ktorá sa nedočkala žiadnej extra starostlivosti. Uvidíte v nej rozhodne veľa miest, kde sa dalo urobiť viac. Rovnako niektoré herné mechaniky nezostarli práve najlepšie a snaha autorov urobiť s tým po rokoch aspoň niečo, tu vlastne ani nie je. Na druhej strane zastaralé mechaniky jednotka vynahrádza súbojovým systémom, ktorému na zábavnosti neubrali ani roky. Je rýchly, efektný a súboje si vďaka nemu budete užívať. To platí nielen pre prvý diel, ale pre celú kolekciu. Boje majú štýl, nešetria krvou, pravou ninjovskou obratnosťou, krutosťou a neboja sa ani odseknutých končatín. Boli zábavné vtedy a skvele bavia aj teraz. Otázkou zostáva - stačí vám to? 

Ak máte radi akčné adventúry sekačkového typu, myslím, že Ninja Gaiden vás na chvíľu zabaví. Ak však patríte k veteránom tejto série, remaster môžete obísť veľkou okľukou. Za novú cenu totiž dostanete tie isté staré hry. Neponúknu vám žiadny bonusový obsah, žiadny vybrúsený vizuál, žiadne opravy starých chýb a vlastne ani novým hráčom neservírujú to najlepšie, čo by znovuvydanie starších hier po rokoch mohlo priniesť. Nových hráčov navyše treba upozorniť, že brutálne súboje s katanou nebudú prechádzka ružovou záhradou. Séria a najmä prvé dva diely sú známe tým, že dokázali poriadne potrápiť. Ja osobne nie som práve herným masochistom, a tak som ku katane pristupoval s rešpektom.

Po chvíli hrania som zistil, že to síce nie je jednoduché, ale nie je to ani v štýle Souls hier. Ninja Gaiden sa dá hrať, aj keď nie ste úplnými majstrami meča. Prvá hra je síce náročná, no ak sa vám nebude dariť, ponúkne vám odomknutie ľahšej obťažnosti. Ďalšie hry sú už spracované modernejšie, majú lepšie menu a ponúkajú aj viacero úrovní obťažnosti. Ak so sériou nemáte žiadne skúsenosti, odporúčam voliť tie ľahšie. Výzva pre tých, ktorí majú radi náročnejšie záležitosti, tu však zostala a myslím, že oba tábory hráčov si prídu na svoje. Tretí diel je už však citeľne ľahší a na hero obťažnosti ho môžete hrať aj so zavretými očami. Ak by ste sa rozhodli pre vyšší stupeň obťažnosti, budete musieť trochu viac taktizovať, využívať kombá, kryť sa, vyhýba a lepšie časovať svoje útoky. Okrem toho vás potrápia mini bossovia, s ktorými budú súboje na vyššej obťažnosti naozaj pekelné. Znova ale opakujem, že hry je na ľahšej obťažnosti možné prejsť bez väčších problémov, ako efektné sekačky s návykovým súbojovým systémom, ktoré vaše reflexy nebudú príliš zaťažovať nadmerným krytím, taktizovaním či učením sa kombo útokov. 

Sekanie vašich nepriateľov vám budú spríjemňovať aj rôzne upgrady, rozmanitá ponuka zbraní a nové kombá či schopnosti. Okrem použitia katany tu dôjde napríklad aj na pazúry, za ktoré by sa nehanbil ani Wolverin či streľbu z luku. Jej spracovanie je však niečo, čo ma od výborne spracovaného súbojového systému núti prejsť k neduhom. Streľba ako taká sa snaží spestriť hrateľnosť, no pôsobí zastaralo a pomerne smiešne. Naopak smiať sa netreba z nepriateľov, ktorých bude neúrekom. Čakajte tu veľké skupinky vojakov, ninjov, ale aj hmyz, robotické záležitosti či psy, ktoré vás s katanou v papuli dokážu pekne seknúť. Chýbať nebudú ani viaceré hrateľné postavy, no ani problémy z minulosti. Tie  vracia späť viacero neopravených chýb, ktoré dokonale zastupuje kamera. Tá skrátka bola zlá už vtedy a je zlá aj teraz.

Uhol snímania je často nešťastný a počas dynamických súbojov sa stane, že kamera zaspí a namiesto rozsekaných nepriateľov vidíte múr alebo inú, vtedy najmenej podstatnú vec. Najhoršie je na tom z tohto pohľadu prvý diel. Budú tu teda momenty, kedy vás kamera pekne naštve, prípadne si na ňu zvyknete a ospravedlníte si to tým, že sa jedná už o staršie hry. Aj to je cesta, no ja osobne sa nemôžem ubrániť tomu, že v remasteri si kamera zaslúžila byť opravená. Je to tak trochu základná vec, ktorá mohla byť jedným z dôkazov, že autorom záleží na hráčoch a chcú im ponúknuť kvalitný remaster. Opak je však pravdou a rovnako viac starostlivosti si zaslúžila aj PC verzia, kde sú hry portované dosť hrubo. 

Mám na mysli technickú stránku, kde na PC chýbajú širšie nastavenia grafiky a a vybrať si tu nebudete môcť ani len rozlíšenie. Prvá hra by nastavenia grafiky potrebovala ako soľ. Dvojka a trojka ešte nie sú vyslovene tŕňom v oku, aj keď v niektorých momentoch by si extra starostlivosť určite zaslúžili. Okrem toho Ninja Gaiden Master Collection na počítačoch nepodporuje klávesnicu ani myš. Ak nemáte gamepad, tak si skrátka nezahráte. Ono na jednej strane trieskať do klávesnice v zápale súbojov asi nie je úplne zdravé. Na druhej však nie každý PC hráč má doma gamepad a minimálne v tejto základnej veci nám mohla remastrovaná séria dať na výber. No nestalo sa tak. 

Čo mám teda k PC remasteru Ninja Gaiden: Master Collection ešte dodať? Slovo Master by som z názvu asi vypustil. Ak patríte k ostrieľaným hráčom série, tak za svoje peniaze dostanete tri staré hry, ktoré si prakticky polepšili asi len rozlíšením. Vývojári ukázali, že na hráčov kašlú a neunúvali sa opraviť ani len staré chyby. Na fanúšikov série tu teda nečakajú žiadne vylepšenia ani bonusových obsah alebo čokoľvek, čo by ich prinútilo k opätovnej kúpe po rokoch. Dostanú prakticky tie isté hry, ktoré veľmi dobre poznajú, navyše bez multiplayeru. Na nových hráčov tiež nečaká zážitok zodpovedajúci dnešným štandardom. Napriek tomu ich však hry môžu osloviť veľmi podareným, brutálnym a návykovým súbojovým systémom. Netreba zabúdať ani na dostatočne vyzývavú hrateľnosť, ktorá je pre sériu typická.

Klamal by som, keby som tvrdil, že ma táto kolekcia ani len na chvíľu nezabavila. Súboje som si užíval a najmä druhý diel a úvod trojky ma dosť bavil. S prihliadnutím na všetky ostatné mínusy si však nie som úplne istý, či to stačí. Je totiž obrovská škoda, že výslednú známku sťahujú základné chyby, ktoré už dávno mali byť opravené. Remastrovaná kolekcia sa tak za 39,99 eur rozhodne nevyplatí. Ak ste sériou nepoľúbení a zaujali vás gameplay ukážky bojov alebo čokoľvek iné, určite si počkajte na zľavu. No a fanúšikovia už musia zvážiť sami, či im tá nostalgia bez pridanej hodnoty za ten peniaz naozaj stojí.