Kto má chuť riešiť nové dlhočizné prípady s právnikmi v odlišnom storočí? A vyskúšať si dva súdne systémy naraz? Kolekcia Great Ace Attorney núka dve hry, ktoré vyšli pôvodne iba v Japonsku (ešte v rokoch 2015 a 2017) a teraz sa konečne dostali k nám. A rovno v lepšej grafike, keďže pôvodná 3DS verzia sa zrazu zmenila na fešné kúsky pre Switch, PS4 i PC.

Je to špičková dvojhra, ak si na ňu vyhradíte desiatky hodín času, pozornosti i odhodlania. Prináša so sebou klasické devízy vizuálnej novely či súdnej detektívky. Dlhočizné dialógy sú ešte dlhšie ako ste zvyknutí a miestami sa ocitnete uprostred 20- či 30-minútových výmen názorov, obvinení či obhajob. Obrovská nálož informácií na druhej strane svedčí o precízne napísanom scenári. Vžiť sa do hrdinu v priebehu prvej hodiny je pomerne jednoduché, lebo scenáristi ho hádžu do parádnej šlamastiky a on sa ešte aj rozhodne z nej sám vysekať.

Ak si myslíte, že séria už troška trpí únavou, netreba sa báť. Jednak tvorcovia majú dobre napísaný dej a navyše prišli s parádnou výhybkou, ktorú si občas Japonci dovolia. Dianie totiž zasadili do inej éry, takže namiesto súčasnosti sa presunieme do unikátneho obdobia Japonska (tzv. Meiji éry po roku 1868), kedy sa po dlhočiznej izolácii v 17. až 19. storočí zrazu začali otvárať svetu, resp. tvoriť nové aliancie. Keďže jednými z prvých kamošov boli Angličania, nitky prípadov sa točia pri aliancii s nimi a dokonca nahliadneme aj na iný súdny systém.

Zápletka začína umne. Mladý hrdina Ryunosoke Naruhodo je nádejný študent a má sa stretnúť so cteným profesorom z Británie, ale stretnutie podľa intra končí neslávne: Naruhodo má pištoľ v ruke, britský profesor padá s ranou v tele k zemi a hrdinu čaká akurát súd. Keďže okolnosti v krajine nie sú naklonené dlhým procesom a ani neblahej publicite, všetko nasvedčuje tomu, že systém by tu rád našiel rýchlo vinníka, odsúdil ho a ukázal svetu, že obchodná aliancia nemusí byť incidentom narušená. V hre je teda oveľa viac ako iba osud jedného neboráka, ale našťastie Naruhodo získava kamoša a spojenca na súde – Kazuma Asogi je študent práva, ktorý mal vycestovať práve do Británie. A ak by spojili um a sily, títo chaloši by mohli vybojovať Naruhodovu nevinu. Kazuma je od prvých chvíľ na vyššej úrovni, ale Naruhodo pod vaším palcom naberá znalosti o fungovaní súdu a postupne je motivovaný pustiť sa aj do ďalších obhajob v súdnej sieni.

Úvodný prípad je vskutku fantastický a tvorcovia nenechávajú nič na náhode – oči na stopkách majte od začiatku do konca, lebo sa tu vysvetľuje fungovanie hry. Intuitívne by ste mohli vycítiť, že sa pustíte do dialógov s rozmanitými možnosťami, zbierania dôkazov či svedectiev, nehovoriac o predmetoch, ale prvý prípad vás mimo súdnej siene okrem flashbackov veľmi nepúšťa. Ale osvojíte si fungovanie súdu, plynutie dialógov a nastoľovanie téz.

Dialógy sú jasné – napísané vopred a je ich tu tona. Oceňujem možnosť Autoplay, lebo niektoré sa dajú sledovať ako film popri jedle. Keď sa už máte rozhodnúť, vtedy je lepšie ísť manuálnou cestou. Interface vám rýchlo predstaví aj inventár, kde sa nachádza pár predmetov, prehľad o prípade (popis postáv neraz padne vhod) a na pár klikov sa dostanete všade. Súdny proces prirodzene ráta s využitím všetkého možného: vašich znalostí, dôkazov, vypočúvania svedkov či lámania ich svedectiev, ak máte dostatočne silný arzenál argumentov a námietok.

