Z indie sféry prichádzajú v poslednej dobe zaujímavé multiplayerové akcie, ktoré môžu konkurovať aj AAA titulom. Začala to Red Orchestra, ale videli  sme tam aj Verdun, Tannenberg, Squad, Post Scriptum a nakoniec aj Hell Let Loose, multiplayerovku umiestnenú do druhej svetovej vojny, ktorá práve vychádza vo finálnej verzii.  Problémom všetkých týchto hier je príliš veľké sústredenie sa na realitu a menej na hrateľnosť, čo následne obmedzuje ich publikum. Bude Hell Let Loose iné?

Hell Let Loose je od pôvodne malého indie tímu Black Matter, ktorý začínal od podlahy, hru sa snažil prefinancovať cez Kickstarter, ponúkal v Early access, aby sa neskôr ako získaval peniaze rozrástol, získal si vydavateľa Team 17 a teraz po rokoch hru dotiahol až k vydaniu, a to v prekvapivo slušnom stave. 

Rovno si povedzme, že hra sa výrazne neodlišuje od ostatnej indie sféry a ponúka realistickú multiplayerovku, z čoho už vyplýva náročnosť a nervy, keďže hra vám boje nijako neuľahčuje, zabitia sú tu aj na prvú ranu a nemusíte ani vedieť, čo vás zabilo. Zároveň to však autori označujú ako squadovú multiplayerovku, čo je veľmi dôležité, keďže práve jednotka a spolupráca v nej je tu základ hrateľnosti.

Ponuka hry zachytáva len multiplayer bez iných možností, nenájdete tu kampaň a, žiaľ, ani tréning alebo tutoriál. Noví hráči to tak budú mať ťažké a budú si musieť dlhé hodiny zvykať a učiť sa taktiky a postupy od skúsenejších hráčov. Samotný obsah vytvára ponuka máp, ktorá doteraz v Early access zachytávala západný front, ale s vydaním kompletnej hry prišli aj prvé mapy z východného frontu a sovietskou stranou. Zahráte si tak boje ako za US a nacistov, tak aj za sovietov.

Z máp je pri vydaní dobrá ponuka je ich tu cez desiatka, kde si zabojujete na plážach Omaha Beach, na kopci Hill 400, v meste Carentan, ale aj v zasneženom Belgicku a aj v lesoch na Siegfriedovej línii v Hurtgen Forest mape. V Rusku nájdete Stalingrad a Kursk. Všetko sú rozľahlé mapy a hlavne rozmanité. Sú tu mestá, polia, lesy. Mapy sa autori snažili prepracovať podľa reality, ale nie doslova a sú tam prvky upravené pre lepšiu hrateľnosť. 

Na mapách si zahráte v dvoch režimoch Warfare a Offensive. V oboch režimoch sa stretne 50 vs 50 hráčov a v oboch sa postupne obsadzujú sektory mapy. Vo Warfare vyhrávate keď obsadíte všetky, respektíve ten kto obsadí viac v danom čase, v Offensive jedna strana útočí, druhá bráni sektory. Pričom aj samotné mapy majú na rôznych miestach inú taktiku podľa aktuálneho bodu o ktorý sa bojuje. Pekne to ukazuje Omaha Beach, hlavne ak hráte za útočníkov v Offensive móde. Dostať sa na pláž a zatlačiť nepriateľov s minimom krytia nie je jednoduché, následne ako postupujete sa situácia mení a z nevýhodného postavenia sa dostávate do výhody.

Mapy sú veľkosťou masívne, majú rozlohu približne 4 kilometre štvorcové, zdajú sa väčšie ako napríklad Battlefield. Na jednej strane je to dobre, na druhej sa nachodíte. Našťastie, vždy sa bojuje len o určité miesta, a tak sú boje relatívne koncentrované, aj keď nie vždy sa dá spawnnúť blízko daného boja. Vozidlá sú síce dostupné, ale nie je ich veľa, podobne ako tankov. Pritom veľa záleží do výberu vášho zamerania. Už pred vstupom do hry sa zaradíte do jednotky, alebo si vytvoríte vlastnú a zároveň si vyberáte aj vaše zaradenie, či už útočník,  podpora, medik, antitank alebo iný typ so špecifickým vybavením. Pritom vstup do pechoty nie je jediná možnosť hrania, viete si vytvoriť aj tankovú jednotku, v ktorej sa stanete veliteľom tanku a potrebujete ešte posádku, aby ste boli kompletní. Podobne jednotku ostreľovačov, kde snajper potrebuje svojho spottera. Pritom rovnako ako každá jednotka má svojho kapitána, tak aj celá bojujúca strana má svojho veliteľa. Ten rozhoduje o presune jednotlivých jednotiek, ich cieľoch, ale má na starosti aj zásobovanie a zabezpečenie bojiska delostrelectvom a leteckou podporou. Je to pekná ponuka, ale chýbajú tu napríklad ovládateľné lietadlá, ktoré autori ani neplánujú pridať.

