Na virtuálnej realite je zaujímavé to, ako dokáže meniť jednotlivé koncepty. Sekanie virtuálnych objektov mečmi sme tu mali už predtým, ale s headsetom na hlave tu máme hit Beat Saber, ktorý sa len veľmi ťažko vypína. Funguje to však aj opačne a môžete zobrať koncept, ktorý bez VR funguje dobre, no s ňou je to už horšie. Nič mu nepridáva, možno ešte aj uberá. Napríklad Doom VFR, ktorý nevyužil potenciál platformy a ešte to dorazil nie najlepším hodnotením. Kam sa teda zaradí VR akčná novinka Fracked?

Vývojári zo štúdia nDreams nie sú v oblasti virtuálnej reality žiadnymi nováčikmi, ba práve naopak. The Assembly, Shooty Fruity alebo Gunner sú dobre známe tituly, aj keď sa nestali veľkými hitmi a aj hodnotenia neboli práve najvyššie. Po menších experimentoch sa minulý rok pustili do niečoho väčšieho v podobe stealth akcie Phantom: Covert Ops a teraz sa rozhodli posunúť ešte ďalej s Fracked, čo je síce zase akcia, ale teraz v dynamickom a až frenetickom štýle, kedy sa v niektorých pasážach ani nezastavíte, len strieľate jednu fialovú hlavu za druhou, meníte zásobníky a zase strieľate do hláv.

Zhostíte sa tu úlohy vojaka a skúseného lyžiara, ktorý musí zachrániť planétu. Nič viac, nič menej. Ďaleko v horách objavíte ťažobnú operáciu, kde zlá organizácia frakovaním (odtiaľ aj názov Fracked) otvára portál do inej dimenzie a mení nič netušiacich nevinných baníkov na fialové monštrá, ktoré sú po zuby ozbrojené. Za tým všetkým stojí šialený CEO, ktorý chce takto zničiť celý svet a vy ste to jediné, čo mu v tom dokáže zabrániť. Nie ste na to ale úplne sami, keďže máte svoju spojku vo vrtuľníku horskej záchrannej služby, ktorá vás naviguje, prezrádza viac o príbehu a občas vám aj naozaj pomôže.

Príbeh hry nie je žiadne terno a je naozaj veľmi jednoduchý. Prakticky len taká drobná zámienka k tomu, aby ste do tých hláv mohli strieľať. Nijako zvlášť pozitívne sa nedá hodnotiť, no niektoré jeho aspekty sa mi páčia. Páči sa mi samotný záver. Respektíve to, čo je ešte po ňom. Hrdina zachráni svet, porazí zloducha a podobne. No po záverečných titulkoch je tu ešte jedna zvuková pasáž, ktorá naznačuje, čo sa s vami stalo a zároveň možno trochu otvára dvere prípadnému pokračovaniu a autori tento krátky moment zvládli veľmi dobre. No a páči sa mi aj to, že ste vlastne taký John McClane. Nechcete byť v situácii, v ktorej ste, no nič iné vám nezostáva, len celú situáciu zachrániť.

Fracked je FPS hra, ktorá sa vás neustále snaží udržať v pohybe a má na to hneď niekoľko spôsobov. Často vás nechá na niečom ísť a budú to hlavne lyže. Jednoducho sa pustíte dole kopcom, skáčete na nich, občas až takmer lietate. Stále máte pritom zbraň v ruke a musíte si dávať pozor aj na kopy nepriateľov, ktorí väčšinou okolo vás jazdia na snežných skútroch, prípadne sú vhodne rozostavení na vežiach a plošinách (s ešte vhodnejšie pristavenými výbušnými nádržami, aby ste ich dokázali pohodlne likvidovať). Tieto pasáže nie sú až také dlhé, ale slušne vám rozpumpujú srdce a do tela vlejú trochu adrenalínu.

Taktiež tu budete veľa šplhať, loziť a aj zlaňovať. Hra sa tieto aspekty nesnaží riešiť priveľmi realisticky, ale robí ich rovnako intuitívne ako v skutočnosti. Jednoducho sa niekam natiahnete a stlačením triggeru sa chytíte. A zase a zase, jedna ruka za druhou. Ručkujete po kábloch, leziete po rebríku, šplháte sa po zrútenom moste a podobne. Dokonca tu je jeden moment ako vystrihnutý z Uncharted, akurát tu ho zažijete z vlastných očí a je zvládnutý naozaj veľmi slušne. Možno aj trošku lepšie ako v Uncharted. Súčasťou všetkého toho lezenia je aj to, aby ste vedeli, kedy sa máte pustiť. No a stále musíte mať na pamäti, že sú okolo vás nepriatelia, takže niekedy sa oplatí jednou rukou pustiť a zobrať do nej radšej zbraň.

