Monster Hunter Stories je relatívne čerstvá vedľajšia séria v ohromnej franšíze Monster Hunter, ktorú si Capcom hýčka ako novodobé rodinné zlato. V roku 2016 vyšla prvá časť ako nenápadná odbočka na 3DS – mala viac imponovať mladším či príležitostným hráčom. Hoci bola zasadená do rovnakého sveta, autori využili úplne iné herné mechanizmy: namiesto lovu monštier prebiehal skôr ich zber, aplikované boli ťahové súboje namiesto real-time mastenia a navyše ste využívali princíp ako v Pokémonoch, lebo ste tie zozbierané príšerky mohli postaviť po svojom boku a biť tie silnejšie. Samozrejme, ako titulný názov značí, našiel sa priestor ešte aj pre nejaké príbehy a súdržnejší dej.

Mnohé atribúty prináša aj druhý diel. Azda je prekvapivé, že Nintendo nezvolilo najprv cestu remake jednotky z 3DS, ale ide rovno do nového dobrodružstva. Našťastie, nemusíte poznať reálie či príbeh, do novinky sa dá vhupnúť rýchlo. Intro predstaví napínavý moment, kedy sa istí dedinčania stanú svedkami veľkej udalosti, ktorá vyústi odletom obrovských príšer i naháňanie vzácneho vajca. Strih! Už sa posuniete k vlastnej vytváranej postave (môže to byť mladý muž i žena) a čaká vás príbehová línia v prvej dedine. Oťukáte sa s náčelníkom, dostanete šikovnú pomocníčku a môžete ísť prebádať okolie či zákutia prvého ostrova. Dej sa neskôr prepojí s ďalšími postavami: postavička v zelenom Ena má podozrivo dobré znalosti diania i minulosti (dokonca pozná aj starého otca hrdinu), papuľnatá mačacia postavička Navirou sa stáva jedným z vašich prvých sprievodcov a mladý lovec Kyle funguje na vlastnej misii so svojím Palico spoločníkom.

Paradoxne, príbeh sa veľmi dobre rozbieha, v prvých štyroch-piatich hodinách na vás sype skvelé dlhé animácie a dáva veľké prísľuby. Čo sa stane, keď príšery odídu preč (a kam)? Aký to má dosah na život obyčajnej dedinky a celý ekosystém vo svete? Máte hľadať monštrá a budú vám pomáhať alebo ste na misii s deštrukčným charakterom? Morálne otázky tu nechýbajú, aj mnohé dávky mystéria, ale hra sa rýchlo láme na púť naprieč rozličnými dedinami a prostrediami, pričom istý čas veľa nevysvetlí. Prirodzene, kulminuje vo finálnej tretine, ale je škoda, že vlastne pripomína kopu iných JRPG. Navyše nie je isté, či chce byť vážna, humorná alebo kam mieri. Napokon preváži humor, lebo dramatické chvíle tu síce sú, ale napríklad Navirou zľahčuje takmer každý dialóg a vtipne komentuje celé dianie. Váš hrdina totiž nehovorí, takže ironický drobec má veľkú šancu vložiť sa do každej situácie. Zväčša je to ku cti, ale občas už býva otravný. Každopádne – kvôli príbehu sa oplatí začať, ale rýchlo sa tratí a nie je to určite najlepší scenár roka.

Ale nedá sa mu uprieť snaha vykresliť vzťahy medzi jazdcami, príšerkami a priniesť skvelé momenty. Prvá dedinka slúži ako veľký tutoriál, ktorý vám vysvetlí základné techniky a opakovane vás posiela do okolia plniť príbehové misie. Aj ony slúžia ako prostriedok k dobrému účelu – naučiť vás ďalšie veci v boji či teréne. Potulky po dedine vám odhalia pár obchodníkov, šmelinárov či chovateľov. Tam vonku sa učíte podstatné: treba zbierať všetky predmety (rastlinky, hmyz, rudu atď.) a všetko prebieha jemným dotykom, bez nutnosti mať nástroje (žiadne kladivo či sieťka ako v Animal Crossing).

Mapa je plná príšeriek (jemný dotyk = začína súboj, samozrejme, je lepšie mať počiatočnú výhodu a prvý ťah), ale aj brlohov či aktívnych miest. Brlohy sú bežné a vzácne – fungujú ako samostatné mapky, kde sa načíta nová porcia hry. Je to zväčša labyrint, kde sú opäť tony predmetov, pár príšer, slepé cesty s pokladmi alebo finálna časť, kde je hniezdo s vajcami. Niekedy ich stráži majiteľ, inde chrápe a musíte opatrne vajce čmajznúť a niekedy máte pohodu, lebo nikto tam nie je a môžete si ešte aj preberať, ktoré vajce si zoberiete naspäť do dedinky.

