Blood, Duke Nukem 3D, Shadow Warrior ...moja svätá trojka klasických FPS hier z 90. rokov, ktoré som drvil na svojom Pentiu počas strednej školy. Nostalgia je stále silným elementom, ktorá núti nielen old school hráčov, ale aj old school vývojárov hier stále sa vracať za svižnou, priamočiarou akciou plnou krvi, mäsa, hlučných zbraní, obrovských bossov a to všetko obalené v grafike v retro štýle. Vývojári z herného štúdia T19 Games očividne patria medzi takých klasických hráčov/vývojárov, ktorí si zvolili za svoj debut práve retro FPS Dread Templar.

Dread Templar je rýchla akcia, ktorá kombinuje prvky klasickej strieľačky z 90. rokov s modernými ovládacími prvkami s použitím špeciálnych vlastností. V hre sa vžijete do úlohy templára, ktorý vstúpil do pekla, aby sa pomstil. Avšak cesta za pomstou naprieč temnou ríšou čistého zla sa nezaobíde bez násilia a utrpenia. Hneď po spustení prvej úrovne vám začne biť do očí tá podobnosť s FPS hrami z 90. rokov, až vás začne chytať pocit, že je to celé na škodu. Hra je zatiaľ vo svojej Early Access verzii, v úvode ponúkla 2 epizódy po 5 levelov a ďalší obsah pridala v septembrovej aktualizácii.

Jednotlivé úrovne nie sú veľmi rôznorodé a cesta naprieč pekelným svetom ponúkne väčšinou vo svojej poslednej verzii temné väzenie, pekelný zámok či pevnosť a prechádzky pod pekelným nebom, čo náramne pripomína Doom a Blood, ...avšak bez ich typickej atmosféry. S dizajnom prostredia sa tvorcovia príliš nevyhrali, a tak ako hráč narazíte len na klišé jednotlivých vecí typických pre daný koncept úrovne. Potešili ma však prepracované mapy jednotlivých levelov (tie prvé mi pripadali ako vykradnuté z prvého Quake), ktoré ponúknu slušnú prechádzku k daným cieľom úrovne a skrývajú rôzne typy zbraní, štítov a streliva. Hlavne v tajných miestnostiach, ktoré si musíte všimnúť alebo vyriešiť určitý hlavolam pre vstup do nich. Vašou hlavnou úlohou je však prejsť cez hordy nepriateľov a nájsť spínače pre vstup do nových časti úrovne.

Arzenál zbraní sa skladá z FPS klasík, ako sú brokovnica, kuša, raketomet či revolver Magnum, ale pridali sa aj zaujímavejšie typy, ako katany (narážka na Shadow Warrior), paralyzér a postrach pre hlavného bossa…pekelné rukavice (narážka na Hexen). Väčšina zbraní má, pochopiteľne, sekundárny útok či streľbu, s ktorými sa dá vcelku vyhrať. Napríklad katany dokážete spojiť, čím vám vznikne oštep, s ktorým môžete trafiť nepriateľa na diaľku. Po vrhnuté katany si nemusíte chodiť, sami sa vám o pár sekúnd obnovia podobne ako aj vystrelené šípy. Fanúšikom dvojhlavňovej brokovnice spravili tvorcovia radosť a také dvojité Uzi ku koncu dostanú pekelnú úpravu. O muníciu v jednotlivých úrovniach nemusíte mať starosť, hlavne pri ľahších obťažnostiach.

Jednotlivé typy zbraní, ako aj vlastnosti vašej postavy, si môžete vylepšiť v určitých miestnostiach so sochou mnícha, v ktorých vám žiadny nepriateľ neublíži. Vylepšenie má svoje výhody, ale aj nevýhody. Keď si totiž chcete upraviť určité atribúty zbrane či vašej postavy, najprv musíte nájsť emblém znázorňujúci vlastnosť danej položky. Potom musíte nájsť červené drahokamy, ktoré slúžia na odomknutie slotu na vylepšenie, a nakoniec spomínanú sochu mnícha, kde si upgrady aplikujete. Lepšie vlastnosti pre vašu postavu a zbrane vás budú stáť, pochopiteľne, konkrétne emblémy vyšších levelov a väčší počet drahokamov. Plusom je, že v odomknutom slote si môžete ľubovoľne meniť nájdené vlastnosti, ako silu zbrane, kadenciu, počet nábojov atď.

Ďalším, dnes už typickým hracím elementom, je takzvaný focus time, čiže spomalenie času, počas ktorého si zameriate nepriateľov rýchlejšie a presnejšie. Dobíja sa, samozrejme, po zabití nepriateľa, ale osobne som ho využíval minimálne. Mňa však zaujala vlastnosť rýchleho presunu, ktorá sa musí po použití síce dobiť, ale pomôže vám na nedostupné miesta a hlavne pri boji s veľkým počtom tuhých nepriateľov.

Dizajn nepriateľov a ich AI vás tiež asi nenadchne, aj keď ponúka určitú rôznorodosť. Nájdete tu typických pešiakov, čo sa na vás slepo rútia ako v Serious Sam. Strelcov, čo sa snažia uhýbať, tlstých granátnikov, čarodejníkov ako z Hereticu a rýchlo sa presúvajúcich šermiarov a taktiež otravné lietajúce príšery. Avšak musím povedať, že som sa vyžíval v zabíjaní týchto mierne hlúpych nepriateľov, ktorých viete skoliť aj s dobre miereným headshotom. Hlavne, keď mi do uší búšil nadupaný, originálny metalový soundtrack, ktorý ma slušne pumpoval adrenalínom naprieč hrou. Zvuk je tým pádom na kvalitnej úrovni, aj keď mi trochu z tej nostalgie chýbali nejaké komentáre hlavného hrdinu, čím sa preslávil najmä klasický Duke Nukem 3D. 

Čo ma prekvapilo, bola absencia multiplayeru, čo je pri podobných hrách dnes už nutnosťou. Možno je v príprave, zatiaľ sa však hráči musia uspokojiť s hrou pre jedného hráča. Taktiež je prekvapujúce, že uloženie pozície nemôžete vykonať tam, kde chcete, ale len pri určitých krížoch. Síce po zabití musíte prejsť jednotlivé miestnosti znovu, ale nebude to príliš frustrujúce. Grafika má svoje dve stránky. Jednotlivé levely sú robené v jednoduchšom retro štýle, ale zbrane, ako aj munícia či jednoduchý a prehľadný HUD, sú vo vyššom rozlíšení. Animácia príšer a zbraní je však slušne spracovaná a všetko beží plynule.

Dread Templar vo verzii s predbežným prístupom síce ponúka len hŕstku levelov a trochu jednotvárne úrovne a nepriateľov, ale aj svižnú akciu, systematický spôsob upgradovania a kvalitnú hudbu, ktorá vám dá chuť sa prebojovať peklom až do konca. Hra je určená hlavne pre fanúšikov klasických FPS hier z 90. rokov a ich moderných alternatív. Som však zvedavý, akým ďalším obsahom prekvapia vývojári tejto retro prestrelky. Snáď to budú ďalšie epizódy, možno prepracovaný multiplayer.