Celé je to rozdelené na strategickú úroveň commandera, taktickú úroveň vášho veliteľa, ale nakoniec to stojí a padá na komunikácii vo vašom tíme. Tam je ideálne komunikovať cez mikrofóny, rozhodovať tak o ďalšom postupe, ostreľovaní nepriateľov, presune a podpore. Je to veľké plus, ak tak viete s tímom fungovať, ale zároveň aj veľké mínus, ak to v rámci tímu nefunguje. Ak si nenájdete dobrý tím, hrať sa vám bude veľmi ťažko. Budete chodiť, zomierať, chodiť a zomierať. Na druhej strane, ak je voľný tank, alebo pozícia snajpera, môžete skúsiť.

Čo sa týka samotného umierania, nie je to až príliš realisticky poňaté, aby vás hra vyradila po smrti z boja úplne. Ale ak vás nepríde vyliečiť medik, môžete sa v ďalšej vlne posíl vrátiť späť na bojisko a to umiestnením  do niektorého z obsadených kontrolných bodov alebo na základňu. Po smrti si viete zmeniť ako svoju jednotku, tak aj zaradenie, ak sa vám aktuálny tím nepáči.

Graficky je hra veľmi dobre dotiahnutá. Je to postavené na Unreal engine a na indie tím sú mapy a celkovo celé zachytenie bojiska veľmi pôsobivé. Síce prostredia sú statické, ale aj tak môžu konkurovať Battlefieldu. Veľmi dobre sa autori pohrali s detailmi zničených miest, zákopov, rozsiahlych lúk a parádne je spracované aj bombardovanie, ktoré často dominuje bojisku a dotvára mu atmosféru. Možno niektoré efekty dymov sú až v príliš v nízkom rozlíšení, ale sú to len detaily popri prepracovaní všetkého ostatného na bojisku. Pohrali sa aj s detailmi samotných vojakov a vozidiel, vrátane interiérov. 

Optimalizácia je druhá vec. Hra síce väčšinou ide plynulo, ale viete sa dostať na miesta na mapách, kde framerate padne na polovicu a môže vám zalagovať. A je tu aj výrazné doskakovanie LOD, kde sa veci objavujú doslova dva metre pred vami. Je škoda, že tam nie je možnosť nastavenia. Plus sa niekam pozriete ďalekohľadom a detaily sa neprispôsobia. S čím som mal problém, je samotná mapa, kde dobre nevidieť rozloženie jednotiek a vašu polohu. Oproti tomu na bojisku sú však vaši kolegovia z tímu a aj jednotky až príliš viditeľne vyznačení a rovnako aj aktuálny cieľ, o ktorý sa na mape bojuje. Nemusíte sa tak báť, že by ste sa stratili.

Audio stránka, aspoň čo sa týka kvality zvukov, veľmi dobrá, pekne rozoznáte zbrane, viete, že niekto strieľa a aj to, že niekto strieľa po vás, ale čo problémom je to, že sa veľmi ťažko určuje, odkiaľ niekto strelil. To bolo neprehľadné, na rozdiel od napríklad Battlefieldu. Keď si k tomu prirátate to, že nemáte Death cam ani niečo podobné na naznačenie toho, odkiaľ vás kto zabil, dáva to veľmi veľkú výhodu kemperom.

Čo sa týka serverov, neviete si tu vytvárať svoj server priamo v hre, ak chcete vlastný, musíte si ho prenajať. Zdá sa, že o dostatok hráčov sa minimálne teraz pri vydaní netreba obávať a dostupné sú tri stovky serverov, pričom o plné servery tiež nie je núdza.