Zber vajec je esenciálna súčasť hry. Samotný hrdina sa síce klasicky vyvíja (zbiera skúseností, zvýši sa mu level), ale v boji by sám neobstál. Preto sú povolávané príšerky, tzv. Monsties. Prvého raptora máte zdarma, ďalšie získate práve zberom vajec v brlohoch. Keď ich donesiete späť do dediny, vaša cesta vedie do stajne. Tu sa liahnu príšerky a potom si ich môžete zobrať do partie. Podľa pachu vajca môže Navirou určiť, či to bude lepší alebo bežný druh. Neskôr poznáte vajcia podľa farby či dizajnu. A často platí pravidlo, že zlatý brloh má vzácnejšie vajcia ako obyčajný. Preskúmajte radšej všetky, hoci po čase to môže byť otrava – brlohy majú podobný dizajn a na konci čakajú známe vajcia. Aspoň za každý boj v brlohu či pred ním získavajú postava a vaše Monsties pekný diel skúseností.

Príbehové časti a najlepšie pasáže čakajú v bludiskách s podtitulom Everdens. To sú podstatne dlhšie kúsky, kde sa okrem boja a vajec dočkáte zberu predmetov Bottle Caps, čo je interná mena na výmenu za vzácne chuťovky či vylepšenia – jeden z prvých vám rozšíri stajňu pre vajíčka, čo je vítané plus. Everdeny však majú podobný neduh ako bežné brlohy: dizajn je podobný kopu ostatným, slepé cesty vás môžu po čase prestať baviť a niekedy sa treba vrátiť inam. Áno, toto je grind ako remeň a stále mám pocit akoby brlohy boli ľubovoľne generované ako kedysi Diablo bludiská... Výsledkom toho je, že postupom času môže byť hráč mierne otupený a nevymetá všetko. Iste, Everdeny sú často povinné a vzácne brlohy rád navštívim, ale na bežné neraz kašlem. Ešteže hra má skvelú pomôcku: keď získate vajce, nemusíte sa trepať celý kus brlohu na začiatok, ale vzdialite sa od hniezda, lusk a už sa ukáže menu s možnosťou teleportu pred brloh. Toto hra potrebuje!

Rýchlo sa dočkáte momentu plnej stajne alebo plnej partie, preto dobre zvážte, aké príšerky beriete do boja. Ideálne mať z každého druhu niekoho: drsných borcov s veľkou silou, jedovaté beštie i búchača s veľkým zdravím. Do súbojov sa dostanete podľa potreby misie či dotknutím sa príšery na ploche – hra sa prepne do klasického súbojového RPG pohľadu a v ľavom rohu vidíte poradie ťahov i rýchlosť. Po troch hodinách okamžite prepínam rýchlosť na 2x, aby sa grindovalo i bojovalo promptnejšie. A hľa, ak budete mať dostatočne vysoký level, hra vám umožní stlačiť dve tlačidlá naraz a okamžite ukončiť boj. Toto je paráda a efektívna zbraň na stovky rovnakých súbojov, gratulujem!

V boji si vyberáte klasické údery, ale rázom objavíte tajomstvo taktiky. Okrem úderov, špeciálnych zásahov (žerú ďalší ukazovateľ bodov) môžete voliť aj zbrane, čo je dôležitý poznatok kvôli slabine súperov. Ale najdôležitejší je trojuholník: červený silový útok (power) totiž prebije zelený technický. A technický porazí modrý rýchlostný. A napokon modrý rýchlostní platí na červený silový. Toto je absolútny základ hry, a preto si treba naštudovať, čo na vás používa ktorá beštia a prispôsobiť sa. Ale pozor, súperi sú prefíkaní a najmä bossovia ľúbia po tretine či polovici boja vymeniť útoky a nasadiť niečo odlišné, takže treba sa adaptovať znova.

A to isté platí aj na typy útokov – sledujete ikony zbraní, lebo monštrá sú slabé na sekanie, tupé či iné údery. Podľa toho volíte svoju zbraň a do boja si môžete doniesť viaceré – v hre je 6 druhov zbraní. Prirodzene, vedľa vás je zvolená príšerka (striedajú sa rovno v boji), ktorá ma svoje zdravie i repertoár úderov. A na bojisku je často aj spoločník a jeho sprievodca. Takže opticky to vyzerá na boj vo štvorici, ale záloha môže obsahovať niekoľko pripravených i vytrénovaných príšerok. Po boji sa totiž ujde porcia skúseností pre každého. Zároveň získate aj predmety, suroviny a klasický lup z Monster Huntera, ktorý zužitkujete v dedine.

