Mario asi v skutočnosti nebude práve milý chlapík, keď má toľko nepriateľov. Za svoj život už nasrdil Donkey Konga, Bowsera, Bowsera juniora, Waria a desiatky ďalších. Naozaj, len si pozrite zoznam nepriateľov, ktorým Mario doteraz čelil. Je však pozoruhodné, že aj keď z toho množstva postáv mnohé mali viac či menej prominentné úlohy naprieč Mario sériami, vlastnej hernej série sa dočkal len Wario (Donkey Konga nerátam, ten mal sériu ešte pred Mariom). Dokonca to nebola len jedna séria, ale viaceré a aj pomerne úspešné. A aby toho nebolo málo, tak sa z Waria stal herný vývojár. Sám síce veľmi úspešný nie je, ale vy sa pri tom aj tak zabavíte v 9. časti série WarioWare.

Wariovi sa síce ako vývojárovi dlhodobo nedarí, no v novinke WarioWare: Get It Together! konečne dokončil svoju vlastnú konzolu plnú hier. Avšak, keďže to je Wario, je to všetko plné bugov a práve bugy sa postarajú o to, že konzola vcucne Waria a celý jeho tím. Ak sa chcú dostať preč, musia si zahrať nielen všetky svoje hry, ale hlavne odstrániť tieto bugy. Zhruba taká je základná premisa príbehového režimu hry, ktorý síce nevydrží nadlho, ale zato zabaví svojím za vlasy pritiahnutým príbehom, úplne absurdnými scénkami a hlavne vás naučí aj nejaké tie princípy, lebo tieto mikrohry nie sú niečo, čo hráči poznajú bežne.

WarioWare: Get It Together! totiž síce je kompilácia, avšak nie minihier, ale skôr mikrohier. Séria je známa extrémne rýchlou hrateľnosťou. Ale že naozaj extrémne rýchlou. Sú ich tu desiatky a ich herná doba je občas len nejaké 3 sekundy. Občas síce aj trochu viac, ale niekedy dokonca aj menej. Keďže je tu takýchto mikrohier obrovská hromada, hra je založená hlavne na ich variabilite a naozaj simplexných konceptoch, ktoré musí vedieť dokonale vysvetliť jedna jediná obrazovka. Na viac tu jednoducho nie je čas. Keď sa raz dostanete do tempa, nechcete, aby vás z neho niečo vytrhlo. Navyše by asi nepôsobilo najlepšie, ak by inštrukcie na hranie disciplíny trvali dlhšie ako jej samotné hranie.

Možno nepatríte medzi tých, ktorí sa radi nechávajú viesť vytýčenou cestou naprieč hrami, no tu to bohužiaľ robiť musíte. A možno to ani nie je bohužiaľ, ale je to dobré odporúčanie. Hraním príbehovej časti, ktorá vám zaberie tak 3 hodinky, si totiž odomykáte herný obsah. Odomykáte si hrateľné postavy, odomykáte si tiež samotné mikrohry a aj ďalšie časti obsahu. Ak teda z hry pre seba chcete vyťažiť maximum, musíte prejsť kampaň. Našťastie to nie je nuda, občas možno aj výzva a dokonca sa do toho môžete pustiť aj vo dvojici s niekým po svojom boku, čo je vždy ešte o niečo väčšia zábava.

Kampaň sa skladá z troch kapitol, počas ktorých sa zoznámite s príbehom, minihrami a aj postavami a za svoje výkony dostávate aj virtuálnu menu. Za ňu si môžete kupovať možnosti opakovať nevydarené mikrohry v kampani, prípadne kupovať predmety na levelovanie postáv, čo však pôsobí možno aj trošku nadbytočne, keďže to až taký vplyv na hru nemá. Rovnako ako alternatívne skiny, ktoré si budete tiež postupne odomykať. Ale ak napríklad chcete, aby váš Wario vypadal ako zombík, tá možnosť tu je. Tak trochu mám dojem, že tieto veci tu sú len kvôli tomu, aby tu boli. Aby ste aj po hodinách hrania mali stále čo odomykať, aby vám niekde niečo spadlo a mohli ste sa tým vybaviť.

Celkovo je v hre 20 rôznych postavičiek, ktoré budú fanúšikom WarioWare série známe, no ostatným ani veľmi nie. Sú to všetko rôznorodé karikatúry, no čo je viac dôležité ako ich uletený výzor, to sú ich schopnosti. Každá postavička má totiž inú schopnosť pohybu a akcie, čo si taktiež musíte osvojiť. Niekto len behá a skáče, niekto lieta a strieľa (ale len do jednej strany), niekto iný sa zas pohybuje inak a robí niečo iné. Je tu naozaj 20 úplne rozdielnych postáv z hľadiska schopností a preto sú niektoré aj vhodnejšie na niektoré typy mikrohier a menej vhodné na iné. Zvládnuť ich ale musíte všetky a aj v tom je isté čaro hry.