Dualita národov je výborne využitá nielen pre cestovanie naprieč svetom – áno, nie je žiadnym spoilerom, že časť hry sa odohráva v Británii, iná v Japonsku. Rozdiel medzi súdmi leží v porote – britské spory ju majú a je zobrazené v podobe ohňov, zatiaľ čo v Nippone rozhoduje exkluzívne sudca. Hra výborne postupuje v tom, že japonské prípady bez poroty sú ľahšie, zatiaľ čo britské majú väčšie možnosti. Tým, že porota má viac členov, môžete sa rozhodnúť získavať ich priazeň postupne. Časť poroty stačí presvedčiť a narobia slušný bengál alebo sa začnú hádať v kľúčových pasážach prípadu. Navyše, porotcovia sú tiež len ľudia. Podobne ako vidíme v amerických filmoch, aj tu je pár ľudí iba z povinnosti a najradšej by prípad ukončili hneď. Ale častejšie majú porotcovia skôr zlé názory alebo predsudky, tie musíte potlačiť a posunúť ich k vlastným argumentom. Kritické myslenie je kľúčové – nečakajte, že hra vám prednesie riešenie sama.

Keď sa občas dostane mimo súdnej siene, čaká vás skúmanie miest činu a scén. Tam sa snažíte hľadať stopy, predmety či tipy (niektoré môžu byť aj falošné) a zapíšu sa vám do notesu. Oceňujem tieto výlety, lebo bez nich by bola hra pomerne strnulá, urečnená a naťahovaná. Aj moje znalosti so žánrom vizuálnej novely dostali občas na frak, lebo táto hra často naráža na slimačie tempo a kvantum textu. Najmä prvý diel hry (Adventures) má dlhé všetky prípady: úvodný 5 hodín, ďalšie tiež a záverečný sa ťahá cez desať. Ak budete hrať na Switch ako ja, budete s prípadom vstávať i zaspávať, kým skončí...

Čakajú vás tu však dve hry a treba ich hrať v poradí. Adventures je jednotka, Resolve pokračovanie. Je cítiť, že autori sa poučili a dvojka sa hrá lepšie, má svižnejší priebeh a lepšiu štruktúru. Napríklad jednotka má dlhé prípady a občas hľadanie stôp. Resolve pasáže súdu a terénu častejšie strieda, čím má lepší nádych sa skôr sa odhodláte ukončiť časť epizódy ako štyri hodiny čakať na záver. Na druhej strane, je to dvojka, ovládanie a systém už poznáte, hrdinov tiež, línie sú načrtnuté, takže má výhodu, že jej úlohou je všetko elegantne spojiť a ukončiť. A ruku na srdce, Japonci nesklamú!

Kvalitný scenár sa pretaví do dobrej hrateľnosti vo viacerých aspektoch. Napríklad prvá hra má päť prípadov a ak si odmyslíme občas pomalé tempo, každý sa snaží prekvapiť niečím iným. Anglické návštevy majú zase šmrnc v zahrnutí britských postáv. Podobne ako Layton kedysi, aj Ace Attorney má viaceré skvelé charaktery či postavičky – a tu sa ukazujú konkrétne parodické prvky na Herlock Sholmesovi, ktorý sa tu a tam objaví a máva dejom. Vtipné na ňom nie je iba montovanie do deja, ale že robí bizarné chyby či závery, takže neraz ste s ním v konfrontácii a riešite odlišné pohľady na vec.

A mix dvoch svetov i rôznych prípadov využili aj grafici pre pekné scenérie. Hra síce využíva viac interiéry, ale skvostné pohľady na Tokyo či Londýn nebudú chýbať. Postavy sú tradične štylizované a skôr budete tipovať aké typy či okolnosti autori vytiahnu do prípadov. Fúzatý inšpektor Gregson mi tu pripomína podobného týpka z Laytona a presne na jeho prípade sa ukáže ako vedia tvorcovia spojiť vážne i vtipné momenty.

To platí pre obe hry v celej stopáži. Mixujú sa tu vraždy či fatálne chyby s ľahkosťou britského alebo japonského humoru. Túto kolekciu je radosť hrať, no musíte vedieť, do čoho idete: do dlhých detektívok a vizuálnych noviel, kde sú tony dialógov. Možno 6-ročné meškanie nespôsobila iba zastaranosť 3DS a chuť ísť na nové platformy – možno to boli tie kvantá scenára, ktoré si konečne môžeme vychutnať.