Asi ste si všimli, že som sa až doteraz nevenoval veľmi práve akcii, o ktorej hra primárne je, no a dôvod je na to jednoduchý – ona je vlastne dosť tuctová. Z tohto pohľadu je Fracked veľmi generickou akčnou hrou, ktorá nijako nevybočuje z toho, čo poznáme v žánri. Nepriatelia sa spawnujú všade okolo, keď spustíte nejaký script. A buď prestanú až vtedy, keď spustíte niekde ďalej ďalší, alebo až keď ich všetkých vykosíte. A takto to ide dookola. Niekam prídete, nabehnú nepriatelia, kosíte ich a idete ďalej. Tu a tam to prerušíte nejakým potiahnutím páky alebo niečím iným. Nepriatelia sa neraz spawnujú aj rovno pred vaším nosom a veľa umelej inteligencie tiež nepobrali.

Ale tu prichádza do hry faktor virtuálnej reality a vlastne aj takto obyčajnej strieľačke zrazu dodáva niečo navyše. Niečo, vďaka čomu si tú hru nakoniec aj užijete. Prevedenie hry do VR totiž vyšlo na výbornú a do akcie sa viete naozaj ponoriť. Prostredia sú bohato členité, plné rôznych prekážok, za ktoré sa môžete v prípade núdze kryť. V jednej ruke máte zbraň, druhá je prázdna a tou sa stačí chytiť nejakej debny, a skryť sa za ňu. Potom len vykuknete, zamierite a vystrelíte. Nepriatelia na vás idú vo vysokých počtoch a bez krytia to tu nedáte. A ani bez pobehovania medzi krytmi.

A aj keď to strieľanie zabaví, má aj svoje neduhy. Jeden tkvie v tom, že je tu len pár typov nepriateľov, ktorí sa dookola opakujú. A druhý zase v tom, že sú tu len dve zbrane – pištoľ a samopal. A to je na akčnú hru strašne málo. Pritom tu nájdete aj špeciálne zbrane, ale tie majú len obmedzené použitie a spawnujú sa len na niektorých miestach. Nájdete tu napríklad veľký kolt, ktorý nepriateľov likviduje na jednu ranu, no nechať si ho nemôžete.

Veľmi musím pochváliť vyriešenie ovládania a aj pohodlia pri hraní. Neteleportuje sa tu, chodíte tu ako v bežných hrách. Otáčate sa prostredníctvom tlačidiel v uhle, ktorý si vyberiete v nastaveniach. Na lyžiach zase pohyb ovládate hlavou. Lozíte pohodlne a intuitívne, rovnako aj strieľate, kryjete sa a robíte všetko ostatné. Bez toho, aby vám ovládanie niekde robilo problémy. Akurát by ste si ho na začiatku každého levelu mali znova skalibrovať. Hra je dynamická a môže sa stať, že sa v priebehu hrania levelu ovládanie rozkalibruje, takže vám môže trochu uchádzať napríklad mierenie.

Graficky to možno tiež nie je až také terno, avšak musím pochváliť cel-shade štylizáciu hry, vďaka ktorej sa aj s pomerne jednoduchou grafikou pozerá na hru dosť dobre. Pripomína mi pôvodný XIII a naozaj jej takéto spracovanie pristane. A kým grafika vám padne do oka prakticky hneď, hudba je zabudnuteľná, nezaujímavá. Síce dobre dokresľuje samotné hranie, no nerobí nič navyše. Chýba niečo, čo by vás naozaj zaujalo. Dabing je fajn, akurát sú tu nadabované len 3 postavy, ktoré v rámci deja vystupujú, takže si ho veľmi neužijete.

No a jedným z najväčších negatív v hre Fracked je jej dĺžka. Hra má len 8 levelov a to vám zaberie tak 2-3 hodiny maximálne, čo je strašná bieda. Navyše tu znovuhrateľnosť prakticky neexistuje a iné režimy tu tiež nenájdete. Aj keď je tak hra zábavná a má výborne spracované VR aspekty, jej dĺžka nás vracia ku krátkym techdemám, ktoré boli pre VR platformy typické na začiatku ich rozmachu pred niekoľkými rokmi. Málo misií, málo zbraní, málo druhov nepriateľov, takže aj tých bodov bude málo, respektíve menej ako ich mohlo byť. Ak ale máte radi dynamické akcie a túžite po nejakej vo virtuálnej realite, Fracked by ste mohli dať šancu.