Hráte s priateľmi, vyberiete si nejaký režim, v ktorom bok po boku čelíte pestrej sérii rôznych mikrohier. Raz máte menšiu výhodu vy, inokedy vás súper. Alebo ešte lepšie, nemenia sa len úlohy v sérii, ale hra vám servíruje aj rôzne postavy a vždy každému tú istú. Ak niektorú z nich nezvládate a vás súper áno, má výhodu. Preto je fajn si všetkých 20 postáv osvojiť. Hra je naozaj dobrá v kombinatorike a keď ju budete hrať dosť dlho, stále vás dokáže prekvapiť tým, že prinesie nejakú novú úlohu v kombinácii s nejakou postavičkou, čo ste ešte doteraz nehrali.

A je pre to jeden hlavný dôvod – enormný počet mikrohier, ktoré nový Wario ponúka. Je ich tu viac ako 220, pričom sú rozdelené do 10 kategórií a aj keď prejdete príbehovú časť hry, stále nebudete mať odomknuté úplne všetky hry. Len si prejdete zoznam a zistíte, koľko toho ešte stále nemáte odomknuté. Kategórie sú naozaj pestré, nájdete tú rôzne zmesy, prírodu, techniku, kultúru, jedlo, športy alebo aj Nintendo klasiky. A aj keď názvy jednotlivých kategórií môžu znieť seriózne, hra taká rozhodne nie je. Napríklad v športe musíte skákaním po pumpe nafúknuť loptu. V jedle zase musíte balansovať 3 kopčeky zmrzliny na kornútiku. V kultúre zas musíte pohybom postavy hrať na strunách gitary. A to všetko v čase možno 2-5 sekúnd.

Z popisu vyššie ste asi vytušili, že sa hra neberie príliš vážne a to je na nej vlastne super. Budete si asi klásť pri hraní otázku, či náhodou saké netieklo potokmi v kanceláriách tvorcov pri dizajnovaní úloh, ale táto svojskosť má svoje čaro. Nintendo hráčov asi najviac zaujíma klasika prerobených klasík. Napríklad musíte do 5 sekúnd poraziť Bowsera z prvej časti Super Mario Bros., prípadne absolvovať niekoľko poschodí z Ice Climbera, pomôcť Toadovi dostať sa do cieľa, nájsť ducha v Luigi’s Mansion, prebehnúť si nejaké dialógy z Fire Emblem: Three Houses a podobne.

Následne si viete odomknuté minihry len tak zahrať v rýchlej hre a to pokojne aj vo dvojici. Ak chcete skôr niečo na párty hranie, je tu v menu Variety Pack, ktorý obsahuje zbierky minihier, niektoré až pre 4 hráčov naraz, ktoré sú ešte ďalej ozvláštnené novými a opäť dosť strelenými pravidlami. V ňom nájdete celkovo 10 režimov, takže si vyberiete to, na čo máte práve chuť. Online hranie tu nenájdete, ale sú tu Wario Cup výzvy, ktoré sú organizované autormi a pravidelne sa hráči môžu stretnúť v jednej sérii výziev a pobiť sa o čo najvyššie umiestnenie v rebríčku. Ak máte niekoho známe s hrou a Switchom, môžete si zahrať dvaja prostredníctvom Local Wireless prepojenia.

No a poďme na negatíva, nech to je jednoduché, všetky na jednom mieste. Voči WarioWare Gold som mal síce výhrady, ale páčilo sa mi, že mikrohry využívali všetky možnosti konzoly. Tu ale nájdete len využitie klasických ovládacích prvkov. Žiadne ovládanie dotykom a ani pohybom. A to je obrovská škoda, keďže by to mohlo priniesť niečo navyše. Rovnako je ku hre ťažko skočiť s priateľmi, ak ju už nehrali či neprešli aspoň nejaké tutoriály. Často hra pôsobí chaoticky a nie je to tak úplne ideálny párty titul. Aspoň v mojom prípade to dopadlo tak, že hra skôr znechutila ako navnadila. No a taktiež už začína byť koncept mikrohier za tie roky trochu obohratý, keďže tu opäť nájdeme variácie na už známe prvky – ale teraz sa napríklad nešpárate v nose, ale musíte ho upchať. Ovládanie pohybom mi mohlo priniesť niečo nové, ale bohužiaľ absentuje. Navyše hra stojí 45 eur, čo je trošku veľa za niečo, čo ste už predtým hrali.

No a zostalo ešte audiovizuálne spracovanie, ktoré je veľmi svojské a napríklad vizuál často pripomína niečo z tvorby Terryho Gilliama. Je to absurdné, esteticky možno ani nie pohľadné, ale vlastne to má taktiež svoje kúzlo. Hudba je viac tradičná a dobre ku hre sadne, aj keď sú to zväčša len krátke slučky vytvorené na sprievod krátkych mikrohier. Aj to ukazuje, že je WarioWare: Get It Together! dobrou hrou, ale mohol byť lepšou. Stačilo sa len trošku viac posnažiť využiť konzolu, jej potenciál a priniesť nejaké výraznejšie novinky.