Práca recenzenta nie je jednoduchá. To tak máte na stole 3 rôzne hry naraz, k tomu 3 herné headsety a aby to bolo celé veľmi magické, tak máte rozpracované aj 3 interview. Nechcete si už tak teda veľmi nakladať, ale príde pozvánka, ktorej nakoniec musíte kývnuť. Keď už pre nič iné, tak aspoň preto, že cesta na japonský ostrov Cušima je vašou jedinou tohtoročnou dovolenkou. No keď sa k tomu pripočíta aj „fakultatívny výlet“ na ostrov Iki, je ponuka ešte viac lákavá. No a nech to je celé ešte viac symbolické, tak od doručenia kódu po zverejnenie recenzie máte čas len 3 dni. Takémuto časovému stresu sme neradi vystavovaní, ale dobré hry si to zaslúžia a s dobrými hrami aj ten stres nie je taký veľký.

Ghost of Tsushima Director's Cut je už takmer tu, hra vychádza síce až zajtra, no my vám môžeme priniesť hru v dennom predstihu. Je to jedna z najpopulárnejších hier minulého roka, a tak ju asi nemá význam detailnejšie predstavovať, aj tak si ale nemôžem odpustiť drobné historické okienko. Doslova. Píše sa rok 1274 a Japonsko čelí obrovskej mongolskej invázii. Tá dorazila aj na ostrov Cušima, ktorý dobyl Chubilajov bratranec Kotunchán. Vy máte tú smolu, že ste jeden z jeho obyvateľov. Na druhú stranu, voláte sa Jin Sakai, ste potomok známeho rodu a jeden zo samurajov, ktorí ostrov bránia. Na čele armády je váš strýko Lord Šimura a po jeho boku...padnete ako muchy.

Ak ste hru nehrali, prepáčte spoiler, ale dáva zmysel v hre prehrať hneď v úvode, lebo však o čom by boli tie ďalšie desiatky hodín, ak nie o záchrane druhov v zbrani, pomste a prinavrátení ostrova späť Japoncom. V skutočnosti Mongolom inváziu niekoľkokrát prekazil „božský vietor“, ktorý zmietol ich flotilu, no tu sa tým vetrom stanete vy. Budete likvidovať posádky Mongolov, dobývať stratené pevnosti a hlavne zachraňovať obrovské kopy životov. To všetko naprieč 3 aktmi, v ktorých si prejdete všetkým – víťazstvami aj pádmi, zradou aj hnevom, tradíciami aj ich porušovaním. A v závislosti na tom, koľko z hry chcete splniť, vám to zaberie 25 až 60 hodín.

Ale to všetko viete, ak ste hrali hru už minulý rok. Director's Cut je tu preto, aby priniesol nielen technické vylepšenia, ale aj nový obsah. A to najmä v podobe novej kampane, respektíve aktu. V ňom sa musí Jin dostať na ostrov Iki, kde má čeliť novej a dosť odlišnej hrozbe, avšak bude sa musieť postaviť aj svojej vlastnej minulosti, čo je podľa mňa ešte zaujímavejší aspekt nového príbehu ako mystická mongolská hrozba trochu pripomínajúca druidov z Assassin’s Creed. Pasáž na ostrove Iki je viac introspektívna a ak ste si v hlavnej kampani obľúbili Jina, tu sa s ním stotožníte ešte viac. akurát chvíľku trvá, kým sa na ostrov Iki dostanete. Vyraziť tam môžete až po objavení oblasti Tojotama v druhom akte – aby ste mali potrebné vybavenie a aj skilly, keďže Iki vám dokáže dať zabrať.

Príbeh základnej hry a vlastne aj nového rozšírenia je veľmi dobrý pre fanúšikov samurajskej tematiky. Vzdáva hold japonskej kultúre a dokonca v ňom (a koniec koncov aj v hre ako takej) neraz badať inšpirácie od asi najznámejšieho japonského režiséra – Akiru Kurosawu. Akurát je občas aj trochu ľahko predvídateľný. Na scéne je postava, pri ktorej už od prvých chvíľ tušíte, že sa asi bude správať trochu inak. Nechýbajú rôzne scenáristické barličky, ktoré ale pôsobia v kontexte hry vtipne, keď vám niekto narieka, že hladuje, vy pritom len počas jednej cesty koňom zlikvidujete dva tábory, v ktorých sú zásoby, ktoré by nakŕmili celý ostrov. Neberte to ako veľkú chybu, takéto veci k podobne veľkolepo štylizovaným hrám a aj filmom koniec koncov patria.

Poďme ale späť výhradne k základnej hre. Nebudem ju rozoberať detailne, no to tu máme našu pôvodnú recenziu, ktorá vám hru naozaj dobre predstaví. Jednotlivé akty veľmi dobre štrukturujú hru, aj keď je pravda, že tempo občas kolíše, až máte niekedy dojem, že robíte trochu redundantné veci. Napríklad niekoho musíte zachrániť viackrát, bojujete proti vlnám a podobne.

