SONIC COLORS: ULTIMATE |
SONIC COLORS: ULTIMATE |
Modrý ježko Sonic je podobne ako fúzatý inštalatér Mario ikonickou postavou Nintendo hier, i keď Sonicova kariéra začínala už na SEGA platforme. Tituly spojené s týmito hrdinami sú dlhodobo veľmi obľúbené a v roku 2010 to bol na Wii a DS aj kúsok s názvom Sonic Colors. Tieto platformy už ale patria minulosti, a preto sa tvorcovia rozhodli pre remaster s prívlastkom Ultimate na aktuálnych konzolách a PC. Hoci nie všetci fanúšikovia Sonica (dokonca aj u nás v redakcii) si myslia, že práve tento diel je hodný takej pozornosti. Ale ako vidíte, nedopadlo to najhoršie.
Známy zloduch Dr.Eggman postavil medzihviezdny zábavný park, ale keďže je za tým „Vajčiak“, je pochopiteľné, že v tom bude nejaká čertovina. Jazdy a atrakcie sú úžasné, ibaže ich hybnou silou je energia mimozemskej rasy Wisps. A je vám teda jasné, že úlohou Sonica bude predovšetkým oslobodzovanie týchto roztomilých bytostí. Tie mu navyše prepožičajú svoje schopnosti, takže šialený beh plný prekážok a nástrah bude spestrený doplnkovými aktivitami.
Hlavným dejiskom je šesť planét a svetov s odlišným vzhľadom, terénom a do istej miery aj nástrahami. Po úvodnom rozbehu odomknete hneď naraz dve planéty, po ich zdolaní ďalšie tri a potom budete pripravení na finále. Každý svet tvorí niekoľko aktov, ktoré vyvrcholia súbojom s bossom. Niektoré akty sú jednoduché, iné náročnejšie. Ich prejdenie môže trvať pol minúty, inokedy sa natiahne na desiatky minút. Príčinou je rôzna dĺžka levelov, ale aj náročnosť prekážok. A v neposlednom rade ide aj o to, či to chcete celé dať čo najrýchlejšie, alebo sa snažíte vyzbierať čo najviac prstencov, červených hviezd na odomknutie Supersonica a mincí na nákupy kozmetických doplnkov.
Pri hodnotení úrovní, ktoré je vyjadrené písmenami, zohráva úlohu aj čas. Avšak nemusíte pozerať na uplynuté sekundy a minúty, ak chcete levely poriadne prekutať, alebo x-tý raz opakujete nejakú hnusnú pasáž, čo nie je ojedinelé. Samotná štruktúra úrovni vás ale často núti nezastavovať a nespomaľovať. Inak padnete do nejakej diery alebo skončíte v otvorenom vesmíre. Rôzne prekrútené dráhy, plošiny, ktoré sa otáčajú alebo rozpadnú pod nohami, body, pri ktorých musíte v správnych momentoch stláčať tlačidlo, aby ste nevyleteli niekam do čerta a ďalšie súčasti vás takmer neustále udržujú vo zvýšenom tempe. Ale občas môžete aj spomaliť, špekulovať, ako sa dostať k bonusovým predmetom, skúsiť alternatívne cestičky.
So Sonicom si predovšetkým zabeháte, ale budete sa aj potápať, aktivovať spínače, vznášať sa vo víre ventilátorov, posúvať kocky a skákať po hlavách nepriateľov, čím sa aj odrazíte ďalej dopredu. No a pri bossoch rozdávate aj rany, bežne treba uhýbať alebo niečo zničiť, prísť na fintu, ako to prekonať. Paradoxne, bossovia sú často jednoduchší ako vybrané bežné levely. Niekedy mi porazenie bossov trvalo len niekoľko desiatok sekúnd. Zatiaľ čo v určitých leveloch som dosť padal na hubu, opakoval nepríjemné pasáže a aj si ponadával. A nohy podráža aj diskutabilné umiestnenie checkpointov, kvôli čomu neraz musíte opakovať zdĺhavé úseky so sériou úkonov, pri ktorých nesmiete ani na chvíľu zaváhať a už vôbec nie zlyhať.