Príšeriek na získanie je viac ako 80, čo je slušná paleta. Jasné, nie je to 350 Pokémonov, ale tu majú príšery rozsiahly repertoár schopností a aj tak si po čase vytipujete favoritov. Navyše sú kvalitne spracované aj v tom, že mnohí menší či väčší bossovia majú zraniteľné nielen celé telo, ale aj vybrané časti. Počas boja s nimi sa tak sústredíte napríklad na jedovatú papuľu, chvost či ostnatú gebuľu, ak je to aktuálne časť, ktorá vám najviac škodí. Sekanie je podarené a boje rýchlo naberú variabilitu – váš útok, Monstie špecialitka, spoločník a do toho občas minihra s pretláčaním príšerky, kde freneticky stláčate písmeno A. Ak vyhráte, je to super a príde silný úder. Ak nie, je to škoda.

Príšerky sa dajú vylepšovať – najprv podľa pôvodu, neskôr aplikovaním rôznych génov. Ak splašíte tri gény rovnakej farby, dostanete ďalší bonus. Iný spôsob miešania vlastností sa volá Rite of Channeling a je to rituál, kde prenášate schopnosti medzi druhmi. Nové kombinácie sa vždy zídu, lebo príšeriek je veľa a nebýva ľahké rozhodnúť sa, ktorú levelovať a používať, najmä v neskorších fázach. A pozor, príšerky nemajú dobré vlastnosti iba do boja. Každá môže mať inú schopnosť aj do terénu, čo sa zíde pri objavovaní máp. Niektorá vie skákať cez priepasti, iná sa šplhať na skaly, vymlátiť skaly blokujúce prechod či iné ťahy. Akurát sú využívané najmä pre vedľajšie úlohy a truhlice, len občas priamo do príbehu. Zberači a milovníci drobizgu však budú vďační za také možnosti.

Monster Hunter Stories 2 sa na rozdiel od iných Monster Hunter hier nedrží iba v jednej dedinke. A podľa vzoru iných častí vás vedie do rozmanitých regiónov, aby sa ukázala (geo)grafická pestrosť hry. Z ostrova Hakolo sa dostanete do typickej lesnej Rotah dedinky, snežnej oblasti Kuan i do obrovskej púšte s mestom Lulucion. Putovanie postavy podľa dobrého vzoru RPG je potvrdené – pocit z púte nechýba a hra vám utešene ubieha, stále sa niekam presúvate a plníte úlohy.

Úlohy sa delia na hlavné (príbehové) a v dedine je aj tabuľa s nepovinnými úlohami. Jednoduché misie typu dones 6 kúskov mäska, urob 10 úloh či choď v noci zozbierať päť rastlín sú fajn, ak ich viete kombinovať s hlavnými misiami. Môžete ich plniť aj opakovane alebo staviť na klasický grind. Fajn obmena je, že si vyberáte či ísť na záťah poobede alebo v noci. Nielen kvôli odlišnej grafike, ale aj obsahu, pretože niektoré rastliny čakajú iba po zotmení či príšery len cez deň.

Veľa sa píše o tom, že Monster Hunter Stories 2 je masívna hra (inak cez 13,5 GB!), ktorá dá poriadne zabrať Switch a jeho framerate. Je to sčasti pravda, niektoré súboje sú pomerne náročné, beštie dávajú druhým rýchlo na papuľu, prepínajú sa do efektných animácií pri špeciálnych ťahoch a pod. Rozhodne však nie je hra škaredá alebo umelo znižuje rozlíšenia ako pri Xenoblade Chronicles 2. Je hrateľná a v handheld móde sa drží slušne. Na TV zase prináša lepší vizuálny zážitok.

Monster Hunter Stories 2 berie existujúcu formulu a vylepšuje ju vo viacerých ohľadoch. Hráči prvej časti dostanú očakávané repete v lepšej grafike i kvalitnejší interface, ale v jadre sa dá vytknúť jedine opakovanie prostredí, náplne a občas fádny dizajn labyrintov. Inak je tu čo robiť, loviť a trénovať na 50 i viac hodín. A krivka obťažnosti rastie postupne a esenciálny herný cyklus je výborne zosnovaný.