...Neskoršie sa povrávalo, že ten človek priputoval zo severu od Povrazníckej brány. Šiel pešo, v rukách držal napoly vybitý mobil a nadával tak oplzlo, že si aj lesná zver snažila packami zapchať uši.

No, lesná zver... Veverica, v parku - a možno sa nesnažila zapchať si uši, ale len tak mechanicky prechádzala packami po tváričke, ako to veverice občas robia. Hodil do nej kameň, od jedu, ale netrafil. A ten muž neprišiel od Povrazníckej brány, ale od kostola, zhruba tak po troch dňoch, čo na mobile začal hrať The Witcher: Monster Hunter a konečne prišiel na to, že ide o hru, čo pracuje s konceptom „augumentovanej" reality, takže panáčika, hlavného hrdinu nerozpohybuje inak, len tým, že sám začne chodiť.

Muž pamäť, muž mýtus, muž legenda. Muž tak ďaleko po štyridsiatke, že už by bolo praktickejšie hovoriť, že má krátko pred päťdesiatkou. Somár, čo sa na staré kolená podujal recenzovať videohru na mobil, napriek tomu, že na mobile nikdy nič nehral, s výnimkou šachu a hrami pre mobily vyslovene pohŕda ako tými zbytočnými, falošnými videohrami, čo ničomu nepomáhajú, len hranie ničia podsúvaním čoraz bližšie a bližšie k mainstreamu.

Hranie pre jednoduchších, masovka, čo nemá iný zmysel, ako to, aby sa vývojári a distribútori napakovali na mikroplatbách. The Witcher: Monster Hunter, RPG na mobil, čo už na tom môže byť ťažké? Nič! A v skutku, nič!

Nevyzerá to zle, graficky, pokiaľ viem posúdiť, ale neviem, lebo jedinou mobilnou referenčnou hrou je mi naozaj šach a ten ma grafikou nikdy neohuroval. Zato hrateľnosť, to je iná káva. Toto – Zaklínač, lovec monštier – extrémnou hrateľnosťou neoplýva. Zatiaľ sa zdá, že základnou, ak nie dominujúcou a jedinou hráčskou mechanikou, bude rýchle ťahanie prsta po obrazovke určenými smermi. Doprava, doľava, šikmo hore, šikmo dole a pandrlák na mobile švihá mečom a dáva dole príšeru. Chorta, Drownera, Wighta, Swamp Nekkera, Ghoula a tak ďalej. Niektoré identifikujem podľa mien, iné podľa vizáže, spoločné majú to, že sú škaredé ako noc, pôsobia drsne a niektoré sa dajú zabiť ľahšie ako iné.

Ešte pred tým, pred súbojom, ale už v jeho rámci, treba postave navoliť výbavu, druh meča, nejaké byliny a znamenie, čiže magický útok. A potom už to príde, poučený tutoriálom sa snažím pohybovať ukazovákom po obrazovke čo najpresnejšie, ťukaním do nej sa kryť a v pravom čase vyslať omračujúce znamenie, ale monštrá nečakajú na moje uvážené pohyby a tak po nejakých troch až piatich úmrtiach hneď v samom samučičkom začiatku mením taktiku a začínam prstom po obrazovke divoko šibrinkovať. Slávim úspech, monštrá sú mŕtve, skúšam sa dostať k ďalším, ale neviem v menu nájsť spôsob, ako panákom pohybovať. Frustrovaný hru vypínam s tým, že žiadna recenzia nebude.

O dva tri dni mi to ale predsa nedá, a tak skúšam znova na inom mieste a ľaľa, nové monštrá a konečne pochopím, že treba fyzicky chodiť. Alebo jazdiť koňmo, čo znamená, že sa vozím autom a to sa mi veru skutočne nechce, zvlášť ak zisťujem, že hra čoraz nástojčivejšie žiada, aby som si čosi dokúpil. Hahaha, zabudnite!

Áno, Zaklínača milujem, literárneho najviac, veľmi sa mi však páčil aj videoherný a seriál, dokonca aj ten starý, poľský a celovečerný film k nemu, a komiksy tiež, a vôbec, ten vzťah je príliš vrúcny, aby som sa nechal frustrovať mobilnou hrou.

Zvlášť aj jej jediným akože benefitom je práve tá AR realita. Lebo áno, tie RPG prvky sú zjavné a môžu byť fajn, aj levelovanie postavy, aj dopĺňanie a rozvíjanie inventára, aj zbieranie monštier a príbehových odkazov v denníčku, ale to všetko nájdem a podstatne lepšie, aj v konvenčných hrách, kvôli tomu Zaklínača na mobile naozaj hrať nepotrebujem. A hrať ho kvôli tomu chodeniu považujem za nezmysel - keď hrám, chcem, aby si telo oddýchlo.

Takže tak. The Witcher: Monster Slayer nemusí byť zlá mobilná hra, môže byť výborná, ale to ma nezaujíma, lebo hranie na mobiloch nepovažujem za hranie. Šiel som do nej jedine a len preto, že je to hra zo Zaklínačovho sveta, a naozaj je, avšak to nestačí. Ba dokonca si myslím, že ten svet svojím spôsobom kazí, redukuje sofistikované fantasy na priamočiare akčné jatky, v ktorých o nič iné nejde a to sa mi vzhľadom na Zaklínačov svet zdá až ako jeho urážka.

Druhá strana mince (redakcia)

Pre tých,  ktorým nerobí pohyb a hranie s mobilom v ruke problém a majú radi AR hry v štýle Pokémon Go, je The Witcher: Monster Slayer dobrá voľba. Zatiaľ vám tam môžu chýbať skupinové aktivity, klany, kooperácia, občas sa vyskytujú technické problémy a veci, ktoré by potrebovali dotiahnuť. Ale inak je to príjemná možnosť aj takýmto spôsobom sa stať súčasťou sveta Zaklínača a nebyť pritom pripútaný k stoličke. V takomto prípade je hodnotenie 7.0.