Hra je doslova prepchatá obsahom, môžete sledovať len hlavnú dejovú líniu a plniť úlohy, ktoré Jina čo najskôr dovedú do cieľa. Ale rovnako sa môžete ponoriť až do množstva vedľajších činností. Tie veľmi nevybočujú zo štandardov žánru, ale zasadenie a občas aj japonská mystika im dodáva aspoň unikátny nádych. Okrem mnohých vedľajších úloh sú tu totiž aj klasické zberateľské úlohy (napríklad cvrčky, hľadanie líščích nor a podobne) alebo aj výzvy. Napríklad duely s inými bojovníkmi. Ak mi ale niečo z vedľajšieho obsahu naozaj utkvelo, sú to mýtické výzvy. Dedinský rozprávač vám začne rozprávať legendu o niekom bájnom a vy sa môžete stať jej súčasťou. Za to získate ako odmenu napríklad brnenie, zbraň a podobne.

Na ostrove Iki vám ponúkne vlastne presne to isté – čakajú vás hlavné úlohy o dobytí nejakej základne, veľkolepé boje a nakoniec aj duely. Rovnako tu budete hľadať ďalšie maličkosti, stretnete sa s ďalšou bájnou legendou, pomôžete miestnym obyvateľom a tak ďalej. Je trošku škoda, že autori nový ostrov veľmi nevyužili na to, aby priniesli aj niečo naozaj nové v rámci obsahu, takže plníte len variácie toho istého, čo bolo v základnej hre. Ale musím kvitovať aspoň to, že si na Iki môžeme užiť trochu „tombraiderovania“ aj s hľadaním pokladu v skrytej jaskyni.

Kolega Ondrej vo svojej recenzii pôvodnej hry predostrel názor, že autori úplne nevedeli využiť niektoré postavy. V tomto mu musím dať za pravdu a aj keď je pravda, že napríklad Jin je veľmi dobre spracovaným protagonistom a niektoré konflikty dávajú vedľajším postavám možnosť zažiariť, nájdete tu aj mnoho takých, ktoré takpovediac vyšumia do prázdna, čo je škoda. A neplatí to len o základnej hre, podobne je na tom aj Iki expanzia, ktorá je v zásade len o dvoch postavách a ostatné robia len krovie. Antagonistka tu ani veľmi nevynikne. Chápem, že autori tu chceli Jina konfrontovať s niečím iným ako s ďalšou postavou a spravili to dobre, akurát by tejto jednej postave prospelo viac charakterizácie.

Je to pravdepodobne dôsledok toho, že expanzia na Iki ostrove nie je veľmi rozsiahla. Ostrov je síce veľký a obsahuje veľa vedľajších úloh rôzneho druhu, takže tam máte čo robiť, ale autori sľubovali dĺžku na úrovni tradičného aktu základnej hry, čo nie je úplne pravda. Možno so všetkými vedľajšími činnosťami sa na tú úroveň aj dostaneme, ale povedal by som, že hlavná príbehová línia je asi polovičná ako hlavné línie v základných aktoch. Ponúka celkovo 8 misií, niektoré aj veľmi krátke. V zásade, ak už ste pôvodnú hru prešli a upgradujete na DC, viete hlavný príbeh na ostrove Iki prejsť za jedno poobedie a potom už len plniť vedľajší obsah.

Director's Cut nie je len o novom obsahu, ale aj o počte rôznych menších vylepšení. Takúto hru sa oplatí hrať v japončine a trochu vás z ponorenia do nej vytrhával fakt, že japonský dabing nesedel na pohyb pier postáv. To už je teraz opravené. Z nejakého záhadného dôvodu je ale táto oprava dostupná len na PS5, čo je strašná hlúposť. Na PS5 sú tiež kratšie loadingy, vylepšené 3D audio vás pekne obklopí svetom a je tu aj podpora DualSense ovládača, aj keď veľmi nevyniká. Spätnú väzbu v triggeroch využíva len ojedinele a haptická odozva mi pripadá len veľmi povrchná a ak si mám voliť medzi jej nasadením v tejto hre a dlhšou výdržou ovládača, radšej si vyberiem výdrž.

Osobne za najväčšie plus v rámci rôznych menších úprav považujem pridanie uzamknutia cieľa - lockovania na nepriateľov v súbojoch. Súbojový systém hry je veľmi slušný, rýchly, jednoduchý, no nebol podľa mňa precízny. Minimálne nie v základnej hre. Aktuálny patch prináša lockovanie, vďaka ktorému dostáva už aj tú precíznosť, keďže neraz bojujete obkolesení nepriateľmi a bez lockovania sa medzi nimi ťažšie cieli, aj keď je pravda, že hra to vyvažuje tým, že zväčša útočí len jeden a ostatní okolo vás postávajú. Ak si navyše v boji potrpíte na vykrývaní útokov, ostrov Iki obsahuje niečo špeciálne pre vás.