Pri postupe vám na istých miestach pomôžu spomínané schopnosti Wisps, pričom sa ich treba najskôr dotknúť a potom ich môžete aktivovať. Následne sa počas krátkeho časového limitu premeníte a v dočasnej forme môžete využívať nové danosti. Schopnosti sú rôzne a identifikujete ich podľa rôzneho koloritu Wisps. Takže napríklad môžete pomaly letieť vzduchom aj do väčších výšok, krtkujete v zemi alebo získate extra ochranu, vo vodných leveloch vás to vystrelí ako raketu priamo hore až nad hladinu, čo zabráni utopeniu pri nedostatku kyslíka. Inokedy viete rozrážať odolné objekty a asi najzaujímavejšie je premenenie modrých objektov, ktoré sa prepínajú z hmotných na nehmotné (vtedy sa dajú aj pozbierať) a naopak. Tým sa otvoria alebo naopak zablokujú určité prechody, uvoľní sa cesta a vám sa otvoria nové možnosti.
Hru som prechádzal na Switchi, kde hra dobre vyzerá v handheldovom režime doplnená vydareným soundtrackom. Niektorí hráči sa sťažujú na chyby, u mňa to bolo bez problémov. Na veľkej obrazovke televízora už to také pôsobivé byť nemusí, no máte lepší prehľad o situácii. Niekedy je to totiž veľmi chaotické a môže sa stať, že chvíľami ani netušíte, čo sa vlastne deje. Navyše náhle prepínanie kamier a pohľadov na Sonica uháňajúceho v plnej rýchlosti vie zaskočiť. Hra akoby občas hrala aj sama bez vás, napríklad keď Sonic krúži na pretočených dráhach a od vás sa vtedy len žiada občas stlačiť tlačidlo, aby ste preskočili na vedľajšiu koľaj alebo sa na konci niečoho zachytili. A môže to byť mimoriadne rýchle.
Potom sú pre zmenu úseky, kde už je to plne vo vašich rukách a tam sa niekedy pasujete s ovládaním. V zásade je to síce len pár tlačidiel a pohybová páčka na Switchi, ale napríklad pri skákaní, hlavne pri dvojskoku, hra vyžaduje veľkú presnosť. Inak buď nedoskočíte na plošinu alebo sa tam síce dostanete, ale pri zotrvačnosti sa hneď aj zošmyknete dolu na druhej strane. To bola aj príčina mnohých mojich zlyhaní. Možno to bolo aj citlivou páčkou, a práve preto by som ocenil, keby sa dalo použiť aj alternatívne ovládanie pohybu kurzorovými tlačidlami. Priamo pri hraní sa ale nedá a nie je využité ani dotykové ovládanie ťukaním alebo posunom po obrazovke, čo je škoda. Viem si totiž predstaviť aspoň niektoré možnosti, ktoré by takto fungovali – napríklad zachytávanie sa náhle objavujúcich bodov v QTE pasážach. No tak teda nič...
Rozmanité planéty v príbehu môžete prekonať za niekoľko hodín, ale ak to tam chcete poriadne vyzbierať, bude to oveľa dlhšie. Optimálne je prejsť najskôr levely čo najrýchlejšie a potom sa vrátiť a detailne ich prekutať. Ďalšie úrovne poskytuje Egg Shuttle a imitácia retro videohry Eggman’s Sonic Sim aj pre dvoch hráčov, kde ale majú levely podobnú štruktúru ako tie základné na planétach. Takže neprinášajú žiadnu extra výzvu a ničím neobohacujú hrateľnosť.
Sonic nepatrí k mojim favorizovaným herným postavám, ale nič proti nemu nemám a spoločnosť modrého ježka je celkom príjemná. Aj v hre Sonic Colors: Ultimate. No možno práve preto, že od tohto hrdinu nemám nadmerné očakávania, nie som sklamaný a dobre som sa bavil. Skalní prívrženci Nintendo ikony ale môžu byť nespokojní, hlavne pri porovnávaní s úspešnejšími hrami v sérii. Zatracovať však Sonic Colors: Ultimate nie je správne. Či už niekoho výsledok osloví viac alebo len menej, stále je to nadpriemerná hra vo svojom žánri a pri porovnaní s bežnou konkurenciou. Možno by sa však dalo polemizovať o cenovke, predsa len, je to remaster.